Máriin oslík

Recenzia

Ukážka: 

Jedného dňa si Jozef všimol, že sa Mária vracia od studne nezvyčajne dlho. Hoci mal  veľa práce, otriasol si hobliny z plášťa a vyšiel na ulicu. Keď Máriu nikde nevidel, vybral sa  jej naproti. Našiel ju sedieť vyčerpanú na okraji ulice. Džbán stál položený vedľa nej.
„Milý Jozef,“ ospravedlňovala sa Mária, „chcela som si len chvíľočku oddýchnuť, potom vodu              donesiem domov. Nemusíš mať o mňa strach.“
No Jozef vzal krčah a zodvihol si ho na plecia – keďže ho nevedel niesť na hlave ako  ženy. Aké len bolo namáhavé niesť tú vodu! Mária vykročila za ním.
V ten večer Jozef vytiahol našetrené peniaze. ,Okamžite musím kúpiť nejakého osla,ʻ rozmýšľal; Márii však nepovedal nič. Zašiel k najbohatšiemu mužovi v Nazarete, ktorý mal veľa oslov. Istotne by jedného mohol oželieť.
„Mohol by si mi predať jedného osla?“ opýtal sa ho Jozef.
„A môžeš zaplatiť? Dobré zviera stojí veľa peňazí.“
„Áno, pane,“ povedal Jozef zdráhavo. „Koľko za také zviera pýtaš?“ 

Kúpiť