Knižnica
Knižnica Spolku svätého Vojtecha je budovaná od vzniku SSV v roku 1870. Obsahuje unikátne tlače, ktoré sú vzácnym dedičstvom našich predkov. V zbierkach knižnice sa nachádzajú testamentárne odkázané časti vlastných knižníc národných buditeľov, kňazov a bývalých pracovníkov a členov Spolku svätého Vojtecha. Medzi najvýznamnejších patria: Andrej Radlinský, Andrej Kmeť, Andrej Kubina, František V. Sasinek, Ferdinand Juriga, Ján Juriga, Juraj Slotta, Ján Palárik, Štefan Moyzes, František R. Osvald, Ján Pöstényi a iní.
Najväčší podiel na obohatení knižnice má jej dlhoročný správca Mons. Ján Pöstényi. Vybudoval bohatú zbierku z diel historického zamerania.
Aj napriek nepriazdnivým okolnostiam v rokoch 1948 – 1989 sa zachovala podstatná časť knižnice – asi 65 000 knižničných jednotiek.
Informácie o knižnici - knižničných službách a kontakt :
Mária Zacharová 033/5907738, e-mail: kniznica@ssv.sk
Kompletný obsah Pútnik svätovojtešský 1872 – 2024
Spolok svätého Vojtecha vydával v minulosti viaceré periodiká:
Časopis Kulúra
Časopis Kultúra vychádzal v Spolku svätého Vojtecha ako mesačník a primárne bol určený pre potreby slovenskej inteligencie. Prvý ročník vyšiel v roku 1926 s podtitulom Časopis slovenskej inteligencie. Založili ho správca Spolku svätého Vojtecha Ján Pöstényi a Karol Körper, ktorý časopis prezentovali ako prvý krok k vybudovaniu Slovenskej katolíckej akadémie. Práve vďaka ich iniciatíve sa podarilo získať si prispievateľov časopisu, najmä z radov katolíckej inteligencie – spisovateľov a publicistov. Ročné predplatné za časopis bolo 60 Kčs, na polrok 30 Kčs, pre zahraničie (cudzozemsko) 70 Kčs a pre Ameriku 75 Kčs.
V prvom čísle časopisu sa v úvode píše: „Prichodíme s novým časopisom v dobe, keď naša slovenská verejnosť až príliš je zaplavená novinami nielen efemernej hodnoty, ale týždenníkmi, mesačníkmi rôzneho cieľu a smeru. ... naša revue poukáže na teoretické ponímanie s času na čas sa vynorujúcich najpálčivejších kultúrnych a sociálnych otázok dnešného života.“ Časopis sa vnímal ako národný: „Slovenské srdce je katolícke, slovenský rozum bystrý, zbadá blud a odvráti sa od neho zavčas, aby neškodil národu. My ideme rovnou cestou, šliapanou našimi predkami. A túto cestu chceme upevniť vedou, kultúrou, presviedčaním, aby ju nezničila búrka, pokrokárska lavína.“ Úvodné slovo je zakončené výzvou: „Komu vtedy záleží na mravnom, národnom a sociálnom obrodení nášho národa, nech sa hlási za nášho spolupracovníka, odberateľa a rozširovateľa.“ Kultúra bola rozdelená do troch častí: svet, viera a vlasť. V jeho druhom ročníku v roku 1927 vyšlo len päť čísel a časopis následne prestal vychádzať úplne.
K jeho obnove prišlo v roku 1931, keď vychádzal ako časopis novozaloženého Literárno-vedeckého odboru Spolku svätého Vojtecha. Priority obnoveného časopisu boli určené v nasledujúcich bodoch: 1. kultúrne potreby slovenskej katolíckej inteligencie; 2. literatúra a jej smery, životopisy slovenských spisovateľov; 3. dejiny Cirkvi, slovenského národa, monografie, etnografie; 4. rozličné odbory umenia a vedy; 5. literárne a vedecké kritiky kníh a časopisov; 6. kultúrne problémy a smery vo vedeckej tlači; 7. referáty o zvláštnych pokrokoch v rozličných odboroch vedy; 8. teória socializmu, sociálny vývoj kresťanskej spoločnosti; 9. slovenská beletria; 10. rozhľady katolíckeho hnutia slovanských a iných národov. Pre členov Literárno-vedeckého odboru bol zdarma, pre nečlenov bolo ročné predplatné 100 Kčs, pre odberateľov v Amerike štyri doláre, pre ostatné zahraničie 120 Kčs. Od č. 2 v roku 1940 vychádzala s podtitulom Revue slovenskej katolíckej inteligencie. Od nasledujúceho roku 1941 s podtitulom Mesačník pre všetky oblasti ducha.
Obálka Kultúry v roku 1933
V roku 1942 uviedol jej redaktor Ladislav Hanus nasledovné: „... Kultúra všíma si všetkých oblastí životných. S katolíckeho stanoviska sa usiluje pojať, spracovať v smernice celú šírku životných problémov. Podarilo sa za spolupracovníkov získať najlepších reprezentantov katolíckej práce, akými dnes Slovensko disponuje. Išlo o získavanie najlepších, lebo len takto môže časopis ideove viesť a spoľahlivo informovať aj najnáročnejšieho čitateľa. Kultúra v prítomnosti usiluje sa plniť funkciu, ktorú v kultúrnom živote má mať. (Kultúra, 1942, roč. 14, č. 11, s. 464). Po Hanusovom odchode z redakcie v roku 1943 sa podtitul časopisu zmenil na Veda, literatúra, umenie a život.
Kultúra vychádzala až do roku 1944. Spolu mala 16 ročníkov. Rozsah jednotlivých ročníkov bol rôzny. Od najrozsiahlejšieho 5. ročníka v roku 1933 s 960 stranami, po najútlejší 10. ročník v roku 1938 s 260 stranami. V prípade nedostatočného množstva príspevkov sa jednotlivé čísla spájali. Nebola stabilne tematicky členená. Do okruhov sa delila v ročníkovom obsahu, ktorý býval jej súčasťou, a pridával sa ku Kultúre až dodatočne. Zmena na mieste zodpovedného redaktora sa vždy odzrkadlila aj v samotnom časopise.
Kultúra predstavovala diela slovenských básnikov (Rudolf Dilong, Svetloslav Veigl, Mikuláš Šprinc, Vojtech Mihálik, Valentín Beniak) a prozaikov (Ľudo Zúbek; Pavol Hrtus Jurina), preklady zahraničných autorov (Dante Alighieri, Edgar Allan Poe), štúdie a články z rôznych vedných odvetví (jazykoveda, história, teológia, sociológia, psychológia). Venovala sa aktuálnym hospodárskym a spoločenským výzvam (nezamestnanosť, výchova detí). Prinášala recenzie na vydávané knihy, divadelné hry, filmy, prehľady o dianí v kultúre doma i vo svete. Obsahovala aj príspevky k dejinám Spolku svätého Vojtecha, k jeho činnosti a bohatstvu, ktoré opatroval (spolkový archív). Mesačník ovplyvnil najmä literárnovedný a jazykovedný život, no i širšie oblasti slovenskej kultúry a vedy. Úroveň niektorých príspevkov je mimoriadne vysoká, a preto neustále živá.
Redaktori časopisu Kultúra:
1926 – 1927 Karol Körper
1931 – 1934 Štefan Zlatoš
1935 Karol Körper
1936 Karol Körper (č. 1); Karol Körper (zodpovedný redaktor) a Ladislav Hohoš (výkonný redaktor) (č. 2 – č. 12)
1937 – 1939 Ján Pöstényi
1940 Ján Pöstényi (č. 1 – 8) a Mikuláš Mišík (č. 9 – 12)
1941 – 1942 Ladislav Hanus
1943 č. 1 – 7 Ladislav Hanus; č. 8 – 12 Ján Sedlák a Mikuláš Šprinc
1944 č. 1 – 5 Ján Sedlák a Mikuláš Šprinc; č. 6 – 12 Ján Sedlák
Časopis Nová práca
Časopis Nová práca vychádzal v Spolku svätého Vojtecha s podtitulom Katolícka revue pre kultúrny, náboženský a sociálny život od roku 1945. S týmto podtitulom vyšiel aj druhý ročník. Nasledujúce ročníky používali už len názov Nová práca. Prvé číslo časopisu vyšlo v septembri roku 1945. Do konca roku bolo vydaných osem čísel časopisu. Najprv periodikum vychádzalo vo veľkom novinovom formáte. Neskôr od roku 1947 sa zmenšilo do polovičného formátu.
Novú prácu redigoval katolícky kňaz Augustín Raška. V povojnovom období bolo smerovanie časopisu vyjadrené v úvodnom texte redaktora s názvom Služba Bohu, služba ľudstvu: „Sociálne starosti, služba ľudstvu, blížnemu, svetu nemôžu sa vyriešiť bez služby Bohu. V znamení tejto veľkej pravdy hľadíme i do budúcnosti, sledujeme a všímame si človeka, všetku jeho materiálnu a kultúrnu námahu, všetky jeho sociálne, náboženské, kultúrne otázky.“
Tento koncept sa odrazil aj v samotnom rozdelení časopisu. Tvorili ho úvahy o spoločenskom dianí, no i odborné príspevky. Napríklad z oblasti histórie v tomto periodiku publikoval doktor Jozef Šátek. Periodikum Nová práca prezentovalo prozaické a poetické diela od domácich a zahraničných autorov. Na jej stránkach dostávali priestor významní slovenskí básnici Svetloslav Veigl, Gorazd Zvonický, Vojtech Mihálik a ďalší. Nová práca venovala pozornosť slovenskej literatúre v rubrike Literárne prehľady. V prvom ročníku bola uverejnená pri príležitosti 100. výročia narodenia F. R. Osvalda aj ukážka jeho korešpondencie zo spolkového archívu. Prinášala prehľad o svetovom dianí, najmä z cirkevného prostredia i zo života Spolku svätého Vojtecha. Priestor na komentáre k osobnostiam a udalostiam bol v rubrike Poznámky. Recenzie noviniek na knižnom trhu prezentovala rubrika Nové knihy. Nasledujúci ročník 1946 mal až 24 čísel a pribudla rubrika venovaná hudbe. Časopis obsahoval neskôr aj príspevky z divadelného a filmového diania.
Úvodník Novej práce z roku 1948
V roku 1947 už vychádzalo toto periodikum ako mesačník, takže malo 12 čísel. Zodpovedným zástupcom časopisu sa po Augustínovi Raškovi stal kňaz Pavol Macháček, ktorý ho viedol od októbrového čísla roku 1947 do marcového vydania v roku 1948. V úvodníku k ročníku 1948 sa píše: „Nová práca chce dávať nášmu inteligentovi duchovnej stravy na mesiac. O čomsi uvažovať; otvoriť oblôčik do katolíckeho sveta; stopovať priebeh absorpčného procesu, v ktorom Cirkev vyrovnáva sa s vážnymi problémami moderného života, prijíma a odmieta ich; prepožičiava im svoje nesmierne skúsenosti, múdrosť; láskavo napomáha každej statočnej snahe budovať život dôstojný človeka.“ V roku 1948 vyšli len tri čísla. Vydávanie Novej práce bolo ukončené posledným marcovým vydaním. Nová práca bola vtedy rozčlenená na tieto rubriky: Úvahy, Beletria, Poézia, Rozhľady, Poznámky, Kultúrne glosy a Knihy.
Nová práca do veľkej miery pripomína spolkový časopis Kultúra, ktorý prestal vychádzať v roku 1944. Obsah časopisu Kultúra bol viac doplnený o odborné príspevky z rôznych vedných disciplín. Nová práca bola väčšmi zameraná na úvahy a komentáre. Fungovanie redakcie časopisu Nová práca približuje aj zachovaná korešpondencia uložená v spolkovom archíve.