22.12.2014
Svätý František z Assisi
(Gilbert K. Chesterton)
Chestertonovský životopis nevykresľuje svätého Františka ako sladkého či naivného stredovekého svätca, hoci nevynecháva ani jednu zo známych epizód z jeho života – márnivú a búrlivú mladosť, odchod od rodičov, Pieseň brata slnka, vzťah s Klárou či rozvoj františkánskeho hnutia. Jednotlivé obrazy majstrovsky zasadzuje do súvislostí doby. František podľa Chestertona „nemiloval humanitu, ale ľudí“, rovnako ako „nemiloval kresťanstvo, ale Krista“. Autor nepovažuje Františka za fanatika ani za nepraktického človeka, naopak tvrdí, že mu vždy šlo o podstatu veci a jednoduchosť myšlienky. Chestertonov František je realistický a príťažlivý, i keď nejde o klasický životopis.
Podľa legendy meno svätého Františka bolo skôr prezývkou ako skutočným menom. Údajne už v škole ho spolužiaci nazývali Franši pre jeho záľubu vo francúzskej poézii trubadúrov, hoci jeho skutočné meno bolo Ján. Vraj mu matka pri narodení dala meno bez dohody s otcom, ktorý bol práve vtedy vo Francúzsku. Otcovi sa obchody darili a možno aj preto bol naplnený obdivom voči Francúzsku a z entuziazmu volal syna menom Francesco. V každom prípade toto meno má veľký význam pre vznik jeho náklonnosti ku krajine trubadúrov.
Františkov otec sa menoval Pietro Bernardone. Bol váženým mešťanom a členom cechu obchodníkov s látkami v meste Assisi. Významnosť spoločenského postavenia takého občana treba odvodiť z postavenia cechu a z postavenia samotného mesta. Súčasný pojem obchodník nezodpovedá súvekému pojmu. Bernardone zamestnával ľudí, ale nebol zamestnávateľom, lebo nepatril do skupiny zamestnávateľov. Bol bohatý natoľko, nakoľko môže byť bohatý občan mesta z práce svojej rodiny. Zjavne teda očakával, že aj celá jeho rodina bude pracovať pod jeho vedením. Patril medzi vznešenejších občanov, ale jeho zamestnanie mu pomáhalo, aby sa stal ešte vznešenejším občanom. To, že František patril do rodiny obchodníka, ešte neznamenalo, že unikol každodennej drine. Okrem toho bol jedným z tých mladých ľudí, ktorí boli vo svojom okolí známi z každej stránky. Tým, že sa vydával za trubadúra, stal sa romantickým vodcom skupiny mestských mládencov.
Peniaze a postavenie nenávidel z dvoch dôvodov, a to z extravagancie, ako aj z dobromyseľnosti až prostomyseľnosti (ako mladý človek, ktorý nemá snahu pochopiť, a do konca svojho života ani nepochopil, čo vlastne majú znamenať peniaze). Takéto konanie raz jeho matku prinútilo zvolať: „Správa sa skôr ako princ, a nie ako môj syn!“ Jeden životopisec svätého Františka napísal, že keď ho matka videla predávať šaty v šiatri, hovorila, že predáva šaty pre princov. A tento prvý letmý pohľad na Františka, obchodujúceho so šatami na trhu, sa stal symbolickým a vhodným aj na pohľad na túto osobnosť z iných zorných uhlov.
Opíšem príbeh, ktorý vystihuje jeho hlavnú povahovú črtu. Keď predával zamat a výšivky akémusi bohatému občanovi mesta, k šiatru pristúpil jeden žobrák a prosil o almužnu, avšak nie veľmi vyberavým spôsobom. Vtedajšia spoločnosť si v tom čase ešte nepotrpela na určité zásady, podľa ktorých by žobrák mohol osloviť pána.
Pretože neboli stanovené nijaké predpisy, žobráci mohli obťažovať bohatých prakticky neobmedzene. Pravdepodobne jestvovali len miestne obyčaje jednotlivých cechov, ktoré mali riešiť takéto problémy alebo zabraňovať narušovaniu slobodného obchodovania. Je možné, že práve podobné správanie žobrákov ich vrhalo ešte hlbšie na dno ich existencie.