17.01.2024
Slová v čereni
Storočnica kardinála Jána Chryzostoma Korca
Komentár kardinála Jána Chryzostoma Korca ku krížovej ceste, ktorou prešiel vo svojom zápase o vieru, nádej a budúcnosť svojho národa
Ján Szelepcsényi
Pútavý knižný rozhovor kardinála Jána Chryzostoma Korca s hudobným skladateľom a publicistom Jánom Szelepcsényim mapuje nielen životné míľniky Jána Chryzostoma Korca, čelného predstaviteľa tajnej cirkvi a aktívneho spisovateľa, ale aj jeho postoje k rozličným otázkam spoločenského či duchovného života.
Šitá, pevná , 218 strán, 16,00 €
Členovia SSV 13,60 €
Publikácia vznikla na základe rovnomenného elevízneho cyklu z roku 1997 a zachytáva kultivovanú diskusiu dvoch vzdelaných a rozhľadených ľudí. Vďaka veľkému časovému odstupu sa zároveň stáva svedectvom doby, spoločenskej situácie a jej hodnôt po páde komunistického režimu na Slovensku.
Ján Chryzostom Korec (1924 – 2015) bol slovenský kardinál, biskup Nitrianskej diecézy a duchovný autor.
Ján Szelepcsényi (*1937) je slovenský hudobný skladateľ, publicista, dirigent a diplomat.
Ukážka z knihy:
Barbarská noc z trinásteho na štrnásteho apríla 1950 – v tú noc boľševické komandá zatvorili mužské kláštory. O nie¬koľko mesiacov neskôr zatvorili aj ženské kláštory. Všetkých rehoľníkov deportovali. Rehole prestali na Slovensku existo¬vať. Musel to byť hrozný zásah do vášho života...
Boli s nimi aj nejakí žandári. Tí boli ešte najľudskejší. Vie¬dol ich veliteľ v mohutnom koženom kabáte – „kožáku“. Dali nám dvadsať minút na pobalenie. Nám mladým to ešte ako tak stačilo, ale bol tam napríklad rehoľný brat Ján Králiček, ktorý býval v jednej izbe tridsať rokov. Po prvej svetovej vojne bol redaktorom časopisu Posol katolíckych misií. Ovládal šesť či sedem jazykov. Býval v malej skrom¬nej izbičke. Zrazu mu povedali, že má dvadsať minút na pobalenie. Roztriasol sa, lebo nevedel, čo má vlastne robiť. Ani nevedel, čo je to balenie, lebo on sa nikdy nebalil. Tak mu ktorýsi žandár pomohol.
No a potom sa už začala naša okružná či „vyhliadková“ cesta vlasťou: Podolínec, Pezinok, Králiky, drevorubačstvo, desaťročná vojenská prezenčná služba. Niektorí museli len na tri roky. Po vojenčine nastúpili do baní na tri, štyri, päť rokov. Pri týchto nútených prácach zomrel jeden z mojich spolubratov. V žilinskej celulózke ho obliala nejaká teku¬tina. Bol to tvrdý, krutý život.