05.03.2015
Ortodoxia
Gilbert K. Chesterton
Slávna Chestertonova Ortodoxia je oslavou zdravého rozumu, hlbokého zmyslu ľudskej existencie, demokracie a západnej civilizácie, ktorej sme dlžníkmi. Zábavné a humorom popretkávané vyvracanie argumentov tých, ktorí sa snažili o „novátorstvo“, ani po rokoch nestráca nič zo svojej aktuálnosti. Gilbert K. Chesterton je majster paradoxov, ktorý hovorí o „potrebe spájať dôverne známe s neznámym, teda s tajomstvom, a vnímať svet tak, aby sme neustále mali pocit úžasu, daru i toho, že sme tu vítaní“. Každý deň, i ten najvšednejší, sa tak stane nádherným dobrodružstvom a zdanlivo nepatrné či nepodstatné veci prerastú do „dimenzie večnosti“.
Jednej veci som od mladosti nerozumel. Nikdy som nedokázal pochopiť, odkiaľ ľudia vzali predstavu, že demokracia je v protiklade s tradíciou. Je zrejmé, že tradícia je len demokraciou rozšírenou v čase. Znamená to skôr dôverovať súladu obyčajných ľudských názorov ako nejakému osamotenému či ľubovoľnému tvrdeniu. Človek, ktorý napríklad cituje nejakého nemeckého historika proti tradícii Katolíckej cirkvi, sa tým úporne dožaduje aristokracie.
Dožaduje sa nadradenosti jedného odborníka nad nesmiernou autoritou davu. Je celkom ľahké pochopiť, prečo sa s legendou zaobchádza, a malo by sa zaobchádzať, úctivejšie ako s historickou knihou. Legendu obyčajne vytvorí väčšina ľudí v dedine, ktorí sú duševne zdraví. Knihu obyčajne napíše jeden človek v dedine, ktorý je blázon. Tí, ktorí sa zasadzujú proti tradícii, že ľudia v minulosti
boli nevzdelaní, nech sa idú o to zasadzovať v klube Carlton a nech vyhlásia, že voliči z chudobných štvrtí sú nevzdelaní. Nestačí nám to. Ak kladieme veľký význam názoru obyčajných ľudí vo veľkej jednomyseľnosti, keď ide o každodenné záležitosti, niet dôvodu, prečo by sme to mali prehliadať, keď ide o históriu alebo báj ku. Tradíciu možno definovať ako rozšírenie hlasovacieho práva. Tradícia
znamená dávať hlasovacie právo tým najzastrčenejším zo všetkých tried, našim pred kom. Je to demokracia mŕtvych.
Tradícia odmieta podvoliť sa malej a arogantnej oligarchii ľudí, ktorí úplnou náhodou sú práve tu. Všetci demokrati namietajú proti tomu, aby ľudia boli zbavení práv preto, že okolnosti ich narodenia sú náhodné; tradícia namieta proti tomu, aby boli ľudia zbavení práv preto, že náhodou zomreli. Demokracia nám radí, aby sme nezabúdali na názor dobrého človeka, aj keby to bol náš paholok; tradícia nás žiada, aby sme nezabúdali na názor dobré ho človeka, aj keby to bol náš otec. Rozhodne nemôžem oddeliť od seba dve myšlienky demokracie a tradície; zdá sa mi jasné, že sú tou istou myšlienkou. V zhromaždeniach chceme mať mŕtvych. Starovekí Gréci hlasovali pomocou kameňov; títo budú hlasovať náhrobnými kameňmi. Je úplne normálne a schválené úradmi, že väčšina náhrobných kameňov, ako aj väčšina hlasovacích lístkov, je označená krížom.
Najprv musím povedať, že ak som bol niekedy za ujatý, bola to vždy zaujatosť v prospech demokracie, a teda aj tradície. Skôr než prídeme na nejaký teoretický alebo logický
začiatok, s radosťou pripúšťam toto osobné porovnanie. Vždy som mal sklon viac veriť priemerným ťažko pracujúcim ľuďom ako zvláštnej a problémovej literárnej triede, do ktorej patrím. Dávam dokonca prednosť predstavivosti a predsudkom ľudí, ktorí vidia život zvnútra, pred najjasnejšími
ukážkami ľudí, ktorí vidia život zvonka. Vždy som veril skôr povestiam starých vdov než faktom starých dievok. Čo sa týka prirodzeného dôvtipu, vtipnosť nepozná hraníc.