Faust

I keď teraz Goetheho Faust vychádza v staršom preklade slovenského germanistu Mórica Mittelmanna-Dedinského (1914 – 1989), po vyše polstoročí ide o prvé kompletné vydanie obidvoch dielov v slovenčine. Ilustrácie akademického maliara Miroslava Cipára otvárajú nové vrstvy nielen Goetheho drámy, ale aj ľudského boja o vlastnú dušu. Svojou modernosťou predstavujú dávny príbeh súčasnému človeku, mohutnosťou zas naliehavo apelujú, že táto dráma sa nekončí a dotýka sa každého z nás. Grafická a typografická úprava uznávaného grafického štúdia Pergamen dáva vyniknúť dominantným ilustráciám a čitateľovi pritom ponúka prirodzený kontakt s textom. Jej pridanou hodnotou je prebal, ktorý na vnútornej strane ukrýva reprodukciu jednej z najimpozantnejších ilustrácií majstra Cipára. Toto vydanie Fausta chce byť holdom ľudskej umnosti a tvorivosti.

O autoroch 

Johann Wolfgang Goethe (1749 – 1832), veľduch svetovej literatúry, hĺbavý mysliteľ a vášnivý učenec, vedomý si svojej impozantnosti a výnimočnosti, človek charizmatický, ktorý doteraz fascinuje svojou jedinečnou osobnosťou, činorodým životom a neprekonaným dielom. Kto sa na Goetheho pozrie cez optiku viery, nutne v ňom odhalí extrémnu túžbu po láske, ktorá nikdy nebola dokonale naplnená, ako aj neutíchajúcu túžbu po poznaní, ktorú ohraničenosť ľudského života takisto nedokáže naplniť. A neubráni sa paralele s Augustínovou skúsenosťou, ktorú po dlhom hľadaní vyjadril slovami: „Stvoril si nás pre seba, Bože, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.“

Miroslav Cipár (*1935, Semeteš) patrí medzi najvšestrannejších, najneúnavnejších a najuniverzálnejších slovenských výtvarníkov. Jeho tvorivým životom sa vinie čiara, ktorá je azda dedičstvom drotárskych predkov. Zakorenený vo svojom domove i hodnotovom svete pozýva knižnými ilustráciami detských i dospelých čitateľov do kúzelného sveta fantázie. Jeho maľby nútia opustiť prvoplánové úvahy, pozdvihnúť myseľ vyššie, oslobodiť sa od miesta i času a premýšľať nad veličinami, ktoré nás prevyšujú. Impozantná faustovská kompozícia oscilujúca na hranici ilustrácie a maľby, príbehu a abstrakcie je, ako napokon všetky majstrove diela, výsledkom intenzívneho štúdia, poctivého uvažovania a nekonečného vnútorného boja.

Ukážka

MEFISTOFELES

Keď sa, ó, Pane, zasa blížiš k nám
s otázkou, ako u nás všetko má sa,
a že aj inak rád ma vídaš sám,
nuž tu ma vidíš, kde je táto chasa.
Prepáč, že neužívam veľké slová,
hoci sa preto mi aj smeje tento zbor;
môj pátos by ťa rozosmial vždy znova,
keby si smiať sa nezabudol skôr.
O slnku, svetoch nie som informovaný,
vidím len, jak sú ľudia umáraní.
Ten malý zemeboh je stále bez premien
a taký čudesný priam ako v prvý deň.
Trošičku lepšie žil by vari,
keby si nebol dal mu klam nebeských žiarí;
rozumom zve ich, ale má ich na to, ver,
aby bol zverskejší než každý zver.
Mne zdá sa, Vaša Milosť, ak len vám je vďaka,
jak z dlhonohých cikád voľajaká,
čo skáče, hopká, lieta si
a hneď sa piesňou v tráve ohlási.
Keby len v tráve! Nech si do nej ľahne!
On ale nosom stále trčí v bahne.

HOSPODIN
Už nemáš riecť mi druhé čosi?
Len stále chodíš na ponosy?
Na zemi večne nič ti nie je vhod?

MEFISTOFELES
Nie, Pane! Nachádzam tam vždy len plno psôt.
Priam ľúto mi je ľudí aj s ich útrapami;
už biednych mučiť ani nechce sa mi.

HOSPODIN
Znáš Fausta?

MEFISTOFELES
Doktora?

HOSPODIN
Hej, to sluha môj!

MEFISTOFELES
Ten blázon ozaj čudesne vám slúži.
Po zemskej strave ani nezatúži.
Do diaľav štve ho nekľud, nepokoj;
že blázon je, to vie snáď uhádnuť.
Najkrajšie hviezdy z neba žiada stále,
zo zeme najviac slastí sať má chuť
a ani blízkosť, ani diale
neuspokoja rozbúrenú hruď.

HOSPODIN
Ak teraz mi aj slúži zmätene,
už veľmi skoro privediem ho k jasu.
Vie sadár: Keď sa stromček zelenie,
je kvet a plod už otázkou len času.

MEFISTOFELES
Stávka, že stratíte i jeho, Pane,
ak dovolenie dáte mi
tou mojou cestou viesť ho nebadane.

HOSPODIN
No pokiaľ žije na zemi,
nič sa ti veru nezakáže.
Poblúdi človek v každom snažení.

Kúpiť