Rím s milosrdným Otcom

Ukážka:

Kresťania začali stavať kostoly ešte skôr, ako sa dostal k moci Konštantín. Sú o tom písomné svedectvá, ale aj jeden kostol spred roka 256 v Dura Europos v dnešnej Sýrii s baptistériom a freskami. Kalixtove katakomby boli vlastníctvom rímskej komunity už v roku 200 po Kristovi. Sarkofágy a fresky v katakombách dokazujú, že v čase prenasledovania bolo kresťanstvo natoľko živé, že potrebovalo určité miesta a výrazové prostriedky. Konštantín Milánskym ediktom v roku 313 udelil slobodu kultu a hneď nato podnietil výstavbu kresťanských objektov.

V Ríme podporoval najmä stavbu Chrámu Najsvätejšieho Spasiteľa, ktorú potom nazvali Bazilikou sv. Jána v Lateráne. Naďalej sa používal miestny názov v Lateráne, pretože predtým patril rodine Lateránovcov. Bazilika sv. Jána je prvou kresťanskou bazilikou postavenou výslovne na stretanie mestskej komunity okolo svojho biskupa. V bazilike zaznieva Krédo vyhlásené v roku 325 v Nicei, v dnešnom İzniku, blízko starobylej Nikomédie, hlavného mesta východnejmesto Konštantínopol len v roku 330). Pápeži sídlili v Lateráne až do avignonských čias.

Obrat v živote baziliky nastal v nedávnom období, keď pápež Ján XXIII. Zvolil priľahlý palác za stred života rímskej diecézy a keď Pavol VI. zreorganizoval život vikariátu a trval na úlohe pápeža ako rímskeho biskupa. V jednom prejave v bazilike v roku 1975 pripomenul, ako boli budovy spustošené ešte pred rozhodnutím Jána XXIII.: „Pamätám sa, keď som prvýkrát prišiel do Ríma (mal som osem a pol roka), spolu s rodinou sme si urobili výlet do Baziliky sv. Jána v Lateráne. Veľmi sa do mňa zapísal dojem, aký vo mne zanechalo spustošenie, ktoré ma prekvapilo v tomto veľkom, pochmúrnom, uzavretom, opustenom priestore... A povedali mi: toto je matka a hlava... Pamätám sa, keď som potom ako mladý študent prišiel do Ríma, po svätej omši som mal možnosť prechádzať pred touto budovou, krásnou, ale chátrajúcou. Bolo to vidno na oblokoch a zatvorených dverách, lebo sa nedalo vojsť dnu. A stále až dodnes mladí snívajú: z tohto miesta treba dať život rímskej cirkvi.“ Nasledujúci pápeži mali podobnú intuíciu.

Svätá brána je v portiku posledná vpravo a vo svätom roku 1423 bola otvorená ako prvá. Podľa ustanovenia pápeža Martina V., ktorý je pochovaný pri hlavnom oltári, prejsť bránou je znakom putovania počas svätého roka. Označuje prechod skutočnou bránou, ktorou je Kristus, aby sme prijali dar jeho milosti. Až na Vianoce 1499 pápež Alexander VI. zaviedol otváranie brány aj v Bazilike sv. Petra.

Kúpiť