Chlapec, ktorý nosil vodu

07.06.2017

Chlapec, ktorý nosil vodu

Raniero Cantalamessa – Aldo Maria Valli

Kniha rozhovorov uznávaného talianskeho novinára Alda Mariu Valliho vznikla pri príležitosti osemdesiatych narodenín pátra Raniera Cantalamessu, ktoré oslávil v roku 2014. Nazýva ho „chlapcom, ktorý nosil vodu“, pretože ako malý chlapec prinášal vodu žencom pracujúcim na poliach rodnej provincie Marche. Ako sám priznáva, celý život robí tú istú prácu, ktorú robil v detstve. Došlo iba k malej zmene: žencami sú teraz robotníci v Pánovej vinici a vodou, ktorú im nosí, je Božie slovo.

Viazaná, 176 strán, 16,50 €
Členovia SSV 14,03 €

Ukážka

Ako sa stalo, že si sa v roku 1980 stal pápežským kazateľom? V čom vlastne spočíva táto služba? A aká zodpovednosť je s ňou spojená?
Pripravoval som sa na novú službu v malom kláštore v talianskej časti Švajčiarska, keď ma zastihol telefonát z Ríma. Náš generálny predstavený mi oznamoval: „Svätý Otec Ján Pavol II. ťa vymenoval za pápežského kazateľa. Máš vážne dôvody, aby si to odmietol?“ Okrem pochopiteľnej obavy som nenašiel žiadnu prekážku, aby som povedal nie, a tak som sa v priebehu niekoľkých týždňov musel pripraviť na pôstne kázanie v Pápežskom dome. Bolo to v roku 1980. O tejto svojej službe rozprávam rád. V skutočnosti je skôr na slávu pápeža ako na slávu kazateľa. Táto služba bola zavedená v roku 1555 za pontifikátu pápeža Pavla IV.,
ktorý sa usiloval o reformu Cirkvi a rímskej kúrie. Úrad pápežského kazateľa zastávali rehoľníci rôznych rádov, predovšetkým jezuiti, a to až do 2. marca 1743, keď Benedikt XIV. konštitúciou Inclitum fratrum poveril touto službou Rehoľu menších bratov kapucínov, ktorí ju zastávajú dodnes. Úlohou kazateľa v súčasnosti je predniesť jednu meditáciu pápežovi, kardinálom, biskupom, prelátom kúrie a generálnym predstaveným reholí každý piatok počas Adventného a Pôstneho obdobia. Pri príležitosti vydania dokumentu Mulieris dignitatem o dôstojnosti ženy z 15. augusta 1988 som napísal list Jánovi Pavlovi II. a požiadal som ho, aby jedným zo znamení
uznania dôstojnosti ženy zo strany Cirkvi bolo aj prizvanie žien na kázne v Pápežskom dome. Až dovtedy ich totiž navštevovali výlučne muži. Pápež mi okamžite odpovedal, že súhlasí, a odvtedy sú na kázne pozývané aj
ženy, rehoľníčky i laičky pracujúce vo Vatikáne, a príležitostne aj návštevníci zvonka. Príhovory sa konajú v kaplnke Redemptoris Mater (bývalá Kaplnka sv. Matildy), ktorá je vyzdobená nádhernými mozaikami z dielne pátra Marka Rupnika a jeho Centra Aletti. Pred Františkom pápeži počúvali kázne v malej bočnej kaplnke, teda mali očný kontakt s kazateľom, ale nie s ostatnými prítomnými, ktorých bolo asi šesťdesiat. František si však sadá do prvého radu priamo pred kazateľa. Úrad pápežského kazateľa nie je časovo ohraničený. Ak si okolnosti vyžadujú zmenu (vymenovanie do iného úradu, zdravotné dôvody a podobne), generálny predstavený kapucínov predstaví trojicu nových kandidátov, z ktorých si pápež vyberie jedného. 
Vráťme sa však ešte do minulosti. V deň, keď mi generálny predstavený dovolil opustiť univerzitu, vybral som sa do Baziliky svätého Petra. Chcel som sa pomodliť nad hrobom apoštola, aby som dostal dar viery pre svoju kazateľskú činnosť. Prečítal som si v breviári stať od proroka Aggea, kde sa píše: „Teraz sa však vzmuž, Zorobábel, hovorí Pán, a vzmuž sa, veľkňaz Josedekov syn Jozue, vzmuž sa tiež všetok ľud krajiny, hovorí Pán, a pracujte, lebo ja som s vami“ (Ag 2, 4). V tej chvíli som pocítil nutkanie, aby som pohliadol na pápežovo okno a silným hlasom zvolal (nebolo to ťažké, bol práve október, pršalo a navôkol nebolo nikoho): „Vzmuž sa, odvahu, Ján Pavol II., vzmužte sa, kardináli, biskupi a kňazi, a dajte sa do práce, pretože ja som s vami, hovorí Pán.“ Keď som po prvý raz kázal v pápežovej prítomnosti, porozprával som, čo sa mi vtedy stalo pod jeho oknami. Obrátil som sa na pápeža a na prítomných a znova som vyslovil tieto slová. Nie ako citát, ale ako prorocké slovo, ktoré mi zaznelo v tej chvíli. Azda sa nemýlim, keď poviem, že v tej chvíli sa toto slovo stalo aktívnym, účinným a spôsobilo to, čo vyjadrovalo. Aj keď Ján Pavol II. bol posledný na svete, koho bolo treba povzbudzovať, aby mal odvahu.

Kúpiť