23.05.2018
Katolícke noviny zavítali do Kežmarku i Hlohovca
Najnovšie Katolícke noviny približujú históriu mesta Kežmarok, ktoré je vzácnou perlou pod Tatrami s bohatou históriou. Zrod mesta sa datuje do roku 1269, keď mu uhorský panovník Belo IV. udelil mestské práva. Mesto je opradené mnohými príbehmi, ktoré nanovo ožívajú pred zrakom každého, kto sa ho rozhodne navštíviť.
Katolícke noviny sa v záverečnej časti seriálu o základoch kresťanstva zameriavajú na Najsvätejšiu Trojicu ako na nádherné tajomstvo. Môžeme povedať, že skrze Ježiša Krista sme dostali nové poznanie o Bohu samotnom, ako žije v spoločenstve troch osôb: Otec i Syn i Duch Svätý.
Vysvetľujú, prečo si treba dávať pozor na glaukóm, teda na zelený zákal. Pri glaukóme je azda najdôležitejšia prevencia a dodržiavanie liečby. Mnohí pacienti si to však neuvedomujú a potom prichádzajú o zrak.
Pozývajú na návštevu Hlohovca, ktorému vtláčajú svoju pečať františkáni. Na Slovensku je sedem františkánskych kláštorov provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. Jedným z nich je kláštor v Hlohovci. Synovia svätého Františka z Assisi vždy na miesto pôsobenia prinášali so sebou aj špecifickú atmosféru a priťahovali povolania. Vstúpili sme na jeho pôdu, aby sme zistili, prečo je to tak.
Predstavujú nový šport plogging, ktorý kombinuje kondičný beh so zbieraním odpadkov. Názov plogging je odvodený od slov plocka - po švédsky zdvihnúť, a jogging, čo je pomenovanie pre kondičný beh. Tento športový fenomén pochádza zo Švédska. V roku 2016 sa 57-ročný aktivista Erik Ahlström rozhodol založiť skupinu bežeckých nadšencov, ktorí okrem športového výkonu budú robiť aj niečo pre svoje okolie.
Spomínajú na Aloisa Kolíska. Rímskokatolícky kňaz, pedagóg, politik, publicista, spevák, organizátor a neúnavný aktivista svoj vzťah k Slovensku začal budovať v závere 19. storočia. Jeho dlhoročné pôsobisko – mesto Hodonín – vďaka geografickej blízkosti a etnickým presahom so Slovenskom, mu otvorilo cestu, po ktorej kráčal až do konca plodného života.
Predstavujú mladého misijného dobrovoľníka Jozefa Lišku, ktorý od konca augusta minulého roka pôsobí v Azerbajdžane. „Hlavnou náplňou je byť príkladom a byť tu pre ľudí. Usilujem sa pomáhať miništrantom, aktivizujem sa v nedeľnej škole, občas varím, nakladám kyslú kapustu, upratujem, strážim deti, aby mohli ísť ich rodičia na stretko, pomaly začíname chystať letné tábory, a opravujem pokazené veci alebo niečo staviam,“ prezrádza o svojej práci v Baku Jozef Liška.