Studňa a pavučina

Ukážka z knihy: 

Z detskej izby sa ozýval veľký krik. Mama vstúpila a uvidela svojich synov s rukami zovretými do pästí – detská ruvačka. „Prečo sa bijete?“ Mladší odpovedal: „On mi pošliapal môj hrad!“ Mama videla rozhádzané kocky a musela im dohovárať. To, že si malý chráni hrad, je pochopiteľné. Keď bude veľký, bude si chrániť auto a zabezpečí ho alarmom. Keď bude mať firmu, postará sa o kamery. Keď bude otcom, bude chrániť dom, manželku, deti, rodinu. Každý „zovrie ruky do pästí“ a chráni si svoj „hrad“, keď sú ohrozené jeho hodnoty.
Čo si chráni Boh? Na čo je hrdý? Odpoveď prezentoval Ježiš z Nazareta svojou náukou a životom: Boh si chráni život lásky. Tvorí ho Otec, Syn a Duch Svätý. Lenže v Bohu život lásky nie je uzavretý, ohradený veľkým múrom. Naopak, keďže Boh je láskou, rozdáva sa. Pozýva človeka, aby vstúpil do života lásky, mal účasť na tej hodnote, ktorou je preplnený Boh. Nechráni si päsťou svoje bohatstvo, ale ponúka ho. Človek má možnosť odpovedať svojím záujmom alebo odmietnutím. Prorok Izaiáš, básnik Starého zákona, to vyjadril ľúbostnou piesňou o vinici ako o neveste. V čase zberu hrozna, dožiniek, veselice mu napadlo: „Vinicou Pána zástupov je dom Izraela, mužovia Judey – jeho rozkošný sad“ (Iz 5, 7).
Ide o symbol veriaceho ľudu. Láska by mala byť opätovaná. Lenže namiesto úrody ovocia človek nastolil režim bezprávia – nevďačnosť, chamtivosť, chaos a neporiadok. Ježiš interpretuje Izaiáša v svojom podobenstve: „Čo urobí zlým vinohradníkom? Odpovedali mu: Zlých bez milosti zahubí“ (Mt 21, 40 – 41). Tu je zaujímavá trojstupňová dramatizácia. Prvý stupeň predstavuje Starý zákon: súd, odsúdenie, likvidáciu. „Pováľam jej plot a stane sa pastvou, zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná. Obrátim ju na púšť, nebude strihaná, nebude kopaná, takže vzrastie tŕnie a bodľač; ba aj oblakom prikážem, aby ju nekropili dažďom“ (Iz 5, 5 – 6). Druhý stupeň vystihuje text žalmu: „Bože zástupov, vráť sa, zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu. A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica... Pane, Bože zástupov, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení“ (Ž 80, 15 – 20). Súd sa premenil na modlitbu; ťažkosti, v ktorých sa národ ocitol, sa menia na prosbu. 
Tretí stupeň dramatizácie je v Ježišových postojoch – menia ťažkosti na prisľúbenie. Hovorí: „Vinicu prenajme iným vinohradníkom“ (Mt 21, 41). Na inom mieste: „Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu“ (Mt 21, 43). Odvrhnutie Syna človeka nie je defi nitívne. „Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným“ (Ž 118, 22). Zabitý – neznamená posledné slovo. Žijúci – je Božia pravda. Tým Ježiš naznačil, že život Božej lásky si nájde nové cesty, nových adresátov. Ježišovo pozitívum je prechod od trestu, skazy a súdu k novej nádeji. Aj po dvetisíc rokoch je toto evanjelium platné a aktuálne. Ak by sme nemali vzťah lásky k Bohu, ostal by nám život ustarostený, sebecký, disharmonický a nezmyselný. Kto by na to doplatil? Kto by zostal ochudobnený po odmietnutí života lásky? On si nájde iných a bude ich osvecovať a rozvíjať. Ale čo zostane nám? Preto je Ježišovo evanjelium výzvou vstúpiť do vzťahu s ním a chrániť si ho ako „hrad“. 
Dôležitosť života lásky potvrdzuje Kimberlee B. Garrettová na vlastnej skúsenosti. „Kedysi som si pod pojmom láska predstavovala kvety a čokoládové bonbóny od pekného muža v elegantnom obleku, ktorý mi spieva ľúbostné piesne. Bola som presvedčená o tom, že láska znamená zamilovať sa do niekoho na prvý pohľad. Do niekoho, kto ma bude považovať za najkrajšie dievča na svete. A mala som šťastie. Naša známosť s Laynom bola krátka, ale sladká. Zobral ma do vyberaných reštaurácií, v koči na obhliadku mesta, urobil mi lasagne, zahral mi na klavíri Mesačnú sonátu. Hodiny sme sa rozprávali o všeličom a bola som nadšená, keď som v telefóne počula jeho hlas. Rátala som hodiny, kým ho znovu uvidím. Vzali sme sa obklopení rodinou a priateľmi. Zdalo sa mi, že ani večnosť nebude stačiť na to, aby som ju mohla stráviť s niekým, koho tak veľmi milujem. Úprimne môžem povedať, že v ten deň som ho milovala celým srdcom a celou dušou. Nevedela som si predstaviť, že by som ho mohla milovať ešte viac.
V priebehu nasledujúcich piatich rokov sa nám narodili tri nádherné deti. Náš život sa stal hektickým, ale bol bohatý a plný. Postupne som začala zisťovať, že moje srdce rastie míľovými krokmi. Prišli i útrapy, zažili sme smrť v rodine, deti v nemocnici, fi nančné problémy, každodenné zápasy. Všetky tie skúšky, omyly i tragédie mi svojím spôsobom zlomili srdce. Ale keď sa zlomené srdce uzdravuje, zároveň sa zväčšuje. Dnes sa na lásku pozerám úplne inak. Namiesto kvetín a čokoládových bonbónov som rada, keď sa manžel ponúkne a umyje podlahu. Lichotí mi, keď mi vraví, že som krásna, hoci mám na sebe vyťahané tepláky, vlasy viazané do chvosta. Zistila som, že je oveľa krajší, keď spieva uspávanky v kúpacom plášti, než keď nosieval obleky. Neviem si predstaviť, že by som ho mohla milovať viacej. Teraz som však múdrejšia a viem, že naše spoločné starnutie mi dáva možnosti, aby moja láska k nemu rástla. Teším sa na všetky požehnania a dokonca aj na trápenia, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou spoločného života.“ Príbeh dokazuje, že život lásky je potrebné nielen začať, objaviť a precítiť, ale aj chrániť a rozvíjať. Boh je láska a každému kladie pozvanie, lebo „kto zostáva v láske, ten zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom“ (1 Jn 4, 16). Prináša požehnanie tomu, ktosi ho chráni ako „hrad“.

Kúpiť