Z obsahu Duchovného pastiera

Duchovný pastier 3/2017
Duchovný pastier 2/2017
Duchovný pastier 1/2017

Rok 2016

Duchovný pastier 9/2016
Duchovný pastier 8/2016
Duchovný pastier 7/2016
Duchovný pastier 6/2016
Duchovný pastier 5/2016
Duchovný pastier 4/2016
Duchovný pastier 2-3/2016
Duchovný pastier 1/2016

Rok 2015

Duchovný pastier 10/2015
Duchovný pastier 9/2015
Duchovný pastier 8/2015
Duchovný pastier 7/2015
Duchový pastier 6/2015
Duchovný pastier 5/2015
Duchovný pastier 4/2015
Duchovný pastier 3/2015
Duchovný pastier 2/2015
Duchovný pastier 1/2015

Duchovný pastier 3/2017

Z obsahu 

Daniel Dian: Marec začiatok obnovy, ale aj mesiac volajúci k zamysleniu
ROK DUCHOVNÉHO PASTIERA
Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Ako sme začínali v roku 1917 a pokračovali? – tretia časť
VÝROČIA
ThLic. Jozef  Krištof, Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian, ThLic. František Novajovský, PhD., Mgr. Ján K. Žira: Výročia marec  2017 ( Jozef Zlatňanský, Ivan Chalupecký, Kanadský Slovák; Pius XI.:  encykliky Mit brennender Sorge, Divini Redemptoris,  Nos es muy conocida; Memorandum slovenských katolíckych biskupov; Quidam episcopi)
ThDr. Martin Koleják, PhD.: Askéza
PhDr. Peter Olexák, PhD.: Sv. Martin z Tours v texte a kontexte Vita martini 
HOMÍLIE
Jozef Jurina: Prvá pôstna nedeľa  „A“  II.    
Pavol Gavenda: Druhá pôstna nedeľa  „A“
Jozef Jurina: Druhá pôstna nedeľa  „A“  II.
Pavol Gavenda: Tretia pôstna nedeľa  „A“
Jozef Jurina: Tretia pôstna nedeľa  „A“  II.
Pavol Gavenda: Štvrtá pôstna nedeľa  „A“
Jozef Jurina: Štvrtá pôstna nedeľa  „A“  II.
Pavol Gavenda:  Piata pôstna nedeľa  „A“
Jozef Jurina: Piata  pôstna nedeľa  „A“  II.
Pavol Gavenda: Kvetná nedeľa čiže Nedeľa utrpenia Pána „A“
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Daniel Dian: Jozef MICHALOV: Duchovná rukoväť chorého
Ján Krstiteľ Žira: Wolfgang BAUMROTH:  Potupenie kríža (Scandalum crucis); Wolfgang BAUMROTH:  Víťazstvo kríža

Editorial šéfredaktora 

Mesiac marec je vnímaný ako mesiac nového rozpuku života. Dlhotrvajúca zima odchádza a je stále zjavnejší nástup obnovy a ožitia prírody. No obnova a oživovanie nie je len znakom v prírode, ale obnovu a oživovanie prežíva aj človek. Človek viery, kresťan svoju obnovu vníma a prežíva práve cez pôstne obdobie, ktoré sa začína 1. marca slávením Popolcovej stredy. Ona je veľkou výzvou pre každého.  Možno by sme si v súvislosti s prežívaním pôstneho obdobia mohli pripomenúť niekoľko myšlienok pápeža Františka, ktoré síce adresoval veriacim k minuloročnému sláveniu Pôstneho obdobia, ale nestrácajú nič na svojej aktuálnosti ani teraz, ba práve naopak, sú ešte aktuálnejšie, lebo čas medzi pôstnym obdobím 2016 a 2017 je poznačený nielen politickými zmenami, ale hlavne krvavými udalosťami rôzneho druhu, násilenstvami, takmer neriešiteľným problémom migrácie a podobne. „Božie milosrdenstvo premieňa ľudské srdce, a umožňuje mu zakúsiť vernú lásku, čím ho robí schopným milosrdenstva. Ide o zakaždým novým zázrak v živote každého z nás, keď Božie milosrdenstvo zažiari a podnieti nás milovať svojho blížneho, oživením toho, čo cirkevná tradícia nazýva skutkami duchovného a telesného milosrdenstva. Tie nám pripomínajú, že viera sa prejavuje v konkrétnych každodenných skutkoch, ktorých cieľom je pomôcť nášmu blížnemu na tele i na duchu: dať sa mu najesť, navštíviť ho, utešiť a poučiť. Podľa nich budeme súdení, a preto som si želal, aby „sa kresťanský ľud zamýšľal nad telesnými a duchovnými skutkami milosrdenstva. Takto sa prebudí naše svedomie, ktoré je voči dráme chudoby akoby otupené, a čoraz hlbšie prenikneme do srdca evanjelia, kde sú Božím milosrdenstvom uprednostňovaní chudobní“ V chudobnom sa totiž Kristovo telo „stáva znova viditeľným, ako telo zmučené, doráňané, bičované, vyhladnuté, na úteku... aby sme ho spoznali, dotýkali sa ho a starali sa oň“.  Pôstne obdobie je pre nás všetkých najvhodnejším časom nato, aby sme vďaka počúvaniu Božieho slova a konaniu skutkov milosrdenstva prekonali vlastné existenciálne odcudzenie. Ak sa v telesných skutkoch milosrdenstva dotýkame Kristovho tela v našich bratoch a sestrách, ktorí potrebujú byť nasýtení, oblečení, mať strechu nad hlavou a potrebujú, aby ich niekto navštívil, o to priamejšie sa v skutkoch duchovného milosrdenstva – pri poskytovaní rady, učení, napomínaní a modlitbe – dotýkame našej vlastnej hriešnosti. Telesné a duchovné skutky milosrdenstva nemožno nikdy oddeliť... Nepremárnime toto obdobie Pôstu, ktoré je tým najvhodnejším časom na obrátenie! O to prosme na materský príhovor Panny Márie, ktorá ako prvá uznala svoju poníženosť  a nazvala seba samu Pánovou pokornou služobnicou zoči-voči veľkosti Božieho milosrdenstva, ktoré nezaslúžene dostala“. Toto zrealizovať dokáže iba človek, ktorý žije ako opravdivý kresťan a k podstate kresťanského života patrí askéza. Práve teraz je najlepší čas zaoberať sa nielen pojmom askéza, ale najmä obsahom askézy. V súvislosti so začiatkom veľkopôstneho obdobia je teda veľmi aktuálny príspevok Martina Kolejáka s jednoduchým názvom  Askéza. Marcové číslo Duchovného pastiera potom svojim čitateľom ponúka: Pravidelná rubrika  ROK DUCHOVNÉHO PASTIERA obsahuje tretiu časť Ako sme začínali v roku 1917 a pokračovali? Daniel Dian sa pokúsil analyzovať druhý rok vydávania Duchovného Pastiera.  Rubrika VÝROČIA marec 2017 je od Jozefa Krištofa, Daniela Diana, Františka Novajovského  a Jána K. Žiru) pripomína osobnosti a udalosti mesiaca marec – Jozef Zlatňanský, Ivan Chalupecký, Kanadský Slovák; Pius XI.:  encykliky Mit brennender Sorge, Divini Redemptoris,  Nos es muy conocida; Memorandum slovenských katolíckych biskupov; Quidam episcopi. Dve biskupstvá na Slovensku Bratislavská arcidiecéza a Spišská diecéza si Rokom sv. Martina pripomínajú tohto svätca pri príležitosti 1700 výročia jeho narodenia. Bratislavský arcibiskup – metropolita Mons. Stanislav Zvolenský v pastierskom liste napísal: „V životopise svätého Martina sa uvádza rok 316 alebo 317 ako čas jeho narodenia. Nachádzame sa tak v období tisícsedemstého výročia narodenia svätého Martina, patróna našej arcidiecézy. Preto v našej arcidiecéze slávime obdobie od 11. novembra 2016 do 12. novembra 2017 ako Rok svätého Martina, aby sme mali príležitosť hlbšie spoznať vznešený príklad jeho života a podľa jeho vzoru a na jeho príhovor prehlbovať svoju vieru, napĺňať ju skutkami evanjelia v každodennom živote pre budovanie spoločenstva veriacich Bratislavskej arcidiecézy a vnášanie Kristovho svetla do našej spoločnosti.“ Preto je veľmi aktuálny článok Petra Olexáka: Sv. Martin z Tours v texte a kontexte Vita martini.   HOMÍLIE v marcovom  čísle sú od Prvej pôstnej nedele „A“ až po Kvetnú nedeľu „A“. Netradične ponúkame na päť pôstnych nedieľ dve homílie. V rubrike NOVÉ KNIHY – RECENZIE  Daniel Dian prináša recenziu zaujímavej knihy vedca, profesora, kňaza Jozef Michalova  Duchovná rukoväť chorého. Už sám názov je odporúčaním, aby po tejto knihe siahol nielen chorý, ale aj ten kto chorého sprevádza.  Ján Krstiteľ Žira pripravil recenziu dvoch kníh, ktoré sú síce istým spôsobom fikciou, ale majú mnohé reálne črty a žiaľ, stále nie dávno minulé úvahy a možnosti. Autor oboch diel prešiel sám cestou kríža, poznal zlobu mocných a zažil ich úsilie o zničenie Kristovho kríža -  Wolfgang Baumroth je tu opäť s dielom Potupenie kríža (Scandalum crucis), ktoré vydal SSV už v rokoch 1944,1947,1948 a 1998. Jeho opätovné vydanie je svedectvom obľuby tejto knihy u čitateľov. Vo vydavateľstve LÚČ siahli po voľnom pokračovaní tohto románu pod názvom Víťazstvo kríža ho dávajú slovenskému čitateľovi v prvom vydaní.                  

Daniel Dian, šéfredaktor

Výročia marec 2017

 

 

 

Duchovný pastier 2/2017

Z obsahu 

Daniel Dian: Neuveriteľná storočnica periodika
ROK DUCHOVNÉHO PASTIERA
Mgr. Mg. ThLic. Daniel Dian: Ako sme začínali v roku 1917 a pokračovali? – druhá časť 
VÝROČIA
ThLic. Jozef  Krištof, Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian, prof. ThDr. PhDr.  František Dlugoš, PhD., Mgr. Ján K. Žira: Výročia február  2017 ( ThDr. Eduard Nécsey, Mons. prof. PhDr. ThDr. Ladislav Hanus, DrSc. h. c., Jozef Kompánek, Eugène-Gabriel-Gervais-Laurent kardinál Tisserant, Mons. Milan Chautur CSsR) DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL  – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ                                      
Karol Dučák: Ad orientem? Ad occidentem?  Na východ, či na západ?
PhDr. Igor Haraj, PhD.: Kristológia predchalcedónskych a pochalcedónskych kresťanov – druhá časť 
SOCIÁLNA  NÁUKA CIRKVI V DUCHOVNOM PASTIEROVI
Doc. ThDr. ICLic. Štefan Mordel PhD: Zmysel, poslanie a ohrozenie rodiny v náuke Jána Pavla II.
ThDr. Martin Koleják: Svätí Cyril a Metod 
HOMÍLIE
Pavol Gavenda:  Prvá pôstna nedeľa  „A“
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
ŽLNAY, Stanislav.: Karol I. Habsburský  v cirkevnohistorickom a politickom kontexte. Matica Slovenská.

Editoriál šéfredaktora 

Milý čitateľ Duchovného pastiera! Mapovanie storočného periodika nie je ľahká úloha. Vyžaduje veľa trpezlivosti a iste nie je možné na niekoľkých stranách obsiahnuť celú problematiku. Po dlhom zvažovaní, akou cestou sa vydať v pravidelných príspevkoch rubriky ROK DUCHOVNÉHO PASTIERA sme sa rozhodli, že ponúkneme čitateľom sumár  jeho obsahov, aby každý mal možnosť siahnuť do prehľadu duchovného bohatstva ukrytého v našom časopise. Duchovný pastier sa stal mnohým študentom vďačným objektom výskumu pri písaní rôznych druhov prác. Prác o Duchovnom pastierovi je niekoľko, ale každá má iné zameranie. V licenciátskej práci sa zameral na obnovu liturgie v Duchovnom pastierovi v rokoch 1964 – 1993 Štefan Valo. V práci o katolíckej tlači aj z Duchovného pastiera čerpala materiál pre licenciátsku prácu Helena Torkošová. Pavol Sýkora skúmal aj na podklade materiálov z Duchovného pastiera sviatosť birmovania. Amantius Akimjak v oboch prácach licenciátskej a doktorskej takisto použil materiál zverejnený v Duchovnom pastierovi. Pavol Sendrej sa zaoberal príkladom v homílii v Duchovnom pastierovi. Aj Michal Vaško sa venoval výskumu katolíckej tlače v licenciátskej práci a nemohol obísť ani Duchovného pastiera. O Sviatosti zmierenia aj na základe publikovaných príspevkov v Duchovnom pastierovi písal Jozef Otruba. O Sviatosti pomazania chorých písal Ladislav Gura. Rovnako použil Duchovného pastiera ako jeden zo zdrojov svojej licenciátskej práce. Duchovný pastier bol aj podkladom práce autora tohto príspevku pod názvom Pastorálna tematika na stránkach mesačníka Duchovný pastier v rokoch 1971 – 1989. Zaiste nemôžeme predpokladať, že sa nám podarí vypracovať sumár všetkých prác s tematikou na podklade materiálov Duchovného pastiera. Budeme vďační, ak nám však v tejto práci pomôžu autori takýchto prác alebo aj tí, ktorí majú informácie o takýchto dielach. Svoje informácie môžu posielať na mailovú adresu nášho periodika. Februárové číslo prináša: Rubrika  ROK DUCHOVNÉHO PASTIERA obsahuje druhú časť Ako sme začínali v roku 1917 a pokračovali? Daniel Dian sa pokúsil vysvetliť problém s číslovaním ročníkov periodika a ponúka podrobný obsah prvého ročníka. Rubrika VÝROČIA od jej stálych prispievateľov (Jozefa Krištofa, Daniela Diana, Františka Dlugoša a Jána K. Žiru) pripomína udalosti a osobnosti mesiaca február – ThDr. Eduard Nécsey, Mons. prof. PhDr. ThDr. Ladislav Hanus, DrSc. h. c., Jozef Kompánek, Eugène-Gabriel-Gervais-Laurent kardinál Tisserant, Mons. Milan Chautur CSsR. Osobnosť prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí Róberta kardinála Saraha „silne čerí vody v oblasti liturgiky a liturgie.“ Veľmi zaujímavý je preto v rubrike  DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL  – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ príspevok   Karola Dučáka: Ad orientem? Ad occidentem?  Na východ, či na západ? Vo februárovom čísle ponúkame druhú časť článku Igora Haraja  Kristológia predchalcedónskych a pochalcedónskych kresťanov. Otázka rodiny je veľmi dôležitá a zároveň je aj veľkým problémom spoločnosti. Práve tejto téme sa venuje v rubrike SOCIÁLNA  NÁUKA CIRKVI V DUCHOVNOM PASTIEROVI Štefan Mordel  článkom s názvom: Zmysel, poslanie a ohrozenie rodiny v náuke Jána Pavla II. Cirkev v Európe slávi 14. februára sviatok dvoch zo šiestich patrónov, a to sv. Cyrila a Metoda. Práve im je venovaný príspevok Martina Kolejáka Svätí Cyril a Metod. Pravidelná rubrika HOMÍLIE vo februárovom čísle obsahuje Prvú pôstnu nedeľu „A“, ktorú pripravil Pavol Gavenda.  Nebýva zvykom, aby sme prinášali upútavku na knihu, ktorá ešte len vyjde. V tomto čísle robíme výnimku a ponúkame  v rubrike NOVÉ KNIHY – RECENZIE  niečo z pripravovanej knihy  Stanislava Žlnaya: Karol I. Habsburský  v cirkevnohistorickom a politickom kontexte, ktorá vyjde vo vydavateľstve  Matice Slovenskej. Žlnay nám ponúka naozaj erudovaný pohľad na osobnosť, podľa ľudského hľadiska na tragickú postavu mladého cisára Karola Habsburského. Jeho vzťah k Bohu je priam volaním k dôslednému nasledovaniu. 

Daniel Dian, šéfredaktor

Duchovný pastier 1/2017

Z obsahu 

Daniel Dian: Perspektívy roka 2017
ROK DUCHOVNÉHO PASTIERA
Daniel Dian: Ako sme začínali v roku 1917 a pokračovali? 
VÝROČIA
ThLic. Jozef Krištof, prof. ThDr. PhDr. František Dlugoš, PhD., Mgr. Ján K. Žira, Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Výročia osobností a udalostí v roku 2017 a v januári 2017 
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ
Prof. ThDr. Anton Adam, PhD.: Sviatosť krstu a jeho personálny rozmer v kontexte ospravodlivenia 
Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Ekumenizmus, dialóg, genocída a Druhý vatikánsky koncil 
Ing. Ján Figeľ, PhD.: Storočie genocíd: koniec alebo pokračovanie? 
PhDr. Igor Haraj, PhD.: Kristológia predchalcedónskych a pochalcedónskych kresťanov- prvá časť
HOMÍLIE
Pavel Gavenda: Druhá nedeľa v  Cezročnom období A
Pavel Gavenda: Tretia nedeľa v  Cezročnom období A 
Pavel Gavenda: Štvrtá nedeľa v  Cezročnom období A
Pavel Gavenda: Piata nedeľa v  Cezročnom období A
Pavel Gavenda: Šiesta nedeľa v  Cezročnom období A 
Pavel Gavenda: Siedma nedeľa v  Cezročnom období A 
Pavel Gavenda: Ôsma nedeľa v  Cezročnom období A
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Ján Košiar: Cardinal Robert Sarah avec Nicolas Diat: La force du silence. Contre la dictature du bruit (Sila ticha – proti diktatúre hluku)

Duchovný pastier 9/2016

Z obsahu

Daniel Dian: November a nádej                                                                                                          
ThDr. Ivan Šulík, PhD. riaditeľ SSV: Storočnica Duchovného pastiera
Mons. Prof. ThDr. ICDr. PaedDr. František Dlugoš, PhD, Mgr. Ján K. Žira, Mgr. ThLic. Daniel Dian: Výročia – november 2016
ROK MILOSRDENSTVA                                                                                                 
ThDr.  Juraj Bernaciak SCJ:  Idea Božieho milosrdenstva v listoch svätého Pavla apoštola
Slová, ktoré zneli v Roku milosrdenstva, ale nesmú ostať iba spomienkou
Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský diecézny biskup: Sv. Cyril a Metod a transfúzia pamäti 
Mons. Peter Holec: ...ja som nikdy nestratila nádej 
Mons. Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup: Prišli sme k  Panne Márii Nanebovzatej
Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup-metropolita: ... človek sa cez voľbu pre Ježiša môže rozhodnúť pre večný život 
Sociálna  náuka Cirkvi v Duchovnom pastierovi                 
Prof. František Vnuk: Niekoľko slov o exhortácii Amoris laetitia
doc. ICLic. ThDr. Štefan Mordel, PhD.: Zmenia sa kostoly na mešity?
HOMÍLIE
Dušan Rončák: Prvá   adventná nedeľa  „A“ 
Dušan Rončák: Druhá   adventná nedeľa „A“
Dušan Rončák: Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie                     
Dušan Rončák: Tretia  adventná  nedeľa „A“ 
Jozef Ondovčák: Štvrtá   adventná nedeľa „A“ 
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Jesenné novinky zo Spolku svätého Vojtecha
Kalendáre na rok 2017

Editoriál šéfredaktora 

Mesiac november je mesiacom, v ktorom niečo končí a niečo začína, hoci v liturgickom ponímaní mesiaca je to úplne opačne. Liturgia nám zdôrazňuje nádej a zjavuje slávu, tých čo uverili v Pána a dostali odmenu za svoj život a vieru. Druhý novembrový deň nám akoby bral optimizmus, lebo nám predstavuje myšlienku smrti, jej nevyhnutnosti v našom živote, teda ukončenie pozemského života, ktoré však nemá za cieľ človeka búchať po hlave, ale naopak upozorniť na túto skutočnosť a  zároveň vyzvať k zamysleniu sa nad životom, jeho zmyslom a cieľom. Krásne to narysoval nielen svojím dielom, ale najmä životom sv. Ján Pavol II., keď hovoril o sláve človeka skrze prvotnú milosť. On tú perspektívu oslávenia každého človeka skrze život v milosti nielen odhaľoval a na ňu poukazoval, ale aj sám žil a ju aj dosiahol. A nielen on. Aj mnohé vynikajúce osobnosti, na ktoré si spomíname v ten deň všetkých verných zosnulých, no aj v priebehu celého mesiaca, ktoré nám v tomto čísle Duchovného pastiera postavili pred náš zrak František Dlugoš, J. K. Žira  a Daniel Dian v pravidelnej rubrike Výročia – november 2016.  Mesiac november je pravidelne mesiacom, v ktorom vrcholí liturgický rok Nedeľou Krista Kráľa. V tomto roku má tá nedeľa výnimočný náboj, lebo ňou 20. novembra 2016 končí Svätý Rok milosrdenstva, ktorý sa začal 8. decembra 2015. Aký bol? Iste veľmi bohatý. Množstvo slávení rôznych spoločenstiev s pápežom Františkom v Ríme, ale i v iných krajinách napr. Svetové dni mládeže v Krakove (júl 2016), ale aj množstvo stretnutí v našej krajine, stretnutia veriacich pri spoločnom prechode Svätých brán, ale aj jednotlivcov, to všetko naozaj dávalo množstvo príležitostí na úplnú obnovu človeka v prvotnej milosti, cez návrat k Otcovi cez sviatosť zmierenia, cez zjednotenie sa s Kristom v Eucharistii a v putovaní na čele s Ježišovou a našou matkou Pannou Máriou. Aj naše periodikum sa podieľalo na prežívaní Roka milosrdenstva počas jeho celého trvania príspevkami v rubrike ROK MILOSRDENSTVA (č. 1/2016; ThDr. Patrik Maturkanič, PhD.: Milosrdenství Boží – milosrdenství mé, s. 2; č.4/2016: prof. ThDr. JCDr. Anton Fabian, PhD., JCDr. Peter Holec, PhD.: Absolúcia od potratu, s.174; č. 5/2016: ThDr. Martin Koleják, PhD.: Najsvätejšia Trojica, s.  226; č.6/2016: prof. ThDr. Marián Šuráb, PhD.: Homília sprítomňuje milosrdného Boha, s. 287; č: 7/2016: ThDr. Martin Koleják, PhD.: Odpustenie exkomunikácie za umelý potrat,  s. 320; č.8/2016: P. ThDr Juraj Bernaciak SCJ: Srdce Ježišovo, trpezlivé a veľmi milosrdné – analytická štúdia na motív devätnástej prosby z Litánií k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, s. 373; č.9/2016: P. ThDr.  Juraj Bernaciak SCJ:  Idea Božieho milosrdenstva v listoch svätého Pavla apoštola, s. 420).  V tejto rubrike uverejňujeme v našom periodiku aj štyri homílie pod názvom Slová, ktoré zneli v Roku milosrdenstva, ale nesmú ostať iba spomienkou. Ide o istým spôsobom o homílie, ktoré majú spoločný prívlastok: stále aktuálne. +Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský diecézny biskup: Sv. Cyril a Metod a transfúzia pamäti ( slovo na národnej púti k solúnskym svätým bratom sv. Cyrilovi a Metodovi v Nitre 5. 7, 2016); Mons. Peter Holec: ...ja som nikdy nestratila nádej (slovo kňazom jubilantom, ale nielen im v Trnave 6. 6. 2016); +Mons. Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup: Prišli sme k  Panne Márii Nanebovzatej....(diecézna mariánska púť v Nitre 14. 8.2016) +Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup-metropolita: ... človek sa cez voľbu pre Ježiša môže rozhodnúť pre večný život ( púť do národnej svätyne Baziliky Sedembolestnej v Šaštíne 15.9.2016).

Ruka v ruke s milosrdenstvom nielen počas Roka milosrdenstva, ale  neustále stále kráča aj sociálna činnosť, ktorú tak veľmi vyzdvihuje pápež František. Sociálna činnosť je zameraná najmä na rodinu. Otázka rodiny ako fundamentu každej spoločnosti, ktorá je, žiaľ, v sekularizovanom svete stále viac a viac rozvracaná a jej tradičné hodnoty zaznávané, je a bude v Cirkvi prioritnou otázkou. Nedivíme sa preto, že v roku 2014 sa konala mimoriadna biskupská synoda a v roku 2016 riadna biskupská synoda o rodine. Jej výslednicou je apoštolská exhortácia pápeža Františka  Amoris laetitia.  Nakoľko je to téma naozaj sociálna, dávame v pravidelnej rubrike Sociálna  náuka Cirkvi v Duchovnom pastierovi priestor Františkovi Vnukovi a jeho článku  Niekoľko slov o exhortácii Amoris laetitia. V súvislosti s veľmi napätou situáciou nielen v Európe, ale v celom svete, vo vzťahoch kresťanstvo versus islam je aktuálny príspevok  Štefana Mordela Zmenia sa kostoly na mešity?

Ak sme v úvode tohto príspevku  napísali, že „Mesiac november je mesiacom, v ktorom niečo končí a niečo začína“, písali sme to aj v inom kontexte. Začíname v tomto mesiaci ako začínal v novembri 1017 Jozef Buday, vtedajší moravsko- lieskovský farár, neskôr veľprepošt sídelnej nitrianskej kapituly, predseda SSV, zakladateľ nášho periodika. Končíme 99 rok existencie nášho periodika a začíname stý rok jeho existencie. Končí 99 rokov a začína jubilejný stý rok jeho vydávania. Preto sme s rozhodli vrátiť v tomto jubileu k retro obálke. Úvodný príhovor k tomuto výročiu s názvom Storočnica Duchovného pastiera napísal riaditeľ SSV a člen redakčnej rady Duchovného pastiera Ivan Šulík.. Je 99 rokov krátky alebo dlhý čas? Iste je dlhší ako zvyčajný ľudský život. Aký bol čas Duchovného pastiera? Začal vychádzať v čase vrcholiacej prvej svetovej vojny, skúsil obdobie rozpadu monarchie i čechoslovakistickej prvej ČSR, prežil obdobie samostatného Slovenského štátu, ktorý jestvoval v čase fašizmu a nacizmu ovplyvňujúceho dejiny Európy a sveta, obnovenia ČSR, ale aj obdobie rovnako ak nie aj horšej zločineckej diktatúry komunizmu (vďaka Bohu, že väčšina obyvateľstva Európy i sveta sa zhoduje v tom, že je naozaj trestuhodné šíriť idey nacizmu a fašizmu, ale akosi sa zabudlo na zločinnosť komunizmu, hoci už v tridsiatych rokoch minulého storočia na ich ohavnosti upozorňoval pápež Pius XI. encyklikami: Mit berennender Sorge (29. 6. 1931), Non abbiamo bisogno (14. 3. 1937) a Divini Redemptoris (19. 3. 1937), a právom sa mnohí pýtajú, kedy sa na spomínanú úroveň zákazu propagácie dostane aj komunizmus (paradox je, že napr. v Moldavskej republike to platí už mnoho rokov, platí nielen zákaz propagovania komunizmus, ale aj šírenia či používania jeho symbolov a pritom to bola republika, ktorá bola pevnou súčasťou ZSSR)  aj v našej Slovenskej republike, kde máme problém s radikalizáciou časti obyvateľstva, ktorá pripravila naozaj nemilé prekvapenie v posledných parlamentných voľbách, ale nik sa nepozastaví nad legitímnosťou kandidátky Komunistickej strany, nikomu neprekáža. Vieme, že svetový komunizmus, a nemôžeme z toho vyňať ani KSČ a KSS, ktoré štyri desaťročia diktovali líniu štátu, naozaj diktatúra tu bola evidentná, bol zločinný systém, ktorý mal a stále má na svedomí oveľa väčšiu genocídu národov, národností, rás ako spomínané diktatúry fašizmu a nacizmu. Spomeňme z minulosti ZSSR a Stalina, celý východný blok, Čínu, Vietnam, Albánsko, Kambodžu, Kubu atď. Teraz už opäť bez cenzúry naše periodikum, najstaršie teologické periodikum vychádza. Prežilo naozaj rôzne turbulencie, ale je stále tu! V celom roku sa budeme snažiť mapovať jeho historický, teologický, morálny, homiletický, katechetický, liturgický, sociálny a spirituálny prínos. Samozrejme, že nebudeme obchádzať ani témy, ktoré z nášho periodika v období tvrdej totality komunizmu urobili v spoločensko-politickom priestore jeho slúžku! Na druhej strane si budeme chcieť všimnúť jeho nesporný prínos pre formáciu nielen kňazov, ale všetkých jeho čitateľov práve v tom, čo bolo, je a bude jeho náplňou a poslaním. Všetky naše aktivity v našom periodiku budú smerovať k novembru 2017, kedy ich vyvrcholením bude vedecká konferencia pod záštitou člena Redakčnej rady Duchovného pastiera, predsedu Rady pre históriu KBS, nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka. Niečo končí, niečo začína. Zmapovať všetko sa nedá, no aspoň niečo. V rubrike HOMÍLIE  ich v tomto čísle ponúkame od Prvej adventnej nedele „A“ až po Štvrtú adventnú nedeľu, ako aj homíliu na Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie. V poslednej pravidelnej rubrike prinášame ponuku toho, čo Spolok sv. Vojtecha ponúka  v rôznych vydavateľských aktivitách pre všetkých ľudí dobrej vôle.

Daniel Dian, šéfredaktor  

Duchovný pastier 8/2016

Z obsahu 

Daniel Dian: Október mesiac plný spomienok   
Mons. Prof. ThDr. ICDr. PaedDr. František Dlugoš, PhD, Mgr. Ján K. Žira, Mgr. ThLic. Daniel Dian: Výročia október 2016
ROK MILOSRDENSTVA                                                                                              
ThDr Juraj Bernaciak SCJ: Srdce Ježišovo, trpezlivé a veľmi milosrdné – analytická štúdia na motív devätnástej prosby z Litánií k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ
Karol Dučák: Prečo koncil v 20. storočí?
Sociálna  náuka Cirkvi v Duchovnom pastierovi                               
ThDr. Martin Koleják, PhD.: Spoločenstvo a vlastníctvo (Sk 4, 32-37) 
HOMÍLIE
František Veverka: Tridsiata prvá nedeľa v Cezročnom období „C“ 
Michal Hospodár: Všetkých svätých
Ľubomír Petrik: Spomienka na všetkých verných zosnulých veriacich 
Michal Lajcha: Tridsiata druhá nedeľa v Cezročnom období „C“ 
Dušan Rončák : Tridsiata tretia nedeľa v Cezročnom období „C“ 
Peter Lupták: Tridsiata štvrtá nedeľa v Cezročnom Období „C“ Krista Kráľa 
Nový pomocný biskup v Košiciach    Mons. Marek Forgáč

Editoriál šéfredaktora 

Mesiac október je mesiac, ktorý je preplnený spomienkami. Na udalosti, na osobnosti ľudského pokolenia, ale je aj mesiacom intenzívnych aktivít, najmä na misionárskom poli evanjelizácie. Spomíname na takých ľudí ako bol napr. sv. Ján Pavol II., ktorého povolanie na stolec sv. Petra je neodmysliteľne spojené s menom svätice, ktorú Pán povolal k ohlasovaniu úcty k jeho Najsvätejšiemu Srdcu – jednoduchej a pokornej rehoľníčky Margite Márii Alacoque. Bol 16. október 1978. Tento rok môžeme nazvať rokom troch pápežov. Po smrti dnes už blahoslaveného Pavla VI. (6. augusta) bol za pápeža zvolený Ján Pavol I. (lat. Ioannes Paulus Primus), vl. menom Albino Luciani, (* 17. október 1912 rodák z Forno di Canale). Nik nepredpokladal, že relatívne mladý pápež, 263. pápež Katolíckej cirkvi  zvolený 26. augusta 1978, bude pápežom 33 dní. Zomrel 28. septembra toho istého roku. Jeho tridsaťtridňový pontifikát bol  desiatym najkratším v cirkevných dejinách. Keďže zomrel skôr ako sa mohol podstatne zapísať svojou pápežskou činnosťou, spomína sa naňho pre jeho priateľskosť a pokoru, pre ktoré je porovnávaný s „Dobrým pápežom Jánom“ – všeobecne populárnym pápežom Jánom XXIII. Práve vo výročný deň jeho zvolenia štátny sekretár kardinál Pietro Parolin otváral jeho múzeum. Povedal o ňom: „Počas svojho krátkeho pontifikátu účinne položil do centra lásku k Bohu a blížnemu a skutky milosrdenstva, svojimi gestami a slovami kráčal cestami, ktoré otvoril koncil vo vernosti evanjeliu: zvlášť ide o chudobu, kolegialitu, ako aj úsilie o jednotu s bratmi pravoslávnymi a úsilie o mier.“ Proces blahorečenia Božieho služobníka Jána Pavla I. sa priblížil k zdarnému koncu a chceme veriť, že aj tento pápež bude zaradený do Martyrilógia Katolíckej cirkvi. Už pri blahorečení Pavla VI. (14. októbra 2014) bolo Námestie sv. Petra posiate plagátmi, na ktorých Boží ľud tlmočil prianie, aby boli všetci pápeži XX. storočia blahorečení – teda Lev XIII., Pius XI., Pius XII. a Ján Pavol I. Po prekvapujúco krátkom pontifikáte pápeža Jána Pavla I. prišlo ešte väčšie prekvapenie v podobe zvolenia Poliaka na pápežský stolec. Po mnohých storočiach na Petrov stolec vystúpil muž, ktorý nebol Talian. A potom sa už prekvapenia stali súčasťou každodenného života nielen veriacich, ale celého sveta a dejú sa až podnes. Ani Ján Pavol II., ani jeho nástupca, dnes už emeritný pápež Benedikt XVI. ako aj pápež František to nerobili z túžby po senzáciách, ale viedla ich a vedie k tomu túžba, ako to raz povedal sv. Ján Pavol II. – túžba naplniť idey Druhého vatikánskeho koncilu, o ktorom Benedikt XVI. povedal, že je stále nenaplnený. A je to práve mesiac október, ktorý upriamuje naše spomienky na túto najväčšiu udalosť v živote Cirkvi v dvadsiatom storočí. Cirkev to zvýraznila aj tým, že 11. október bude v Cirkvi navždy spojený s menom jeho zvolávateľa, sv. Jána XXIII. a po jeho blahorečení a svätorečení mu Cirkev navždy venovala tento deň ako liturgickú spomienku. Koncil podnietil osobitným spôsobom aj zvýšenie úsilia po naplnení sociálnej spravodlivosti vo svete, ktorej odrazom sú tri sociálne encykliky sv. Jána Pavla II. (Laborem exercens, Sollicitudo rei socialis a Centesimus annus), Benedikta XVI. (Caritas i veritate, ale azda nik nebude protestovať, ak medzi sociálne encykliky zaradíme aj jeho programovú encykliku Deus caritas est) a pápeža Františka (Laudato si’ – o starostlivosti o náš spoločný domov). Sociálna otázka práve dnes azda najviac hýbe svetom. Preto je veľmi dôležité, aby mesiac október nebol iba mesiacom spomienok, ale aby sme pri spomienkach na vynikajúce osobnosti začali vnášať inšpiráciu z ich života do toho nášho. Spoločnou črtou všetkých, na ktorých si spomíname, bola úžasná láska k človeku a v túžbe po jeho večnej spáse pre nich neboli hranice, ani dosť obiet, jednoducho všetko a vo všetkom bol Boh skrytý vo svojom stvorení. Preto, aj napriek tomu, že je, žiaľ, aj viacero bolestných skutočností, a to aj v radoch kléru, Cirkev ako múdra matka a učiteľka neváha a rieši aj naliehavé problémy s citlivosťou, ale v pravde a láske. A toto všetko je obsahom októbrového čísla nášho periodika, ktoré bude istým spôsobom posledné v rade v takej podobe ako sme boli už roky zvyknutí. Prečo? Mesiacom november začne Duchovný pastier, toto najstaršie teologické periodikum na Slovensku vychádzajúce  nepretržite od roku 1917, písať 99 rok vydávania a pripravovať sa na svoju storočnicu. K obsahu tohto októbrového čísla: šéfredaktor Daniel Dian ho uvádza príspevkom Október mesiac plný spomienok. Za úvodníkom nasleduje spomienka na významné osobnosti života Cirkvi na Slovensku v pravidelnej rubrike stálych prispievateľov Františka Dlugoša, Jána K. Žiru a Daniela Diana pod názvom Výročia október 2016. V predposlednom mesiaci ROKA MILOSRDENSTVA ponúkame obsiahly článok Juraja Bernaciaka SCJ, ktorý iste zaujme už len svojim názvom Srdce Ježišovo, trpezlivé a veľmi milosrdné – analytická štúdia na motív devätnástej prosby z Litánií k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Karol Dučák v našom periodiku publikoval niekoľko odborných článkov, a tak je to aj teraz v rubrike DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ a kladie otázku: Prečo koncil v 20. storočí? Martin Koleják v rubrike  Sociálna  náuka Cirkvi v Duchovnom pastierovi sa venuje zaujímavej téme, rezonujúcej v našom živote  Spoločenstvo a vlastníctvo (Sk 4, 32-37). Poslednou pravidelnou rubrikou sú HOMÍLIE. V tomto čísle sú od Tridsiatej prvej nedele v Cezročnom období „C“, cez slávnosť  Všetkých svätých, Spomienku na všetkých verných zosnulých veriacich až po Tridsiatu štvrtú nedeľu v Cezročnom Období „C“ Krista Kráľa. 1. septembra t. r. bol v košickej Katedrále sv. Alžbety vysvätený nový pomocný biskup pre Košickú arcidiecézu Mons. Marek Forgáč. Je samozrejme, že naše periodikum vníma dôležitosť osoby biskupa a venuje mu náležitú pozornosť.

Daniel Dian 

Duchovný pastier 7/2016

Z obsahu

Daniel Dian: September poukazuje na tajomstvo milosrdenstva pod krížom
Mons. Prof. ThDr. ICDr. PaedDr. František Dlugoš, PhD, Mgr. Ján K. Žira: Výročia september 2016
ROK MILOSRDENSTVA      
ThDr. Martin Koleják, PhD.: Odpustenie exkomunikácie za umelý potrat
Mons. JCD. Peter Holec: Quod iustum est et aequum.Scritti in onore del Cardinale Zenone Grocholewski
HOMÍLIE
Marián Šuráb: Dvadsiata siedma nedeľa v Cezročnom období „C“ 
Marián Šuráb:  Dvadsiata ôsma nedeľa v Cezročnom období „C“ 
Marián Šuráb: Dvadsiata deviata nedeľa v Cezročnom období „C“ 
Michal Lajcha: Tridsiata nedeľa v Cezročnom období „C“ Misijná nedeľa 
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Daniel DIAN: JUDÁK, Viliam: BOŽÍ PRIATELIA. Slovenské martyrológium.
Jozef M. Rydlo: ĎURICA, Ján SJ a kol. Stručný katolícky teologický slovník

Editoriál šéfredaktora 

Mesiac september je mesiacom, v ktorom sa vraciame ku každodenným povinnostiam. Po čase bez starostí opäť čas  namáhavej a dôslednej práce. Možno sme si urobili istým spôsobom dovolenku či prázdniny aj v duchovnom živote, a preto si hneď potrebujeme uvedomiť tú starú pravdu, že napriek času oddychu tela, nemôže jestvovať čas oddychu v duchovnom živote. Duchovný život musí neustále rásť, ísť dopredu. A možno oveľa viac ako inokedy, lebo ešte prežívame Rok milosrdenstva, ktorý ale rýchlo speje ku svojmu koncu. A ak sme niečo nestihli vykonať, napraviť alebo radikálne zmeniť ešte máme čas.  September nám  poukazuje na tajomstvo ukrižovaného Boha v živote sveta, lebo na kríži Ježiš vyvinul najväčšiu aktivitu svojho pozemského života – obetu vlastného JA, aby ukázal ako miluje Boh – až do krajnosti. Preto máme v septembri aj slávnosť Sedembolestnej, aby sme videli ako dokáže milovať aj človek, naplno odovzdaný Bohu a službe bratom a sestrám. A to je to najdôležitejšie. Realizácia prikázania lásky podľa vzoru Ježiša Krista a jeho matky.  Istú motiváciu k tomu nám dávajú aj príspevky septembrového čísla nášho periodika. Dvaja stáli prispievatelia našej pravidelnej rubriky Výročia František Dlugoš a Ján K. Žira nám pripomínajú jubilea kňazských osobností dávnych i nedávnych ako aj výročie vydania encykliky sv. Jána Pavla II. Laborem exercens. Pilierovým článkom septembrového čísla Duchovného pastiera je príspevok v rubrike Rok milosrdenstva od Martina Kolejáka, vysokoškolského pedagóga morálnej teológie s názvom  Odpustenie exkomunikácie za umelý potrat. Aj keď by sa mohlo zdať, že článok prichádza v závere Roka milosrdenstva, teda akosi neskoro, predsa opak je pravdou. Táto otázka je veľmi citlivá a pre mnohých spovedníkov i penitentov je mnohoráz traumou, s ktorou sa musia popasovať a spoločne hľadať východisko a precítiť milosrdenstvo Boha a Cirkvi v ťažkej poabortovej situácii tých, ktorých sa to bezprostredne týka. Peter Holec je najmä v spoločnosti cirkevných právnikov neprehliadnuteľná osobnosť. Skúsený cirkevný právnik patrí k tým ľuďom, ktorí veľmi úzko spolupracovali pri obnove cirkevného súdnictva s vynikajúcim človekom, ktorý sa vyslovil, že pre nijaký iný národ neurobil toľko ako pre slovenský - a tou osobnosťou je Zenon kardinál Grocholewski. Preto je naozaj dobré, že v pomerne obsiahlej, zvláštnej štúdii Peter Holec približuje túto osobnosť recenziou knihy QUOD IUSTUM EST ET AEQUUM, Scritti in onore del Cardinale Zenone Grocholewski..., ktorá vyšla pri príležitosti  jubilea kardinála. V rubrike Homílie sú od Dvadsiatej siedmej nedele v Cezročnom období „C“ po Tridsiatu nedeľu v Cezročnom období „C“ - Misijnú nedeľu. V poslednej pravidelnej rubrike  NOVÉ KNIHY – RECENZIE  Daniel Dian predstavuje obsiahlu knihu historika, nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka Boží priatelia. Dielo je slovenským martyrológiom a mapuje životy významných osobností Slovenska počnúc solúnskymi bratmi sv. Cyrilom a Metodom až po Jána Chryzostoma kardinála Korca. Jozef M. Rydlo pripravil prezentáciu diela Jána Ďuricu a kol. Stručný katolícky teologický slovník.

Daniel Dian

Duchovný pastier 6/2016

Z obsahu 

Daniel Dian: Júnový editoriál šéfredaktora
BISKUP NIELEN NOVOKŇAZOM
Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup: Pri kňazskej vysviacke väčšinou pripomíname
Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup: Benedikt XVI. nás učí, ako správne chápať „in persona Christi“ (List arcibiskupa kňazom)
OPRAVDIVÉ VZORY KŇAZA I DIAKONA PRE SÚČASNOSŤ
Prof. Jozef Rydlo: Štefan Nahálka – perla slovenského národa vzor moderného kňaza 
ThDr. Martin Koleják, PhD.: Svätý Vavrinec trvalý vzor diakona 
VÝROČIA
ThLic. Jozef  Krištof, prof. František Dlugoš, Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian, Mgr. J. K. Žira: Výročia – jún - júl - august 2016
ROK MILOSRDENSTVA      
prof. ThDr. Marian Šuráb, PhD.: Homília sprítomňuje milosrdného Boha
ABSOLVENTI TEOLOGICKÝCH FAKÚLT NA SLOVENSKU - NOVOKŇAZI 2016 
HOMÍLIE
Andrej Bisák: Devätnásta nedeľa v Cezročnom období „C“
František Olach: Dvadsiata nedeľa v Cezročnom období „C“
Miroslav Fabíny: Dvadsiata prvá nedeľa v Cezročnom období „C“
Pavol Gavenda: Dvadsiata druhá nedeľa v Cezročnom období „C“
Pavol Gavenda: Dvadsiata tretia nedeľa v Cezročnom období „C“
Pavol Gavenda: Dvadsiata štvrtá nedeľa v Cezročnom období „C“
Pavol Gavenda: Dvadsiata piata nedeľa v Cezročnom období „C“
Marian Šuráb: Dvadsiata šiesta nedeľa v Cezročnom období „C“
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Prof. Janusz Mariański: ŠTEFAŇAK, Ondrej: Wartości moralne maturzystów słowackich. Na przykładzie diecezji spiskiej (Morálne hodnoty slovenských maturantov. Na príklade Spišskej diecézy). 
Univ. Prof. Dr. Dipl. Ing. Inocent-Mária V. Szaniszló OP: HEIMBACH-STEINS, Marianna: Grenzverläufe gesellschaftlicher Gerechtigkeit. Migration-Zugehörigkeit-Beteiligung

Editoriál šéfredaktora 

Mesiac jún sa vždy niesol v radosti zo žatvy v kňazských seminároch nášho Slovenska. A inak tomu nie je ani v tomto júnovom čísle Duchovného pastiera vo Svätom roku milosrdenstva. Radosť šéfredaktora je o to väčšia, že si uvedomuje skutočnosť svojho vlastného kňazstva, uvedomuje si milosť služby vo vinici Pánovej, a to už plných 40 rokov. 6. jún 1976 bol rokom, ktorý sa jemu i jeho spolubratom vryl do srdca ako azda druhý najvýznamnejší dátum po dni svätého krstu, bez ktorého by nebolo ani toho dňa, keď odpovedal na výzvu Pána hlasné – tu som! Čo všetko sa udialo za tých 40 rokov? Iste v živote všetkých vtedajších svätencov nesmierne veľa. Účinkovanie v ťažkých podmienkach komunistickej diktatúry, potom obnova Cirkvi v slobode, pôsobenie nielen na základných školách v obmedzovanom množstve hodín v ročníkoch 2 až 7, keď sa doslova a do písmena musel biť o každé dieťa, ale už vo všetkých ročníkoch základnej školy, možnosť pôsobenia na stredných školách a nehovoriac o možnosti účinkovania ako vysokoškolských pedagógov, a to nielen na teologických fakultách, ale aj iných štátnych, súkromných vysokých školách ba aj prvej Katolíckej univerzite v Ružomberku v samostatnej Slovenskej republike. Všetko bola a je iba milosť. Milosť, a to úžasná je, že z toho kňazského ročníka má Cirkev arcibiskupa v Trnave Mons. Jána Oroscha, Mons. Tomáša Galisa biskupa v Žiline a spišského biskupa Mons. Štefana Sečku. Osobitným spôsobom je zaujímavá skutočnosť, že v zahraničí, na Ukrajine, v Užhorode je eparchom Mons. Milan Šášik CM. Biskup, ktorý vynaložil nesmierne úsilie na obnovu tohto biskupstva v neľahkých podmienkach postsovietskej Ukrajiny. Štyria biskupi z jedného kňazského ročníka! V pokore si však uvedomujem, že už osem spolubratov kňazov tohto ročníka nie je už medzi nami, Pán si ich povolal do večnosti. Každý jeden z týchto biskupov a kňazov má svoj vlastný život, ktorý bol formovaný v ťažkej dobe normalizácie v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ a napriek všetkým snahám ostali verní tomu:  ad sum! Isté je, že každý by vedel dnes hovoriť a dať tým, ktorí sa stávajú v tomto mesiaci ich radosťou – novokňazom –, nielen veľa dobrých rád do kňazského života, ale iste aj veľa modlitieb, lebo oni sami si uvedomujú po rokoch prežitého kňazstva, aká významná je modlitba v kňazskom živote a aká je to úžasná sila! Za všetkých azda všetko vypovie slovo jedného z nich v rubrike BISKUP NIELEN NOVOKŇAZOM. Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup v liste pod názvom Pri kňazskej vysviacke väčšinou pripomíname...    No ten istý biskup, ako otec zodpovedný za miestnu Cirkev píše aj ostatným kňazom s úmyslom, aby si uvedomili, že kňazský život má svoje špecifiká a život kňaza nie je samorast, ale je neustále formovaný prijatím všetkých sľubov, a to aj sľubom poslušnosti Cirkvi v osobe jej pápeža a biskupa. Preto im otcovsky pripomína ich postavenie a úlohu vo svete a v Cirkvi v príspevku Benedikt XVI. nás učí, ako správne chápať „in persona Christi“ (List arcibiskupa kňazom). No nielen živí, ale aj mŕtvi sú výzvou pre každého kňaza. Preto v rubrike OPRAVDIVÉ VZORY KŇAZA I DIAKONA PRE SÚČASNOSŤ je naozaj výzvou život a dielo Mons. Štefana Nahálku, ktorý spracoval Jozef Rydlo v článku Štefan Nahálka – perla slovenského národa vzor moderného kňaza. Martin Koleják tým, ktorí v júni prijímajú prvý stupeň posvätného rádu – diakonát – dáva za vzor toho, kto pochopil službu lásky naozaj do krajnosti – sv. Vavrinca, ktorý hovorí rečou lásky už celé stáročia a má čo povedať aj dnešným služobníkom Ježiša Krista. Svätý Vavrinec trvalý vzor diakona je teda naozaj veľkou výzvou. Aj rubrika VÝROČIA, ktorú pripravili Jozef  Krištof, František Dlugoš a  J. K. Žira (Výročia – jún – júl – august 2016) prináša viacero pripomienok na významné osobnosti duchovného života. V pravidelnej rubrike ROK MILOSRDENSTVA profesor homiletiky Marián Šuráb aktuálne v príspevku Homília sprítomňuje milosrdného Boha vyzýva každého kňaza k zodpovednému prístupu prípravy homílie, ako základu evanjelizácie v liturgii bohoslužby slova. HOMÍLIE v júnovom čísle sú od Devätnástej nedele v Cezročnom období „C“ po Dvadsiatu šiestu nedeľu v Cezročnom období „C“. Ani v tomto čísle nechýba rubrika NOVÉ KNIHY – RECENZIE. Prof. Janusz Mariański predstavuje knihu Ondreja Štefaňáka Wartości moralne maturzystów słowackich. Na przykładzie diecezji spiskiej (Morálne hodnoty slovenských maturantov. Na príklade Spišskej diecézy) a Inocent-Mária V. Szaniszló OP knihu Grenzverläufe gesellschaftlicher Gerechtigkeit. Migration-Zugehörigkeit-Beteiligung od Marianny Heimbach-Steins. Už desaťročia je súčasťou júnového čísla Duchovného pastiera osobitná príloha tých, ktorí ukončujú teologické štúdiá a vkladaním rúk biskupa sa stávajú kňazmi. Je to akási galéria pre históriu, ktorá má svoje nezastupiteľné miesto a je historickým dokladom o kňazoch. Zo srdca im prajem v mene svojom aj v mene všetkých čitateľov nášho periodika, aby boli vždy šťastní v svojom kňazstve, oddaní Cirkvi a národu, horlivými hlásateľmi evanjelia všetkým, najmä tým, ktorí potrebujú pocítiť dotyk lásky Boha, ktorého jedinečným spôsobom môžu reprezentovať a rozdávať jeho milosti vo svete.

Daniel Dian

Duchovný pastier 5/2016

Z obsahu 

Daniel Dian: Máj a žena
VÝROČIA
ThLic. Jozef Krištof, prof. František Dlugoš, Mgr. Ján K. Žira: Výročia – máj 2016
ROK MILOSRDENSTVA      
ThDr. Martin Koleják, PhD.: Najsvätejšia Trojica
HEDr. Ľuboslav Hromják, PhD.: Mariánske pútnické miesta Spišskej diecézy 
doc. PaedDr. ThDr. Andrej Slodička, PhD.: Význam svätých žien v spoločenskom a politickom živote v kontexte ducha Európy 
Mons. ThDr. Marián Chovanec: Relikvie v katolíckej teológii 
HOMÍLIE
Adam Baran: Zoslanie Ducha Svätého „C“ Br.
Roman Gažúr OFMConv: Ôsma nedeľa v Cezročnom období – Najsvätejšej Trojice „C”
Radomír Bodziony: Deviata nedeľa v Cezročnom období „C”
Róbert Slotka: Desiata nedeľa v Cezročnom období „C” 
Dušan Galica: Jedenásta nedeľa v Cezročnom období „C”
Jozef Žvanda: Dvanásta nedeľa v Cezročnom období „C” 
František Kovaľ SJ: Trinásta nedeľa v Cezročnom období „C”
Gabriel Deutscha: Štrnásta nedeľa v Cezročnom období „C”
Ivan Greňa: Pätnásta nedeľa v Cezročnom období „C”
Štefan Kosturko: Šestnásta nedeľa v Cezročnom období „C” 
Martin Trojan: Sedemnásta nedeľa v Cezročnom období „C” 
Róbert Stenchlák: Osemnásta nedeľa v Cezročnom období „C”
NOVÉ KNIHY – RECENZIE                         
Mgr. Matej Pinkas: KRUPA, Jozef: Držať sa svojho vyznania. Úvod do katolíckej teológie. KRUPA, Jozef: Katolícka dogmatická teológia. Prolegomena – Trinitológia – Ekleziológia – Graciológia.
KRUPA, Jozef: Vieroučný výskum textov paleokresťanskej Tradície.

Editoriál šéfredaktora 

Mesiac máj akosi prirodzene posúva do popredia ženu. Azda to súvisí s tým, že rozvíjanie nového života v prírode je tu a žena je vždy nositeľka nového života. Navyše práve druhá májová nedeľa je dňom matiek. Možno práve preto je tu čas, aby sme si všetci uvedomili postavenie ženy v súčasnom svete. Žiaľ, nemáme sa z čoho radovať. Žena dnes je viac predmetom reklamy, degradovaná na bytosť spotreby a napriek úžasnému rozvoju vedy a techniky, žena ostáva niekde v otrokárskej spoločnosti. Je zaujímavé, ako často sa sústreďujú útoky spoločnosti na Cirkev, ktorá vraj potiera elementárne práva ženy. Zaujímavé, lebo ak niekto pozná Cirkev, vie aké postavenie má žena v jej dejinách, žena, ktorá je prototypom ktorejkoľvek ženy. Tá žena sa volá Mária a je matkou Ježiša Krista. Je archetypom ženy, ktorá dokáže spolupracovať s Bohom v rôznych situáciách a dokáže Bohu povedať jasné áno. Je výzvou pre každú ženu, ale aj každého muža. Svätý Ján Pavol II. v Mariánskom roku 1988 (15. augusta) vydáva apoštolský list Mulieris dignitatem – O dôstojnosti a povolaní ženy, ktorý úžasným spôsobom osvetľuje nielen postavenie Matky Ježiša Cirkvi vo svete, ale aj postavenie, ktorejkoľvek ženy. Ján Pavol II. píše: „Dôstojnosť ženy a jej povolanie, hoci boli stále predmetom ľudského a kresťanského uvažovania, nadobudli v posledných rokoch osobitnú dôležitosť. Dôkazom toho, okrem iného, sú rôzne prejavy učiteľského úradu Cirkvi použité vo viacerých dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý v záverečnom posolstve hovorí: „Prichádza hodina, vlastne nadišla hodina, keď sa povolanie ženy realizuje v plnosti, keď žena v ľudskej spoločnosti nadobúda význam, lesk a možnosti, aké dosiaľ nikdy nedosiahla. V tejto dobe, keď ľudstvo prechádza prudkými zmenami, duchom evanjelia preniknuté ženy môžu veľmi pomôcť ľuďom, aby neochabovali.“...Podobné myšlienky sa objavovali už pred koncilom, napríklad vo viacerých prejavoch pápeža Pia XII. a v encyklike pápeža Jána XXIII. Pacem in terris. Po Druhom vatikánskom koncile môj predchodca Pavol VI. poukázal na význam tohto „znamenia čias“, keď svätú Teréziu z Avily a svätú Katarínu Sienskú vyznačil titulom „Učiteľky Cirkvi“ a okrem toho na žiadosť účastníkov Biskupskej synody roku 1971 ustanovil mimoriadnu komisiu, ktorá by študovala súčasné problémy týkajúce sa opravdivého povznesenia, dôstojnosti a zodpovednosti ženy. Pavol VI. v jednom prejave medziiným povedal: „V kresťanskom náboženstve viac než v ktoromkoľvek inom, žena má už odprvoti zvláštne dôstojné postavenie, o ktorom nám Nový zákon podáva mnoho dôležitých svedectiev (...); jasne z nich vysvitá, že žena bola povolaná, aby bola článkom živej a činnej štruktúry kresťanstva, a to v takej miere, že dosiaľ neboli asi všetky jej schopnosti ešte vyjadrené.“...Keď listujeme v evanjeliách, pred naším zrakom defilujú mnohé ženy, rozdielne vekom a postavením: ženy postihnuté telesnými chorobami a bolesťami, ako „žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti, bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať“ (Lk 13, 11), či Šimonova testiná, ktorá „ležala v horúčke“ (Mk 1, 30), alebo žena, ktorá „mala dvanásť rokov krvotok“ (Mk 5, 25) a nesmela sa nikoho dotknúť, lebo vraj jej dotyk „poškvrňoval" človeka. Všetky boli uzdravené a tej posledne spomenutej (trpiacej na krvotok), ktorá sa v „zástupe“ dotkla Ježišovho rúcha (Mk 5, 27), sa dostalo Ježišovej pochvaly pre jej veľkú vieru: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila“ (Mk 5, 34). K týmto sa druží Jairova dcéra, ktorú Pán Ježiš vzkriesil, láskavo ju osloviac „Dievča, hovorím ti, vstaň! “ (Mk 5, 41) a naimská vdova, ktorej Ježiš vzkriesil jediného syna, pričom svoj zázračný zásah sprevádzal výrazom láskavého milosrdenstva: „Bolo mu jej ľúto a povedal: Neplač!" (Lk 7, 13); a napokon kanaánska žena, ktorá si zaslúžila od Ježiša slová mimoriadnej pochvaly pre svoju vieru a poníženosť a pre veľkodušnosť, akej je schopné iba materinské srdce: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš!“ (Mt 15, 28). Tu azda, keby sme nemali iné odkazy na vzťah Ježiša so ženou, iste aj toto by stačilo, aby si súdny človek uvedomil, že Ježiš berie ženu vážne a ak on ju berie vážne, nemôže inak reagovať ani Cirkev.  A pápež pokračuje: „V celej Ježišovej náuke a v jeho zaobchádzaní s ľuďmi nenájdeme nič, čo by poukazovalo na podradnosť ženy, príznačnú pre jeho dobu. Naopak, jeho slová a skutky sú vždy výrazom úslužnosti a úcty, ktoré patria žene. Zhrbenú ženu nazýva „Abrahámovou dcérou“ (Lk 13, 16), kým v celej Biblii sa iba mužom dáva prímenie „syn Abrahámov“. Cestou na Kalváriu Ježiš oslovil ženy: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou“ (Lk 23, 28). Tento spôsob vyslovovať sa o ženách a sa im prihovárať, ako aj zaobchádzať s nimi, je zjavnou „novosťou“ voči vtedy zaužívaným zvykom. Ešte výraznejšie sa to javí v prípade žien, ktoré verejná mienka pohŕdavo označovala ako hriešne, totiž verejné hriešnice a cudzoložnice. Všimnime si Samaritánku, ktorej sám Ježiš povie: „Mala si päť mužov, a ten, ktorého teraz máš, nie je tvoj muž“. Keď zbadala, že pozná tajomstvá jej života, vyzná ho ako Mesiáša a ide to oznámiť aj svojim spoluobčanom. Rozhovor, ktorý ju priviedol k tomuto jej vyznaniu, je jeden z najkrajších v evanjeliu (porov. Jn 4, 7-27). Potom, hľa, verejná hriešnica, ktorú tiež biľagovala verejná mienka, vojde do farizejovho domu a natiera Ježišovi nohy voňavým olejom. Tu Ježiš pohoršenému hostiteľovi o nej povie: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje“ (porov. Lk 7, 37-47). Konečne je tu prípad, ktorý je vari najvýrečnejší. Privedú k nemu ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, a provokujú ho otázkou: „Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty? “ – Nato Ježiš odpovie: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň! “ – A účinok tejto odpovede bol taký, že „jeden po druhom sa vytrácali, počnúc staršími“. Zostal sám so ženou. – „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil? “ – „Nik, Pane. “ – „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (porov. Jn 8, 3-11). Tieto fakty tvoria veľmi jasný obraz. Kristus je ten, ktorý „vie, čo je v človeku" (porov. Jn 2, 25), v mužovi a v žene. Pozná dôstojnosť človeka a jeho cenu pred Bohom. On sám, Ježiš Kristus, je definitívnym potvrdením tejto ceny. Všetko, čo hovorí a čo koná, sa s konečnou platnosťou uskutočňuje vo veľkonočnom tajomstve vykúpenia. Ježišov postoj voči ženám, s ktorými sa stretá na cestách svojej mesiášskej služby, je odrazom večného úmyslu Boha, ktorý každú z nich stvoril a v Kristovi si každú z nich vyvolil a zamiloval (porov. Ef 1, 1-5). Teda každá je oným „jediným tvorom, ktorého Boh chcel pre neho samého“  Každá už na „počiatku“ dostáva dôstojnosť osoby práve ako žena. Nazaretský Ježiš túto dôstojnosť potvrdzuje, pripomína ju, obnovuje a robí ju obsahom evanjelia a vykúpenia, pre ktoré bol poslaný na tento svet. “ Toto je naozaj dosť výrečné, aby sme si uvedomili postavenie ženy a jej dôstojnosť. Pápež končí apoštolský list slovami: „Cirkev ďakuje za všetky prejavy ženského „génia“ v priebehu dejín vo všetkých krajinách a uprostred všetkých národov, ďakuje za všetky charizmy, ktoré Duch Svätý udeľuje ženám v histórii Božieho ľudu, za všetky víťazstvá, za ktoré vďačí ich viere, nádeji a láske: ďakuje za všetky plody ženskej svätosti. Cirkev súčasne prosí, aby tie neoceniteľné prejavy (porov. 1Kor 12, 4n), ktoré v štedrej miere boli udelené „dcéram“ večného Jeruzalema, boli náležite uznané a použité pre dobro Cirkvi a ľudstva, najmä v našich časoch. Rozjímajúc o biblickom tajomstve „ženy“, Cirkev sa modlí, aby všetky ženy objavili v tom tajomstve seba a svoje „najvyššie povolanie.“ Azda práve preto aj májové číslo okrem pravidelnej rubriky VÝROČIA – Máj 2016, ktorú pripravili Jozef Krištof, František Dlugoš a Ján K. Žira  a rubriky ROK MILOSRDENSTVA, v ktorej sa Martin Koleják v príspevku  Najsvätejšia Trojica venuje tajomstvu Božieho života v láske, zdroji stvorenia, má dva príspevky, ktoré pomáhajú hlbšie pochopiť postavenie ženy v Katolíckej cirkvi. V prvom, tak obsahovo ako aj rozsahom obsiahlom článku,  Ľuboslav Hromják približuje Mariánske pútnické miesta Spišskej diecézy, ktoré sú výrečným svedectvom toho, ako cez oslavu Márie, Ježišovej matky, Cirkev formuje vzťah veriaceho človeka k rešpektovaniu dôstojnosti ženy. Andrej Slodička v článku Význam svätých žien v spoločenskom a politickom živote v kontexte ducha Európy vyzdvihuje život a dielo troch žien, ktoré ovplyvnili dejiny nielen Európy, ale aj sveta. Aj nasledujúci príspevok  Relikvie v katolíckej teológii od banskobystrického diecézneho biskupa  Mons. Mariána Chovanca, vyzdvihuje význam ženy. „Relikvie patrónky misií, misionárov a letcov prevzali slovenskí rehoľníci od francúzskej komunity sestier bosých karmelitánok z Lisieux; putovali po 22 miestach celého Slovenska; navštívili celkovo 44 kostolov a vyvolali prekvapivo veľký záujem: „Štrnásťdňové putovanie prinieslo veľa duchovných darov pre Slovensko. Svätá Terézia je sväticou, ktorá priťahuje všetky generácie a učí univerzálnej láske – evanjeliovej láske, ktorá nemá hraníc. Jej učenie obsahuje len pár myšlienok, ale má hĺbku, ktorá má čo povedať dnešnému svetu.“ Záver periodika tvoria  HOMÍLIE od nedele  Zoslania Ducha Svätého  až po Dvadsiatu druhu nedeľu v Cezročnom období „C”. Na obálke Duchovného pastiera v rubrike  NOVÉ KNIHY – RECENZIE Matej Pinkas ponúka recenzie troch diel profesora Jozefa Krupu: Držať sa svojho vyznania. Úvod do katolíckej teológie; Katolícka dogmatická teológia. Prolegomena – Trinitológia – Ekleziológia – Graciológia a Vieroučný výskum textov paleokresťanskej Tradície.

Daniel Dian 

Duchovný pastier 4/2016

Z obsahu 

Daniel Dian:  Čas veľkonočný – čas milosrdenstva a zodpovednosti
ROK MILOSRDENSTVA
Prof. ThDr. JCDr. Anton Fabian, PhD., JCDr. Peter Holec, PhD.: Absolúcia od potratu
ThDr. Martin Koleják, PhD.: Tretie cirkevné prikázanie. Konať skutky kajúcnosti každý piatok a na Popolcovú stredu
JCDr. Peter Holec, PhD.: Príhovor Svätého Otca Františka pri otvorení súdneho roka Tribunálu Rímskej Roty (preklad) 
VÝROČIA
ThLic. Jozef Krištof, Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian, prof. František Dlugoš: Výročia osobností  a udalostí v apríli 2016
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ 
Mgr. Karol Dučák: Svätá omša podľa Misála Pavla VI. Vysvetlenie niektorých sporných momentov v polemike s tridentistami
ThDr. Martin Koleják, PhD.: Jedinečnosť katolíckeho kňazstva
HOMÍLIE
Martin Šimko: Tretia veľkonočná nedeľa „C“ 
Jozef Ondovčák: Štvrtá veľkonočná nedeľa „C“
Jozef Kmec: Piata veľkonočná nedeľa „C“
P. Adam Baran OFMConv.: Šiesta veľkonočná nedeľa „C“
Michal Hospodár: Nanebovstúpenie Pána „C“ 
Daniel Dian: Siedma veľkonočná nedeľa „C“- Päťdesiaty Svetový deň spoločenských komunikačných prostriedkov 
NOVÉ KNIHY – RECENZIE                                                                                                                                                                                                               ThDr. Peter Slepčan, PhD.: Jozef KRUPA, Vieroučný výskum textov paleokresťanskej Tradície
Prof. ThDr. Anton Adam, PhD.: doc. PhDr. ThDr.Stanislav KOŠČ, PhD.: Evanjelizácia sociálnych vzťahov (Sociálna náuka v súčasných dokumentoch   Katolíckej cirkvi).

Editoriál šéfredaktora 

Svätý Otec František myšlienku milosrdenstva rozvíja neustále od svojho zvolenia na stolec sv. Petra. Nemohlo preto nikoho prekvapiť vyhlásenie Roka milosrdenstva. V ňom je jeho idea zjavenia Božieho milosrdenstva všetkým rozvinutá a neustále sa rozvíja. Ak Jubilejný rok 2000 vyhlásený sv. Jánom Pavlom II. mal ako logo obraz návrat  márnotratného syna a v ňom bola zdôraznená myšlienka otca s  otvorenou náručou pre strateného syna, tak myšlienka tohto Svätého roka milosrdenstva má ešte výraznejší dynamizmus. Ten je zvýraznený v logu pátra Rupnika, kde Boh v postave milosrdného Samaritána nekladie zraneného človeka na nejaké dobytča, ale berie ho na svoje ramená a nesie ho sám. Pápež František vyjadruje myšlienku, že Božie milosrdenstvo nie je vyhradené iba márnotratnému synovi. On nepopiera veľkosť myšlienky objatia otca a syna, ale v milosrdnom Samaritánovi nesúcom doráňaného človeka skutočnosť, ktorá  bola vplyvom ľudského výkladu dlhodobo zatieňovaná, či už to bolo v židovstve  alebo aj v kresťanstve, že Boh je Bohom tých, ktorí patria do istého spoločenstva a, žiaľ, niekde to pretrváva, čo sa prejavuje najmä v radikálnom islame, zvýrazňuje skutočnosť, že Boh je Bohom všetkých, bez rozdielu farby pleti, rasy, národnosti alebo akýchkoľvek iných ľudských delení. Preto je dôležité chápať význam loga a neprekrývať ho obrazom márnotratného Syna alebo obrazom Ježiša Krista známeho z videní sestry Faustíny. Ak to robíme, akoby sme dávali najavo nepochopenie myšlienky pápeža Františka, istým spôsobom akoby sme chceli meniť jeho ideu Svätého roka. Nechajme pápeža komunikovať s Cirkvou i celým svetom. V posolstve k Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov pápež píše: „Svätý rok milosrdenstva nás pozýva uvažovať nad vzťahom medzi komunikáciou
a milosrdenstvom. Vskutku Cirkev, spojená s Kristom ako žijúcim vtelením
milosrdného Boha, je povolaná žiť milosrdenstvo ako chrakteristickú vlastnosť celého jej bytia a jej konania. To, čo hovoríme a ako to hovoríme, každé slovo a každé gesto by malo vyjadrovať spolucítenie, jemnosť a Božie odpustenie pre všetkých. Láska je vo svojej podstate komunikáciou, vedie k otvoreniu sa a nie k izolácii. A ak sú naše srdce a naše gestá oživované láskou pochádzajúcou od Boha,  naša komunikácia bude nositeľkou Božej sily. Ako Boží synovia sme povolaní komunikovať so všetkými bez vylučovania. Je osobitne vlastné jazyku a konaniu Cirkvi, že šíri milosrdenstvo, a tak sa dotýka sŕdc osôb a podporuje ich na ceste k plnosti života, ktorú Ježiš Kristus, poslaný Otcom, prišiel priniesť všetkým. Ide o to, aby sme do seba prijali a šírili okolo seba teplo matky Cirkvi, aby Ježiš bol poznaný a milovaný. To teplo, čo dáva podstatnú váhu slovám viery a čo v hlásaní a vo svedectve vytvára „iskru“, ktorá ich robí živými.“ Nechcime my prispôsobovať ideu milosrdenstva pápeža Františka sebe, ale snažme sa pochopiť myšlienky pápeža a buďme verní jeho ideám. Potrebujeme využiť prostriedky, ktoré sa nám dávajú. Preto ponúkame v novom čísle Duchovného pastiera v rubrike ROK MILOSRDENSTVA veľmi cenný príspevok autorov Antona Fabiana a  Petra Holeca  Absolúcia od potratu. Práve pri ňom je nutné pochopiť túžbu pápeža o obnovu života ktoréhokoľvek jednotlivca, a to skrze kňaza na mieste, kde sa prejavuje najviac Božie milosrdenstvo – v spovednici. Preto nie je miesto pre nezmyselné návrhy zákona o 12 rokoch tvrdého väznenia pre ženy podstupujúce potrat či umelé oplodnenie! Iste, aby človek dokázal prijať naplno Božie milosrdenstvo, potrebuje svoju túžbu po ňom aj prejaviť, a to aj pomocou istých skutkov, ktoré majú trvalé miesto v našom živote. Preto je aktuálny príspevok Martina Kolejáka na tému Tretie cirkevné prikázanie. Konať skutky kajúcnosti každý piatok a na Popolcovú stredu, aj keď je už za nami tohoročné Pôstne obdobie a my prežívame veľkonočný čas.  V rámci tejto rubriky je aj tretí príspevok hovoriaci o milosrdenstve, ale neobchádza ani právo. Je to preklad Príhovoru Svätého Otca Františka pri otvorení súdneho roka Tribunálu Rímskej Roty, ktorý pripravil Peter Holec a v ňom výrazne rezonuje myšlienka: „Cirkev má vskutku poslanie preukazovať nezničiteľnú Božiu milosrdnú lásku k rodinám, najmä poraneným hriechom a útrapami života a zároveň ohlasovať neodvolateľnú pravdu o manželstve podľa Božieho zámeru“. Ďalšiu pravidelnú rubriku VÝROČIA pripravili  Jozef Krištof, Daniel Dian a František Dlugoš pod názvom Výročia osobností  a udalostí v apríli 2016. Uplynulo už 50 rokov od ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu a stále môžeme konštatovať aktuálnosť myšlienky a rubriky Druhý vatikánsky koncil – stále aktuálny a nenaplnený. Karol Dučák v nej pripravil príspevok na tému: Svätá omša podľa Misála Pavla VI. Vysvetlenie niektorých sporných momentov v polemike s tridentistami. V mesiaci apríl Cirkev slávi nedeľu kňazských povolaní, a práve k tomu sa vyjadruje Martin Koleják článkom  Jedinečnosť katolíckeho kňazstva. V rubrike Homílie tieto ponúkame od Tretej veľkonočnej nedele „C“ až po slávnosť Nanebovstúpenia Pána „C“. Posledná pravidelná rubrika nášho periodika je Nové knihy – recenzie. V nej Peter Slepčan predstavuje dielo prof. Jozefa Krupu: Vieroučný výskum textov paleokresťanskej Tradície.  Prof. Anton Adam dielo doc. Stanislava Košča Evanjelizácia sociálnych vzťahov (Sociálna náuka v súčasných dokumentoch   Katolíckej cirkvi).  

Daniel Dian, šéfredaktor

Duchovný pastier 2-3/2016

Z obsahu 

Obsah a úvodník Duchovného pastiera  február – marec 2016
Pozvánka na konferenciu Dejiny diecéznych seminárov a teologického vzdelávania na Slovensku
Mons. prof. ThDr.  Viliam Judák, PhD.: Zostavovateľ zborníka 
HELic. Dušan Kolenčík: Dejiny kňazských seminárov v Trnave 
ThDr.Ladislav Belás: Počiatky teologického štúdia a kňazskej formácie v Nitre 
HEDr. Luboslav Hromják, PhD.: Okolnosti vzniku kňazského seminára sv. Jána Nepomuckého v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí 
ThLic. Martin Bošanský: Dejiny generálneho seminára v Bratislave 
Prof. ThDr. Cyril Hišem, PhD.: Vznik kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach 
ThDr. Gabriel Brendza:  Okolnosti vzniku kňazského seminára v Banskej Bystrici
HEDr. Milan Kerdík, PhD.: Počiatky vzniku kňazského seminára v Rožňave  
Prof. ThDr. Peter Šturák, PhD.: Vznik gréckokatolíckeho seminára v Prešove 
Prof. PhDr. ThLic. Juraj Dolinsky SJ, PhD.: Dejiny jezuitskej teologickej fakulty Trnavskej univerzity v rokoch 1635 – 1777 
HELic. ThDr: Pavol Kollár, PhD.: Dejiny teologickej formácie v reholi piaristov na Slovensku 
Mons. prof. ThDr. Jozef Haľko, PhD.: Prvý dekan  bohosloveckej fakulty  v Bratislave  dr. Emil Funczik
Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD.: Protesty bohoslovcov proti komunistickému režimu na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave
Doc. ThDr. Peter Sedlák, PhD.: Kňazi z nitrianskej diecézy pôsobiaci v 17. – 19. storočí v Jágerskej a následne v Košickej diecéze 
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Mgr. Mgr. ThLic.Daniel Dian: Ladislav Belás: Nitriansky seminár 1715 – 1950   

Slovo na úvod                                                                                                                        

„Apoštolská konštitúcia Sapientia christiana: „Cirkevné fakulty – sú zriadené na spoločné dobro Cirkvi a pokladajú sa za niečo vzácne pre celé cirkevné spoločenstvo – majú si byť vedomé svojho významu v Cirkvi. Tie, ktoré sa najviac dotýkajú kresťanského Zjavenia, nech pamätajú na príkazy, ktoré povedal o tomto poslaní Cirkvi jej najvyšší Učiteľ – Kristus: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19-20). Po týchto všetkých úvahách vyplýva úplná oddanosť týchto fakúlt k celej Kristovej náuke, ktorej autentický výklad a ochranu počas stáročí prejavovalo Magistérium Cirkvi.“ – Týmito slovami si  uvedomujeme dôležitosť a význam teologického vzdelávania.

Územie dnešného Slovenska od počiatku svojej kresťanskej a národnej histórie evanjelizovanej prostredníctvom škôl, ktoré jestvovali už za čias cyrilometodskej misie. Prvý  záznam o učiteľovi v Nitre  je z  roku 1111  v donačnej  listine kráľa Kolomana benediktínskemu opátstvu  na Zobore pri Nitre. V listine sa uvádza učiteľ Wilhermus Gramaticus. Ide o najstarší známy záznam o stredovekej škole na Slovensku. V neskorom  stredoveku máme v Nitre  doloženú  aj kapitulskú školu, ktorá bola v Hornom meste. V 14. storočí účinkovali na tejto škole ako učitelia nitrianski kanonici Lukáš a Ján. Vznik Akadémie Istropolitany (1465) v Bratislave  tiež načas plnil úlohu pri teologickom vzdelávaní. 

Veľmi významne tejto oblasti neskoršie pôsobila Trnavská univerzita založená kardinálom Petrom Pázmaňom v roku 1635 v Trnave. V 15. – 16. storočí seminaristi z územia dnešného Slovenska  študovali na svetoznámych  univerzitách  –  vo  Viedni,  Prahe,  Bologni, Krakove i v Ríme. Cisár Leopold I. (1657 – 1705) v r. 1701 vychádzajúc z nariadenia Tridentského koncilu  Dekrétom o kňazskej výchove zo dňa 15. júla 1563 nariaďoval všetkým diecéznym biskupom zriadiť kňazské semináre na výchovu budúcich kňazov, kde budú mať zabezpečenú primeranú intelektuálnu ako i pastoračnú formáciu –  vydal nariadenie pre diecéznych  biskupov, aby vo svojich diecézach založili a zriadili kňazské semináre. Aj z tohto dôvodu, ale predovšetkým z osobného podnetu sa usiloval o založenie tejto inštitúcie biskup  Ladislav Maťašovský (1696 – 1705), ktorý 4. novembra 1704 založil základinu pre ôsmich klerikov, aby  v katedrále asistovali pri bohoslužbách a okrem toho sa cvičili a vzdelávali „v  syntaxe, prozódii  a rétorike“. 

O realizáciu nitrianskeho seminára sa zaslúžil biskup Ladislav Adam Erdödi  (1706 – 1736), ktorý 9. novembra 1715 otvoril tak veľmi potrebný kňazský seminár. Zasvätený bol sv. Ladislavovi Uhorskému. Prijal do neho ôsmich klerikov. Klerici sa cvičili a vzdelávali v základných disciplínach a rétorike. Ich úlohou bola asistencia pri bohoslužbách v biskupskej katedrále. Po absolvovaní humanitných štúdií odchádzali na štúdiá do Viedne a Trnavy. Službu rektora (v hodnosti  vtedajšieho prefekta) plnil nitriansky kanonik, doktor teológie, neskorší sriemsky biskup Ladislav Söréni (1670 – 1752). Túto úlohu plnil od založenia do 1. novembra 1719. Bol to  človek, ktorý žil a zomrel v chýre svätosti.

Z príležitosti 300. výročia založenia Kňazského seminára v Nitre a 200. výročia založenia v Spišskej Kapitule podobnej inštitúcie sa konala odborná konferencia v Nitre 5. októbra 2015, ktorú organizovala Komisia pre klérus pri KBS a Rada histórie pri KBS v spolupráci s Teologickým inštitútom CMBF UK v Bratislave. Prednášky, ktoré tam zazneli sú zverejnené vo forme zborníka na stránkach Duchovného pastiera č. 1. a 2./2016. Šéfredaktorovi tohto časopisu  touto formou ďakujem za ochotu a ústretovosť.                                                                                  

Viliam Judák, zostavovateľ zborníka

Duchovný pastier 1/2016

Z obsahu 

Daniel Dian: Rok milosrdenstva a perspektívy roka 2016
ROK MILOSRDENSTVA
ThDr. Patrik Maturkanič, PhD. Milosrdenství Boží – milosrdenství mé
VÝROČIA
ThLic. Jozef  Krištof, Mgr. Ján K. Žira: Výročia osobností  a udalostí v roku 2016 a  v januári 2016 
ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA
Metod Marcel Lukačik CSsR: Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa na Slovensku: história, osobnosti a súčasnosť 
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ                           
Prof. ThDr. Anton Adam, PhD.: Druhý vatikánsky koncil a jeho pastorálny charakter
JCDr. Peter Holec, PhD: Pravda o obnovenom procese manželskej nulity
VAŠE OTÁZKY - NAŠE ODPOVEDE                         
Mons. ThDr. Marián Chovanec: Kauza Vassula Ryden 
HOMÍLIE
Pavel Cerovský: Druhá nedeľa v  Cezročnom období „C“                                                                               
Michal Válka: Tretia nedeľa v  Cezročnom období „C“                                                                     
Dušan Rončák:  Štvrtá nedeľa v  Cezročnom období „C“
Michal Válka: Obetovanie Pána 
Jozef Jurina: Piata nedeľa v  Cezročnom období „C“
Jozef Jurina: Popolcová streda 
Jozef Jurina: Prvá pôstna nedeľa „C“ 
Jozef Jurina: Druhá pôstna nedeľa „C“ 
Jozef Jurina: Tretia pôstna nedeľa „C“
Jozef Jurina: Štvrtá pôstna nedeľa „C“
Jozef Jurina: Piata pôstna nedeľa „C“
Jozef Jurina: Kvetná nedeľa čiže Nedeľa utrpenia Pána „C“
Jozef Ondovčák: Veľký piatok - Slávenie utrpenia a smrti Pána „C“
Jozef Gnip: Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania - veľkonočná vigília „C“ 
František Katriňák: Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania „C“.
Jozef Ondovčák: Druhá veľkonočná nedeľa alebo Nedeľa Božieho milosrdenstva „C“
NOVÉ KNIHY – RECENZIE 
Alžbeta Šuplatová: FRANTIŠEK: Encyklika Laudato siʼ

Editoriál šéfredaktora 

Čokoľvek napíše šéfredaktor časopisu v prvom čísle nového roku a ročníka, nikdy nedokáže vystihnúť všetko, čo by chcel a zverejniť všetko, čo by mohol. Ohliadnuc sa späť do roku 2015 musel na Silvestra konštatovať, že sa naozaj zámer, vízia podarila iba sčasti. Aj keď je Duchovný pastier mesačník, predsa musí istým spôsobom reagovať aj na aktuálnosť, a preto aj mnohé príspevky musel odložiť alebo, lepšie povedané, presunúť na neskorší termín. A tak musíme resty vypĺňať v tomto novom ročníku. Preto neprichádza šéfredaktor s nejakými extra víziami, len s tou jedinou, že periodikum chce aj v tomto roku pomáhať odhaľovať minulosť v pravidelnej rubrike Výročia (v tomto čísle pod názvom Výročia osobností  a udalostí v roku 2016 a  v januári 2016), ktorú pripravujú Jozef  Krištof a Ján K. Žira, a tak nechýba ani v tomto čísle, zároveň chceme zavŕšiť na našich stránkach posledným obsiahlym príspevkom Rok zasväteného života článkom Metoda Marcela Lukačika CSsR s názvom Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa na Slovensku: história, osobnosti a súčasnosť. Aj keď už výročie Druhého vatikánskeho koncilu je za nami, predsa stále mienime pokračovať v rubrike Druhý vatikánsky koncil – stále aktuálny a nenaplnený.  Anton Adam v nej uverejňuje článok Druhý vatikánsky koncil a jeho pastorálny charakter. Podľa možnosti chceme reagovať na rôzne dezinterpretácie svetských médií, ktoré sa dotýkajú náuky Cirkvi alebo jej práva. Preto príspevok Petra Holeca pomôže pochopiť kazuistiku anulácie manželstiev. O tom píše v príspevku Pravda o obnovenom procese manželskej nulity. Mons. Marián Chovanec dlhé roky pripravoval ako člen redakčnej rady nášho periodika rubriku  Vaše otázky – naše odpovede. V tomto čísle sa ako predseda Teologickej komisie – Subkomisie pre náuku viery  Konferencie biskupov Slovenska vyjadruje k otázke  Kauza Vassula Ryden. Najmä kňazi by mali venovať pozornosť tejto závažnej kauze a informovať veriacich, lebo v prípade tejto ženy, ktorá sa vyjadruje k otázkam viery, je dôležité povedať, že hlása bludy, preto aj jej cirkev – pravoslávna ju vylúčila zo svojho spoločenstva. Vzhľadom na skutočnosť, že nasledujúce číslo Duchovného pastiera vyjde ako dvojčíslo, bude zborníkom z odborného seminára o kňazských seminároch. HOMÍLIE v tomto čísle sú od Druhej nedele v  Cezročnom období „C“ až po Druhú veľkonočnú nedeľu „C“ alebo Nedeľu Božieho milosrdenstva. Je tradíciou, že obálka časopisu patrí rubrike Nové knihy – recenzie. Alžbeta Šúplatová recenzuje encykliku pápeža Františka Laudato siʼ. Možno si pozorný čitateľ všimol, že doteraz nepadla ani zmienka o Svätom roku milosrdenstva. Iste nebude chýbať. Prvý príspevok v tejto rubrike patrí Patrikovi Maturkaničovi, kňazovi pôsobiacemu v Litoměřickej diecéze, ktorý je našim čitateľom známy, a článkom Milosrdenství Boží – milosrdenství mé otvára nový ročník nášho periodika. V krátkom a predsa silnom úvode sa mu podarilo ozrejmiť význam slávenia tohto svätého roka a najmä dať inšpiráciu k jeho rozvíjaniu. 

Daniel Dian

Rok 2015

Duchovný pastier 10/2015

Z obsahu 

Daniel Dian: Pripomíname si 50. výročie ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu, začíname  Rok milosrdenstva a bilancujeme rok 2015                                  ThLic. Jozef  Krištof, Mgr. J. K. Žira: Výročia – december 2015
ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA
Prof. ThDr. Jozef Jurko, PhD.: Rehoľný a zasvätený život na Druhom vatikánskom koncile a po ňom   
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL  – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ                                       
ThDr. Martin Koleják, PD.: Koncilový pápež Pavol VI. a jeho radosť(Gaudete in Domino (Radujte sa v Pánovi) 
Doc. ThDr. Marcel Mojzeš, PhD.: Dekrét Orientalium Ecclesiarum po päťdesiatich rokoch – druhá časť 
Mons. Prof. ThDr. Viliam Judák, PhD.:  Cyrilo-metodské úsilie prejavené v Ostrihomskom rituáli   (390. výročie vydania) – druhá časť  
HOMÍLIE
Ľuboš Mihálka: Prvá nedeľa po Narodení Pána – Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa „C“ 
Boris Brutovský: Oktáva Narodenia Pána – slávnosť Panny Márie Bohorodičky „C“ 
Marián Husár: Druhá nedeľa po Narodení Pána „C“
Jozef Benčat: Zjavenie Pána  
Dušan Rončák: Tretia nedeľa po Narodení Pána  –  Krst Krista Pána „C"       
NOVÉ KNIHY – RECENZIE                        
Daniel Dian: Viliam Judák: Mobilizácia dobroty. Zamyslenia na čas Adventu a Vianoc                            
PRIPOMÍNAME SI 50. VÝROČIE UKONČENIA DRUHÉHO VATIKÁNSKEHO KONCILU, ZAČÍNAME  ROK MILOSRDENSTVA A BILANCUJEME ROK 2015.

Editoriál šéfredaktora 

Písať dnes je čoraz ťažšie a ťažšie. A písať prvý článok posledného čísla Duchovného pastiera v roku 2015 je ešte ťažšie. Celý rok na stránkach nášho periodika rezonovali príspevky venované Roku zasväteného života. Zaiste sa nám nepodarilo počas neho priblížiť spiritualitu  jednotlivých rehoľných spoločenstiev, ale mnohých to podnietilo k premýšľaniu o význame zasväteného života, ako to dokazujú mnohé ohlasy a aj prosby pokračovať i po skončení Roka zasväteného života, teda 2. februára 2016. Je to istým spôsobom výzva pre rehoľníkov a rehoľnice, aby sa predstavili a sprístupnili aj prostredníctvom nášho periodika svoju spiritualitu a  činnosť. Za redakčnú radu Duchovného pastiera môžem sľúbiť, že priestor budú mať. Celý rok 2015 sa niesol v znamení veľkých aktivít pápeža Františka, o ktorom isté médium napísalo, že pri ňom už môže prekvapiť iba jedno, že svojim najbližším spolupracovníkom, Cirkvi, ale aj celému svetu nepripraví žiadne prekvapenie. A naozaj môžeme konštatovať, že neustále prekvapuje. Už napr. len tým, že vyhlásil mimoriadny Jubilejný rok milosrdenstva. V čom je prekvapenie? Azda iba v tom, že sa prelína s Rokom zasvätených, veď sa začína už 8. decembra, v deň slávnosti Nepoškvrneného počatia Preblahoslavenej Panny Márie. V deň, kedy pred päťdesiatimi rokmi (8. decembra 1965) pápež, ktorého Svätý Otec František vyhlásil (19. októbra 2014) za blahoslaveného, Pavol VI., ukončil Druhý vatikánsky koncil, ktorý otvoril (11. októbra 1962) iný pápež, ktorého svätorečil pápež František 27. apríla 2014 – Ján XXIII. Išlo a stále ide o udalosť, ktorá sa neskončila a nevstúpila iba do dejín, ako jednorazová akcia. Druhý vatikánsky koncil je stále aktuálny a jeho dokumenty sú neustále inšpiráciou pre súčasnosť. Sme hrdí na to, že sa k tejto udalosti ustavične vraciame na stránkach nášho periodika, lebo stále s veľkou ľútosťou musíme konštatovať, že jediný teologický časopis v bývalej ČSSR nebol schopný o tejto významnej udalosti prinášať aktuálne spravodajstvo. Iste, ospravedlňuje nás to, že časopis nebol vydávaný v slobodnom štáte a štátna cenzúra bola voči nemu mimoriadne prísna. Preto obnovená redakcia Duchovného pastiera neprestajne venuje Druhému vatikánskemu koncilu priestor a prináša príspevky od našich, a to môžeme povedať s hrdosťou, výborných znalcov a analyzátorov dokumentov tohto koncilu. Tento priestor bude trvalý a tak, ako pápež František neustále odhaľuje i objavuje tento koncil ako zdroj inšpirácie pre naše časy, budeme to tak robiť aj my. Rok milosrdenstva, ktorý sa otvára, ponúka mnohé inšpirácie a očakávame ich na stránkach nášho časopisu. Milosrdenstvo je téma, ktorá v pontifikáte pápeža Františka silne rezonuje od samého začiatku, preto vyhlásenie Roka milosrdenstva bolo prekvapením azda iba pre bulvárnych žurnalistov. Seriózni žurnalisti naopak dedukovali, že je len otázkou času, kedy pápež osobitným spôsobom zdôrazní myšlienku Druhého vatikánskeho koncilu a jeho svätého predchodcu Jána Pavla II., že cestou Cirkvi je človek a nadviaže na Jubileum 2000, ktorého logom bol obraz otca prijímajúceho márnotratného syn, v ktorom Ježiš iba vyzdvihol to, čo už oznamovali starozákonní svätopisci, že Boh je milujúci a zľutúva sa. Preto pápež František zdôrazňuje význam istých krokov, ktoré majú človeku pomôcť na ceste znovuobjavenia Boha a jeho milosrdnej lásky. Preto aj to, čo doteraz ešte nebolo, že nebudú Sväté brány len v pápežských bazilikách v Ríme, ale každá katedrála, ba aj iné významné chrámy diecéz, bude mať Svätú bránu, aby nielen tí, čo môžu vycestovať do Ríma, ale aj tí, čo nemôžu, mohli prejsť Svätou bránou, konať v láske Boha pokánie a získať odpustenie trestov za hriechy. Boh je láska – táto myšlienka sprevádza Františka a chce, aby sprevádzala každého veriaceho. Preto Rok milosrdenstva. Možno je načase znovu vziať do rúk dokument Jána Pavla II. z  30. decembra 1980, encykliku o Božom milosrdenstve Dives in misericordia. Je viac ako isté, že ona bola a bude jeho inšpiráciou. Je na každom kňazovi, aby dokázal rozmeniť úmysel pápeža Františka na drobné a vedel premietnuť do praxe vo svojej farnosti jeho myšlienky. Aj naše periodikum je otvorené pre takúto pomoc, a to práve prostredníctvom erudovaných príspevkov k Roku milosrdenstva z oblasti katechetiky, biblistiky, morálky i práva. Je namieste napísať slávme slávne Rok milosrdenstva, ale predovšetkým prežime ho naplno, s úžitkom a v milosti, ktorá je základom nášho večného života.
Rok 2015 sa pomaly napĺňa a opäť nám predloží výzvu – zlož účty, vyúčtuj ako si využil čas, ako si využil milosti, ktoré ti Pán ponúkol, vydaj počet zo svojho správcovania. Celkom iste sa však musíme pozrieť veľmi intenzívne do minulosti. A to aj u nás na Slovensku. Boli udalosti v Cirkvi radostné i bolestné. Radosť prežívala 16. mája Rožňavská diecéza z nového diecézneho biskupa Mons. Stanislava Stolárika. Každá radosť má však v podtexte vždy aj bolesť alebo zármutok, a tak aj tento slávnostný okamih istým spôsobom zatienil nečakaný odchod emeritného bratislavsko-trnavského biskupa Mons. Dominika Tótha. Iba tri mesiace potom sa táto Rožňavská diecéza lúčila s emeritným biskupom Mons. Vladimírom Filom. 15. októbra boli veriaci Slovenska prekvapení oznámením, že pápež František vyhovel prosbe o uvoľnenie z úradu  Mons. Andreja Imricha, pomocného biskupa Spišskej diecézy, biskupa, ktorý bol a je obľúbeným pastierom, opravdivým hlásateľom Božej pravdy. Čo povedať? Azda iba to, že mu všetci prajú požehnané a milostiplné dni v jeho ďalšom živote a, samozrejme, vo viere, že sa s ním budú mať možnosť stretávať a aj ho počúvať. Rok 2015 priniesol aj krásne výročie kňazskej vysviacky kardinálovi Jánovi Ch.  Korcovi. Osobnosť, bola už azda menej na očiach, ale vieme, že sa aj naďalej prostredníctvom svojich kníh neustále aktuálne prihováral veriacim i neveriacim. Človek, ktorý vnímal dejiny nie iba ako fakty, ale z nich vyvodzoval poučenie a predvídavo upozorňoval na dôsledky ich nesprávneho výkladu a hodnotenia. Pod hradom v Nitre neúnavne pracoval a ostáva výzvou pre všetkých kňazov i angažovaných laikov. Biskupská služba v jeho živote mala tri obdobia. Obdobie prijatia biskupského svätenia spojené s priamym prijatím kríža. Obdobie biskupskej činnosti od roku 1990 môžeme nazvať obdobím reštaurovania nielen milovanej nitrianskej diecézy, ale celého Slovenska, ba menovaním za kardinála aj celého sveta. Obdobie, ktoré prežíval od 5. júla 2005 do 24. októbra 2015, bolo obdobím, kedy sa biskup intenzívne modlil, podobne ako emeritný pápež Benedikt XVI. v tôni Baziliky sv. Petra v Ríme, on v tieni nitrianskej katedrály. Toto všetko sme si uvedomili vtedy, keď sa 24. októbra 2015 popoludní rozniesla správa, že svoj pozemský život ukončil. Štatistiky krátko poznamenajú, že to bolo v 92 roku života, v 66 roku kňazskej služby a v 65 roku biskupskej služby. Ale čo všetko je za tým, vie najlepšie Pán, a my môžeme naozaj z plného srdca povedať to známe, nech mu je Pán večnou a najväčšou odmenou. Slovensko i svet, nitrianska ale i celosvetová Cirkev stráca osobnosť, ale nebeská získava a tá putujúca verí, že bude rovnako intenzívne pomáhať od Božieho trónu.  Je toho iste veľa a veľa je tých, čo si zaslúžia pozornosť a spomienku, určite sa vrátime aj k biskupskej synode o rodine, budeme sa venovať aj významu pochodu za život v Bratislave, či pripravovať sa na svetové stretnutie mládeže v Krakove. Duchovný pastier končí deväťdesiaty šiesty rok svojej existencie. Naozaj požehnaný vek a s vďakou a úctou sa patrí spomenúť aj na jeho zakladateľa ThDr. Jozefa Budaya a tých, čo tento časopis po ňom redigovali. Neboli len roky radostného rozvoja, ale aj roky bolestné. Ale Božia ruka ho vždy za každých okolností dokázala ochrániť a veríme, že aj v budúcom roku bude Boh chrániť všetkých – tvorcov i čitateľov. A čo ponúka tohoročné posledné číslo Duchovného pastiera? Dvojica autorov Jozef  Krištof a Ján K. Žira opäť pripravili výber  Výročia – december 2015. Jeden z najväčších znalcov Druhého vatikánskeho koncilu Jozef Jurko v rubrike Rok zasväteného života analyzuje dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu v článku  Rehoľný a zasvätený život na Druhom vatikánskom koncile a po ňom. Mladý vysokoškolský pedagóg Martin Koleják v ďalšej pravidelnej rubrike Druhý vatikánsky koncil – stále aktuálny a nenaplnený píše na tému Koncilový pápež Pavol VI. a jeho radosť Gaudete in Domino (Radujte sa v Pánovi). Marcel Mojzeš ponúka druhú časť príspevku Dekrét Orientalium Ecclesiarum po päťdesiatich rokoch. Rovnako ponúkame druhú časť článku Mons. Viliama Judáka  Cyrilo-metodské úsilie prejavené v Ostrihomskom rituáli   (390. výročie vydania). HOMÍLIE v čísle sú od Prvej nedele po Narodení Pána až po Tretiu nedeľu po Narodení Pána – Krst Krista Pána„C“. Daniel Dian je autorom recenzie v rubrike NOVÉ KNIHY – RECENZIE. Ponúka aktuálnu analýzu novej publikácie nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka Mobilizácia dobroty. Zamyslenia na čas Adventu a Vianoc. V čísle nájde čitateľ aj kompletný obsah celého ročníka 2015. Na obálke vydavateľ periodika ponúka prehľad vydaných titulov SSV v roku 2015.                                                           

Daniel Dian

Duchovný pastier 9/2015

Z obsahu 

Daniel Dian: November a viera v nebo a  peklo  
ThLic. Jozef  Krištof, Mgr. J. K. Žira: Výročia – november 2015
ThDr. Martin Koleják: Peklo 
ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA                                                                                   
Mgr. Ivan Gábor: Rozlišovanie (discretio) ako „matka cností“ u  predstaviteľov západnej monastickej tradície – Jána Kassiána a Benedikta z Nursie
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ                                       
Mgr. ThLic. Daniel Dian: Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI. –  jedenásta časť 
Doc. ThDr. Marcel Mojzeš, PhD.: Dekrét Orientalium Ecclesiarum po päťdesiatich rokoch 
Mons. Prof. ThDr. Viliam Judák, PhD.:  Cyrilo-metodské úsilie prejavené v Ostrihomskom rituáli   (390. výročie vydania)
ThLic. Martin Bošanský: Disciplína v Kňazskom seminári sv. Ladislava v Nitre  na prelome 18. a 19. storočia (Príspevok k 300-ročnici založenia seminára)
HOMÍLIE
Michal Svatený: Štvrtá adventná nedeľa „C" 
Július Andruško: Narodenie Pána – omša v noci „C“                                      
Ľuboš Mihálka: Narodenie Pána – omša na úsvite „C“ 
Martin Mičovský: Narodenie Pána – omša vo dne „C“

Editoriál šéfredaktora 

Mesiac november je mesiacom, ktorý napriek výrazným zmenám v prírode prináša vieru v  nový život. Prvé dni tohto mesiaca nám hovoria o sláve človeka, ale aj o jeho večnom odlúčení od Boha. Zaiste táto téma nie je nikdy populárna, vždy prináša do života nostalgiu a istým spôsobom smútok do duše. Napriek všetkému si musíme povedať pravdu. Tak ako nám mesiac november pripomína mnohé udalosti zo života významných osobností a udalostí v pravidelnej rubrike Jozefa  Krištof a Jána K. Žiru Výročia – november 2015, aj večnosť sa nám pripomína s dvomi alternatívami nebo – večnosť s Bohom a peklo – večnosť bez Boha. Mnohí však tieto témy obchádzajú, sú im nepríjemné, iní na druhej strane nechcú vidieť tieto dve možnosti existencie človeka vo večnosti, lebo vraj peklo odporuje Božiemu milosrdenstvu, preto preferujú len jednu alternatívu, a to iba existenciu neba. Napriek tomu alebo práve preto ponúkame čitateľom nášho periodika príspevok Martina Kolejáka s jednoduchým názvom Peklo. Rok zasväteného života je názov našej pravidelnej rubriky, v ktorej odhaľujeme spiritualitu rôznych rehoľných spoločenstiev. V novembrovom čísle Duchovného pastiera Ivan Gábor ponúka zaujímavý článok s názvom Rozlišovanie (discretio) ako „matka cností“ u  predstaviteľov západnej monastickej tradície – Jána Kassiána a Benedikta z Nursie. V decembri si pripomenieme polstoročie od ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu. Koncilu sa venujeme už dlhší čas v rubrike Druhý vatikánsky koncil – stále aktuálny a nenaplnený. Hlavným aktérom koncilu bol Pavol VI. Poznanie jeho života a diela nám iste pomáha pochopiť aj jeho ideu, ktorú navždy vtlačil koncilu. Už v jedenástej časti Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI. Daniel Dian nám pomáha práve na tejto ceste. Marcel Mojzeš ponúka analýzu dokumentu Dekrét Orientalium ecclesiarum po päťdesiatich rokoch - prvá časť. Celé naše dejiny sú pretkané dielom solúnskych bratov. Historik a nitriansky biskup Mons. Viliam Judák odhaľuje v svojom príspevku to, čo si mnohí azda málo uvedomili, práve túto stopu vo vzácnom diele v článku  Cyrilo-metodské úsilie prejavené v Ostrihomskom rituáli (390. výročie vydania) – prvá časť. Semináre boli vždy zreničkou oka biskupa od čias Tridentského koncilu až po súčasnosť. Aj poznanie ich histórie nám pomáha chápať ich význam pre formáciu budúcich kňazov.  Martin Bošanský ponúka na tému seminár a my článok Disciplína v Kňazskom seminári sv. Ladislava v Nitre  na prelome 18. a 19. storočia (Príspevok k 300-ročnici založenia seminára). Homílie v novembrovom čísle sú od Štvrtej adventnej nedele až po Narodenie Pána – omša vo dne „C“.

Daniel Dian

Duchovný pastier 8/2015

Z obsahu

Daniel Dian: Október mesiac biskupskej synody o rodine, o misijnom poslaní Cirkvi a našom postoji 
Mons. ThLic. Jozef Krištof, Mgr. ThLic. Daniel Dian, Mgr. Ján K. Žira: Výročia október 
ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA
Mgr. Miriam Hlavačková, PhD.: Mariánska úcta v spiritualite pavlínov
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ Prof. ThDr. Marián Šuráb, PhD.: Optatam totius 
Prof. Ing. PhDr. Ladislav Bučko,PhD.,  PhDr. Jaroslava Poloňová, PhD.: Misiologický odkaz Druhého vatikánskeho koncilu v niektorých otázkach ekleziológie a jeho reflexia vo vybraných cirkevných dokumentoch 
Mgr. ThLic. Daniel Dian: Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI. – desiata časť 
Prof. ThDr. PhDr. Štefan Vragaš, PhD.: Naozaj strácajú manželstvo a rodina pôdu pod nohami?
HOMÍLIE
Mons. Ján Orosch: Tridsiata štvrtá nedeľa v Cezročnom období „B“ Krista Kráľa 
Michal Meliš: Prvá adventná nedeľa „C“
František Hronský: Druhá adventná nedeľa „C“

Ľubomír Petrík: Nepoškvrnené počatie Panny Márie
Dominik Galis: Tretia adventná nedeľa „C“
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Mons. Stanislav Stolárik: Juraj Sedláček: Otcovské rany. Štrnásť skutočných príbehov o tom, ako a prečo bolí?(O identite muža s ranami)  
Sviečka za nenarodených

Editoriál šéfredaktora 

Mesiac október v Katolíckej cirkvi je mesiacom, ktorý má v sebe veľa míľnikov. Tým prvým je nesporne konanie riadnej biskupskej synody o rodine. Ak bola atmosféra vlaňajšej mimoriadnej synody na túto tému turbulentná a priniesla množstvo polemík, tak sa iste nedá očakávať pokojnejší priebeh tohoročnej biskupskej synody. Minuloročné stretnutie biskupov z celého sveta pod vedením rímskeho biskupa ukázalo, že sú rôzne názory, ako riešiť viaceré problémy rodín, ktoré sú v mnohom spoločné, ale majú aj svoje osobitné špecifiká podľa krajín, v ktorých sa rodiny nachádzajú, či už je to dané svetadielmi, rasami, náboženstvami, ekonomikou a podobne. Mnohí si kladieme rôzne otázky podobné tej, ktorú kladie profesor Štefan Vragaš: Naozaj strácajú manželstvo a rodina pôdu pod nohami? Musíme veriť, že tak ako on hľadal odpoveď na túto otázku, budeme ju môcť oveľa lepšie hľadať spolu s ním po skončení synody, ktorá iste dá nové impulzy. Ale vráťme sa na začiatok obsahu októbrového čísla Duchovného pastiera. Jozef Krištof, Daniel Dian a Ján K. Žira opäť pripomínajú niektoré dôležité udalosti dejín a osobností v príspevku Výročia október 2015. Pomaly sa chýli k vrcholu Rok zasväteného života, a tak ani v tomto čísle nechýba priblíženie spirituality alebo lepšie povedané výsek zo spirituality istého rehoľného spoločenstva. Miriam Hlavačková aj v súvislosti s mariánskou črtou tohto mesiaca ponúka článok s názvom Mariánska úcta v spiritualite pavlínov. V októbri roku 1965 vtedajší pápež, dnes blahoslavený Pavol VI. podpísal najviac dokumentov vrcholiaceho Druhého vatikánskeho koncilu. O jednom z nich píše v pravidelnej rubrike  DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ  Marián Šuráb. Jeho pohľad upútal dekrét o kňazskej formácii Optatam totius. Mesiac október je aj mesiacom, kedy Cirkev intenzívne pripomína svojim deťom misie a zodpovednosť za šírenie evanjelia. Prvý raz sa misijná nedeľa slávila z iniciatívy pápeža Pia XI. v roku 1926 a on ustanovil, že bude v Cirkvi vždy v predposlednú októbrovú nedeľu. V súvislosti s ňou teda iste bude obohatením nielen pre kňazov, ale aj angažovaných laikov príspevok prof. Ladislava Bučka a Jaroslavy Poloňovej, vysokoškolských pedagógov Inštitútu misijnej práce a tropického zdravotníctva sv. Jána Pavla II. Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, Misiologický odkaz Druhého vatikánskeho koncilu v niektorých otázkach ekleziológie a jeho reflexia vo vybraných cirkevných dokumentoch. Mesiac október v roku 2014 priniesol významnú udalosť počas konania mimoriadnej biskupskej synody o rodine, keď pápež František vyhlásil za blahoslaveného pápeža, ktorý pokračoval v diele sv. Jána XXIII., Druhom vatikánskom koncile –  Pavla VI. Práve jemu venuje pozornosť už v desiatej časti s názvom Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI. Daniel Dian. Samozrejmou súčasťou každého čísla nášho periodika sú HOMÍLIE. V tomto čísle homília na slávnosť Krista Kráľa a homílie na Prvú až tretiu adventnú nedeľu "C". Záver čísla patrí pravidelnej rubrike NOVÉ KNIHY – RECENZIE. +Mons.Stanislav Stolárik pripravil recenziu diela Juraja Sedláčka: Otcovské rany. Štrnásť skutočných príbehov o tom, ako a prečo bolí?(O identite muža s ranami). Na poslednej strane obálky nášho periodika je plagát Fóra života s výrečným názvom Sviečka za nenarodených. Vyzýva nás k zastaveniu sa nad ľudským životom, ktorému nedovolili uzrieť svetlo tohto sveta. Plagát volá k zastaveniu sa a zapálením sviečky za nenarodených chce pomôcť prebudiť svedomie našej spoločnosti.

Daniel Dian   

Duchovný pastier 7/2015

Z obsahu 

Daniel Dian: September poukazuje na tajomstvo ukrižovaného Boha v živote sveta
František Dlugoš, Jozef Krištof, Daniel Dian: Výročia august – september 2015 
Martin Koleják, PhD.: Tajomstvo ukrižovaného Boha 
ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA
Jaroslav Barta: Láska k pravde a jej ohlasovanie – devíza Dominikánskej školy spirituality
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ
Anton Adam CM: Dekrét Ad gentes – integrálna formácia evanjelizovaného človeka 

Daniel Dian: Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI. – deviata časť 
AJ PO SKONČENÍ ROKA SV. CYRILA A METODA
Ján K. Žira, Daniel Dian: Pápeži v dejinách cyrilometodskej misie a tradície – pätnásta časť
HOMÍLIE
Milan Kerdík: Dvadsiata siedma nedeľa v Cezročnom období „B“ 
Peter Mandúch: Dvadsiata ôsma nedeľa v Cezročnom období „B“ 
Milan Kerdík: Dvadsiata deviata nedeľa v Cezročnom období „B“ 
Jozef Brandýs: Tridsiata nedeľa v Cezročnom období „B“
Slavomír Marko: Tridsiata prvá nedeľa v Cezročnom období „B“
 – Všetkých svätých
Michal Jenča: Tridsiata druhá nedeľa v Cezročnom období „B“ 
Jozef Haľko: Tridsiata tretia nedeľa v Cezročnom období „B“
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Martina Grochálová: John Henry Newman: List vojvodovi z Norfolku; Dôverujem ti: Pápež František sa stretáva so seminaristami, novicmi a novickamiJózef Augustyn: Sviatosť zmiereniaLeo Maasburg: Matka Tereza. Neobyčajné príbehy

Editoriál šéfredaktora: September poukazuje na tajomstvo ukrižovaného Boha v živote sveta   

Mesiac september je mesiacom, v ktorom sa vraciame ku každodenným povinnostiam. Žiaci a študenti do škôl, iní do takého či onakého zamestnania po skončení prázdnin či dovoleniek. Po čase bez starostí opäť čas  namáhavej a dôslednej práce. Možno sme si urobili istým spôsobom dovolenku či prázdniny aj v duchovnom živote, a preto si hneď potrebujeme uvedomiť tú starú pravdu, že napriek času oddychu tela, nemôže jestvovať čas oddychu v duchovnom živote. Duchovný život musí neustále rásť, ísť dopredu. Preto aj pápež František mal aktivitu misionára počas prázdnin a neoddychoval – evanjelizácia nepozná čas oddychu. Práve v tomto mesiaci nám Cirkev, múdra matka a učiteľka stavia do popredia Kristov kríž. September nám teda poukazuje na tajomstvo ukrižovaného Boha v živote sveta, lebo na kríži Ježiš vyvinul najväčšiu aktivitu svojho pozemského života – obetu vlastného JA, aby ukázal ako miluje Boh – až do krajnosti. Preto máme v septembri aj slávnosť Sedembolestnej, aby sme videli ako dokáže milovať aj človek, naplno odovzdaný Bohu a službe bratom a sestrám. O tom všetkom v septembrovom čísle Duchovného pastiera píše Martin Koleják v príspevku pod názvom Tajomstvo ukrižovaného Boha. Mesiace júl a august sú mesiacmi, v ktorých aj náš časopis má "dovolenku", teda nevychádza. Samozrejme, aj v týchto mesiacoch sú rôzne významné výročia. Preto sa v júnovom čísle snažíme dať aj výročia týchto mesiacov do pravidelnej rubriky Výročia, ale nie všetky tam dokážeme vtesnať a niekedy sa udejú aj také udalosti, ktoré nijako nemôže redakcia ovplyvniť. Takou udalosťou bola aj smrť emeritného biskupa Mons. Dominika Tótha. V júnovom čísle v tejto rubrike sme upozornili na jeho deväťdesiate narodeniny, ale Pán rozhodol inak. Preto v septembrovom čísle pri návrate ešte k niektorým výročiam mesiaca august sme k dátumu 3. august dali už novú informáciu, že si pripomíname jeho nedožité deväťdesiatiny. Túto rubriku Výročia – august, september 2015 pripravili František Dlugoš, Jozef Krištof a Daniel Dian. V rubrike ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA  Jaroslav Barta ponúka pohľad na spiritualitu dominikánov v príspevku  Láska k pravde a jej ohlasovanie – devíza Dominikánskej školy spirituality. V ďalšej pravidelnej rubrike DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ    Anton Adam CM uvažuje o Dekréte Ad gentes – integrálna formácia evanjelizovaného človeka. Život pápeža koncilu bl. Pavla VI. sa odvíja už v deviatom článku  Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI., ktorý pripravil Daniel Dian. Solúnski bratia v dejinách Slovanov zohrali významnú úlohu, a preto aj  AJ PO SKONČENÍ ROKA  SV. CYRILA A METODA, ktorý sme slávili od 5. júla 2012 do 31. decembra 2013 sa v našom periodiku venujeme ich životu a dielu. Aj v tomto čísle Ján K. Žira a Daniel Dian v článku Pápeži v dejinách cyrilometodskej misie a tradície –  pätnásta  časť pripomínajú vyznania emeritného pápeža Benedikta XVI. a súčasného pápeža Františka k svätým Cyrilovi a Metodovi. Mesiac september je mesiacom sviatkov Matky Božej. Pokračujú púte k Panne Márii do chrámov, ktoré boli zasvätené jej úcte. V mesiaci Sedembolestnej nám  Ľuboslav Hromják predstavuje  Mariánske pútnické miesta Spišskej diecézy. V poslednej pravidelnej rubrike  HOMÍLIE sú tieto od Dvadsiatej siedmej nedele v Cezročnom období  „B“ až po Tridsiatu tretiu nedeľu v Cezročnom období  „B“. Na obálke septembrového čísla nášho periodika sú v rubrike  NOVÉ KNIHY – RECENZIE zrecenzované diela kníh z vydavateľstva Spolku sv. Vojtecha. Recenzie pripravila Martina Grochálová: John Henry Newman: List vojvodovi z Norfolku;  Dôverujem ti: Pápež František sa stretáva so seminaristami, novicmi a novickami;  Józef Augustyn: Sviatosť zmierenia.

Daniel Dian                                                        

Duchovný pastier 6/2015

Z obsahu

Daniel Dian: Opäť jún – mesiac žatvy
Jozef  Krištof,Daniel  Dian, J. K. Žira: Výročia – jún
– júl – august 2015
BISKUP A KŇAZ NIELEN NOVOKŇAZOM
Stanislav Stolárik, PhD.: Príťažlivá vôňa Pastiera
Martin Koleják, PhD.: Miesto Kristových kňazov vo svete
ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA                                                                                                  
Markijan M. Greško OSB: Rád sv. Bazila Veľkého -  história a súčasnosť

DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ                                      
Daniel Dian: Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI. – ôsma časť
HOMÍLIE
Ľubomír Karkoška: Devätnásta nedeľa v Cezročnom období „B“
Radomír Bodziony: Dvadsiata nedeľa v Cezročnom období „B“
Pavol Hucík: Dvadsiata prvá nedeľa v Cezročnom období „B“
Jaroslav Majda: Dvadsiata druhá nedeľa v Cezročnom období „B“
Jaroslav Majda: Dvadsiata tretia nedeľa v Cezročnom období „B“
František Kočibal: Dvadsiata štvrtá nedeľa v Cezročnom období „B“
Jaroslav Rusnák: Dvadsiata piata nedeľa v Cezročnom období „B“
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
František Vnuk: Hans Küng: Katolícka cirkev – stručné dejiny V. časť
Alžbeta Šuplatová: Walter Kasper: Milosrdenstvo. Základný pojem evanjelia – kľúč ku kresťanskému životu
Pavol Stano: Róbert Letz: Andrej Hlinka vo svetle dokumentov

PRÍLOHA 
Absolventi teologických fakúlt na Slovensku
– novokňazi 2015

Editoriál šéfredaktora: Opäť jún mesiac žatvy 

Mesiac jún, ktorý sa nám otvára je mesiacom, v ktorom veriaci naozaj putujú. Putujú do katedrálnych chrámov, alebo iných chrámov, ktoré vyberie biskup, aby mali účasť na kňazskej vysviacke. Biskupi vysviacajú nových služobníkov oltára. Dnešný človek však nielen putuje, aby videl slávnosť svätenia, ale najmä preto, aby videl koho biskupi posielajú do vinice Pána. Putujú s vierou, že to budú dobrý služobníci oltára a starostliví pastieri Božieho stáda. Pozerajú však na nich aj s istými obavami, lebo takmer denne sú konfrontovaní s rôznymi bulvárnymi správa o zlyhaní mnohých. Vďaka Bohu, je však stále oveľa, oveľa viac tých, ktorí sú naozaj svedkami živej viery a vytrvalosti. Celkom iste preto aj v tomto čísle Jozef  Krištof, Daniel Dian a Ján K. Žira v pravidelnej rubrike VÝROČIA s  názvom Výročia – jún, júl a august 2015pripomínajú život a dielo vynikajúcich pastierov Božieho ľudu, či už tých, ktorí svoj život už naplnili a Pán ich povolal k sebe, alebo aj tých, ktorí sú našimi žijúcimi súčasníkmi: Mons. Pavla Jantauscha, Mons. Dominika Tótha, sv. Jána Bosca a jeho duchovných synov Gorazda Zvonického a Milana S. Ďuricu. Pripomínajú aj dvoch Božích služobníkov Alojza Chmeľa a Mons. Jána Vojtaššáka, rovnako aj ženu, ktorá za hlásateľov evanjelia obetovala vlastný život bl. Zdenku Cecíliu Schelingovú. V aktuálnej rubrike BISKUP A KŇAZ NIELEN NOVOKŇAZOM sa potom novokňazom prihovára nový rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik príspevkom Príťažlivá vôňa Pastiera a kňaz Spišskej diecézy Martin Koleják článkom s názvom Miesto Kristových kňazov vo svete. Jeromonach Markijan M. Greško OSB v rubrike ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA ponúka pohľad na Rád sv. Bazila Veľkého -  história a súčasnosť. V ďalšej pravidelnej rubrike DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ Daniel Dian pokračuje v približovaní toho, ktorý doviedol do úspešného konca dielo sv. Jána XXIII. v článku Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI.  – ôsma časť. Rubrika HOMÍLIE ponúka Božie slovo na Devätnástu až Dvadsiatu piatu nedeľu v Cezročnom období „B“. Posledná pravidelná rubrika NOVÉ KNIHY – RECENZIE ponúka nielen dokončenie obsiahlej recenzie Hansa Künga Katolícka cirkev – stručné dejiny  od Františka Vnuka, ale aj dve ďalšie recenzie.   Alžbeta Šúplatová pripravila recenziu vynikajúceho diela  Waltera Kaspera Milosrdenstvo. Základný pojem evanjelia – kľúč ku kresťanskému živo tu, ktorú vydal Spolok sv. Vojtecha v Trnave. Člen redakčnej rady prof. Róbert Letz, historik je autorom mnohých diel vynikajúcej hodnoty. Najnovšie k ním pribudlo dielo, ktoré pomáha očistiť dejiny a osobnosť Andreja Hlinku spod nánosu komunistickej demagógie pod názvom Andrej Hlinka vo svetle dokumentov. Recenziu diela pripravil Pavol Stano. Už samozrejmou prílohou júnového čísla Duchovného pastiera sú údaje o miestach kňazských vysviacok a primícií absolventov našich teologických fakúlt s ich fotografiami. Všetkým, na ktorých otcovia biskupi vložia s dôverou svoje ruky a odovzdajú im účasť na Kristovom kňazstve vyprosujeme naozaj hojnosť Božieho požehnania, vďaky v srdci za dar kňazstva a dlhé roky účinkovania vo vinici Pána.  

Daniel Dian, šéfredaktor       

Duchovný pastier 5/2015                                                       

Z obsahu 

Daniel Dian: Máj, čas prejavu opravdivej lásky
ThLic. Jozef Krištof, Mgr. ThLic. Daniel Dian, Mgr. Ján K. Žira: Výročia – máj 2015
ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA      
Prof. ThDr. Anton Adam CM, PhD.: Spiritualita dcér kresťanskej lásky svätého Vincenta de Paul – vincentiek
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ 
Mgr. ThLic. Daniel Dian: Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI. – siedma časť 
Karol Dučák: Medzináboženský dialóg pred Druhým vatikánskym koncilom a po ňom
AJ PO SKONČENÍ ROKA  SV. CYRILA A METODA                                                                                                                                                   
Mgr. Ján K. Žira: Pápeži v dejinách cyrilometodskej misie a tradície – štrnásta časť
VZÁCNE KŇAZSKÉ OSOBNOSTI
HEDr. Milan Kerdík, PhD.: ThDr. Róbert Pobožný (*30. 5. 1890  †9. 6. 1972) biskupom v rokoch 1949 – 1972 
HOMÍLIE
Martin Uháľ: Sedemnásta nedeľa v Cezročnom období „B“
Peter Majda: Osemnásta nedeľa v Cezročnom období „B“
NOVÉ KNIHY – RECENZIE                                      
František Vnuk: Hans Küng: Katolícka cirkev – stručné dejiny IV. časť
Martina Grochálová: Katarína Bednárová: Dejiny umeleckého prekladu na Slovensku I. Od sakrálneho k profánnemu
Alžbeta Šuplatová: Elisabetta Piquéová: František: život a revolúcia

Editoriál šéfredaktora 

Prečo sa pripisuje máju prívlastok mesiac lásky, asi ťažko dokážeme naozaj objektívne vysvetliť. Jedno je isté, že práve v tomto roku sa zvláštne prelínajú dve myšlienky na lásku – Nedeľa zoslania Ducha Svätého so sviatkom Panny Márie Pomocnice kresťanov. Duch Svätý hýbateľ lásky. Láska vždy, za každých okolností a ku každému. Láska je základným hýbateľom všetkého, čo robíme vo svojich kresťanských životoch. Láska je základný a ústredný motív všetkého. A práve Duch Svätý je ten, ktorý roznecuje v našich srdciach opravdivú lásku.

Bol to Boží Duch, Duch Svätý, ktorý naplnil Máriu nekonečnou láskou ku Kristovi a skrze prijatie Ježišovej vôle pod krížom k nám všetkým. Preto je Mária  Auxilium Christianorum“ – Pomocnica kresťanov. Titul, ktorý bol daný Panne Márii je známy najmä zo zvolaní v Loretánskych litániách. Pomenovanie Panny Márie ako „Pomocnice kresťanov“ vzniklo zrejme počas pontifikátu pápeža sv. Pia V. (1566 – 1572). Na pamiatku slávneho a definitívneho víťazstva kresťanov nad Turkami v bitke pri Lepante pápež ustanovil sviatok Ružencovej Panny Márie. Vzývanie Panny Márie ako „Pomocnice kresťanov“ však zrejme neustanovil priamo pápež, ako sa pôvodne hovorilo. Vojaci, vracajúci sa z bitky, prechádzali cez Loreto, a tam poďakovali Panne Márii, ktorú vzývali ako svoju Pomocnicu, Pomocnicu kresťanov. Zástavu flotily zanechali v chráme zasvätenom Panne Márii v meste Gaeta, v ktorom je zachovaná dodnes. Radostné zvolanie „Pomocnica kresťanov“ bolo zvečnené v „obraze vzývania“. Benátsky senát sa rozhodol napísať pod veľkým obrazom pripomínajúcim bitku pri Lepante v Palazzo Ducale vetu: „Ani mocnosti, ani zbrane, ani velitelia nás nedoviedli k víťazstvu, ale Ružencová Panna Mária“. Vedľa starého názvu „Consolatrix afflictorum“ (Potešenie zarmútených) a „peccatorum Refugium“ (Útočisko hriešnikov) bolo pridané pomenovanie „Auxilium Christianorum“ (Pomocnica kresťanov). Kult Pomocnice kresťanov pokračoval aj naďalej. Mal vzostupy aj pády. V devätnástom storočí sa o úctu k Pomocnici zaslúžili hlavne bl. Bartolo Longo a sv. Ján Bosco. Celé kontinenty a národy majú Pannu Máriu Pomocnicu kresťanov ako nebeskú patrónku: Austrália od roku 1844, Čína od roku 1924, Argentína od roku 1949, Poľsko od začiatku 19. storočia. Uctievajú si ju aj v krajinách východnej Európy. Nádherná bazilika Panny Márie Pomocnice kresťanov sa nachádza v Turíne. Stojí tam vďaka sv. Jánovi Boscovi, ktorého 200. výročie narodenia si pripomenieme v auguste. A ani Slovensko v tejto úcte nezaostávalo. Uvedomovalo si, kam spojenie Božej lásky rozlievajúcej sa skrze Ducha Svätého v spojení s láskou človeka môže povzniesť človeka. A preto naozaj mesiac máj je mesiacom lásky, lásky Boha a človeka v úžasnom obraze milosti a jednoty. Aj v májovom čísle Duchovného pastiera môžeme v príspevku Výročia – máj 2015, ktorú pripravili   Jozef Krištof, Daniel Dian a Ján K. Žira podnety na aktuálne prežívanie spoločenstva lásky v inšpirácii dávnejšej i nedávnej minulosti či prítomnosti. Láska je hýbateľom aj činnosti spoločenstva sestier známych ako vincentky. O tom píše v rubrike Rok zasväteného života Anton Adam CM v článku Spiritualita dcér kresťanskej lásky svätého Vincenta de Paul – vincentiek. Láska a túžba po spáse bola mocným hýbateľom života milánskeho arcibiskupa Montiniho, ako  o tom píše v rubrike Druhý vatikánsky koncil – stále aktuálny a nenaplnený Daniel Dian v siedmej časti príspevku pod názvom Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI. Láska viedla aj otcov Druhého vatikánskeho koncilu inšpirovaná životom a výzvou svätého Jána XXIII. k tomu, aby sa Cirkev naplno otvorila úžasnému dialógu vedúcemu k zmene prístupu k nekresťanským náboženstvám, čo nakoniec priviedlo svätého Jána Pavla II. a Benedikta XVI. do Assisi, mesta svätého Františka na stretnutie predstaviteľov všetkých svetových náboženstiev. Bol to práve Druhý vatikánsky koncil, ktorý uviedol do života deklaráciu Nostra aetate z 28. októbra 1965 o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám. Tejto téme sa venuje Karol Dučák, keď upriamuje náš pohľad na  Medzináboženský dialóg pred Druhým vatikánskym koncilom a po ňom. 2. mája 2005 sa uzavrel pozemský život svätého Jána Pavla II. Bol to predvečer Nedele Božieho milosrdenstva, nedele Božej lásky. Je istým spôsobom príznačné, že rozoberajúc dielo nitrianskeho biskupa Viliama Judáka a spoluatora prof. Petra Libu Od Petrovho stolca k Veľkej Morave v štrnástej časti Ján Krstiteľ Žira v rubrike Aj po skončení Roka sv. Cyrila a Metoda článkom Pápeži v dejinách cyrilo-metodskej misie a tradície mapuje posledný dokument tohto pápeža venovaný v jeho pontifikáte solúnskym bratom, ktorých spomína v liste k 350. výročiu užhorodskej únie. S láskou je trvale spojený aj život a dielo rožňavského biskupa Róberta Pobožného od narodenia, ktorého uplynie 30. mája 125 rokov a na jeho život, účinkovanie a utrpenie v rubrike Vzácne kňazské osobnosti podrobnejšie, ako to je o ňom napísané aj vo výročiach mesiaca máj, píše Milan Kerdík v článku ThDr. Róbert Pobožný (*30. 5. 1890  †9. 6. 1972) biskupom v rokoch 1949 – 1972.  
Homílie v májovom čísle sú od  Sedemnástej nedele až po Dvadsiatu piatu nedeľu v Cezročnom období „B“. Záver čísla patrí rubrike NOVÉ KNIHY – RECENZIE  a v nej dokončeniu obsiahlej štúdie historika Františka Vnuka venovanej knihe Hansa Künga: Katolícka cirkev – stručné dejiny. Martina Grochálová pripravila recenziu diela: Katarína Bednárová: Dejiny umeleckého prekladu na Slovensku I. Od sakrálneho k profánnemu a Alžbeta Šuplatová knihy Elisabett Piquéovej: František: život a revolúcia, ktorú vydal Spolok sv. Vojtecha .

Daniel Dian                                                                                                                                                                                                                         

Duchovný pastier 4/2015

Z obsahu

Daniel Dian: Čas zmŕtvychvstania
ThLic. Jozef Krištof, Mgr. ThLic. Daniel Dian: Výročia – apríl 2015
ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA                                                                                      
Mons. prof. ThDr. PhDr. Stanislav Stolárik, PhD.: Milujúci otec Starého a Nového zákona

DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ 
ThLic. Marek Sopko: Lumen gentium a jej nová koncilová ekleziológia

SOCIÁLNA  NÁUKA CIRKVI V DUCHOVNOM PASTIEROVI                                                        
Doc. PhDr. ThDr. Stanislav Košč, PhD.: Sociálna línia v encyklikách sv. Jána Pavla II.
OSOBNOSTI DUCHOVNÉHO ŽIVOTA 
HeDr. Milan Kerdík, PhD.: Juraj Schopper (*9. 3. 1819  †10. 4. 1895)
HOMÍLIE
Martin Uháľ: Desiata nedeľa v Cezročnom období B
Martin Uháľ: Jedenásta nedeľa v Cezročnom období B
Martin Uháľ: Dvanásta nedeľa v Cezročnom období B
Martin Uháľ: Trinásta nedeľa v Cezročnom období B

Jozef Ondovčák: Štrnásta nedeľa v Cezročnom období B - svätých Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov
Martin Uháľ: Pätnásta nedeľa v Cezročnom období B
Martin Uháľ: Šestnásta nedeľa v Cezročnom období B

NOVÉ KNIHY – RECENZIE      
František Vnuk: Hans Küng: Katolícka cirkev – stručné dejiny – III. časť 

Editoriál šéfredaktora: Čas zmŕtvychvstania 

Tak môžeme smelo nazvať mesiac apríl, ktorý má prvé dni v znamení veľkonočných udalostí Ježiša Krista. No nielen Ježiš a jeho zmŕtvychvstanie má miesto v tomto mesiaci, ale každý jeden človek je povolaný k účasti na tomto veľkom tajomstve Božej lásky. Cez Kristove umučenie a smrť stali sme sa Božími deťmi a napriek údelu, ktorý je dôsledkom prvotného hriechu práve cez obetu lásky veľkonočného víťaza sme povolaní k zmŕtvychvstaniu aj my, každý jeden z nás. Aby sa však toto uskutočnilo, musíme konať aj my. Konať v našom živote tak ako mnohí pred nami, ktorí prijali výzvu Krista a vieru v Krista. Na to nás istým spôsobom upozorňujú aj Výročia – apríl 2015, ktoré ako obvykle pripravili Jozef Krištof a Daniel Dian. Upriamujú náš pohľad na osobnosti akými sú nesporne sv. Metod, apoštol Slovanov, mučeníkov  a kandidátov blahorečenia, obete nacistickej zlovôle, Tomáša a Františka Munkovcov, ako i množstvo obetí komunistickej zločinnej diktatúry v procesoch proti desiatim významným rehoľníkom na čele s Augustínom Machalkom. Pripomínaním udalostí Akcia K – Likvidácia väčšiny mužských kláštorov v celej bývalej ČSR Akcia P – Prešovský sobor  – Pokus o  likvidáciu Grécko-katolíckej cirkvi.  Po akcii „K“ nasledovala realizácia akcie „R“ (Rehoľníčky) 28. – 31. 8. 1950 – násilné sústredenie ženských reholí, ktoré pokračovalo v ďalších etapách až do 70. rokov.  V júli 1950 sa uskutočnila akcia „B“ – biskupi. Katolícki biskupi sa ocitli v domácom väzení. Prijaté vládne nariadenie č. 112/1950 Zb. zo 14. 7. 1950. To stanovilo, že všetko rímskokatolícke bohoslovecké štúdium sa v Česku sústreďuje na štátom zriadenej Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte (CMBF) v Prahe a na Slovensku na CMBF v Bratislave. Zanikli diecézne semináre a začala sa perzekúcia bohoslovcov, ktorí odmietli nastúpiť na štátom založenú bohosloveckú fakultu. Rok 1950 je rokom poníženia a prenasledovania Katolíckej cirkvi, rokom veľkých obetí biskupov, kňazov, rehoľníkov a laikov, ale aj rokom začiatku veľkého spytovania a nových nádejí a perspektív do budúcnosti a práve v roku 1950 sa začala úspešne rozvíjať obranná reakcia Cirkvi. Napriek všetkému sú mnohí, ktorí nerezignujú a svojím umením hlásajú, že Ježiš žije, napr. Ľudovít Fulla. Dlho trval Veľký piatok a Biela sobota Katolíckej cirkvi na Slovensku, aby nakoniec prišla opravdivá Veľká noc akosi symbolicky zviditeľnená návštevou sv. Jána Pavla II. na Slovensku 22. apríla 1990 na Druhú veľkonočnú nedeľu – nedeľu Božieho milosrdenstva. Práve tento svätec, od smrti ktorého 2. apríla 2015 uplynie 10 rokov a 27. apríla rok od jeho svätorečenia je svedkom nádeje v Krista, ktorého nik nemôže zavrieť do hrobu. 

Košický pomocný biskup Mons. Stanislav Stolárik (medzičasom od vytlačenia aprílového čísla  bol Mons. Stanislav Stolárik 21. marca 2015 vymenovaný Svätým Otcom za rožňavského diecézneho biskupa - pozn. šéfredaktora Duchovného pastiera) nám pomáha svojou úvahou v rubrike  ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA precítiť veľkosť lásky Milujúceho Otca Starého a Nového zákona. Marek Sopko v ďalšej pravidelnej rubrike    DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ  podáva istú genézu v článku Lumen gentium a jej nová koncilová ekleziológia. Už vyššie spomínané výročie smrti sv. Jána Pavla II. inšpirovalo Stanislava Košča k napísaniu článku do rubriky SOCIÁLNA  NÁUKA CIRKVI V DUCHOVNOM PASTIEROVI    pod názvom Sociálna línia v encyklikách sv. Jána Pavla II.  Nestrácať nádej v žiadnych situáciách, ale vždy veriť v zmŕtvychvstanie viery nám pomáha aj Milan Kerdík v rubrike OSOBNOSTI DUCHOVNÉHO ŽIVOTA  cez pohľad na život a dielo neprávom zabúdaného rožňavského biskupa Juraja Schoppera (*9. 3. 1819 - †10. 4. 1895). HOMÍLIE v aprílovom čísle sú  od  Desiatej nedele v Cezročnom období „B“ po Šestnástu nedeľu v Cezročnom období.                                                                                                                                                                                                                      
V rubrike NOVÉ KNIHY – RECENZIE  František Vnuk sa už tretí raz venuje knihe  Hansa Künga: Katolícka cirkev – stručné dejiny. Zmŕtvychvstanie Krista je historickou udalosťou, ktorú nik nemôže vymazať. Kristu večne živý včera, dnes i naveky a je len na nás, či jeho zmŕtvychvstanie bude pre nás dostatočným dôvodom na zvýšenie našej aktivity pre budúce zmŕtvychvstanie inšpirované vernými Cirkvi, ktorí sa nám prihovárajú v aprílovom čísle Duchovného pastiera.

Daniel Dian, šéfredaktor   

VÝROČIA - APRÍL 2015

1 130 rokov
6. apríla 885 zomrel vo svojom sídle na Veľkej Morave  misionár, vierozvesta, prekladateľ Svätého písma do staroslovienčiny, právnik, arcibiskup, pápežský legát  sv. Metod, ktorý sa narodil v Solúne okolo roku 815. Miesto jeho posledného odpočinku sa nepodarilo dodnes lokalizovať.

70 rokov
22. apríla 1945 boli nacistami zavraždení Tomáš a František Munkovci pri meste Neuruppin v Nemecku. 
Tomáš a František Munkovci zomreli pravdepodobne 21. alebo 22. apríla 1945. Patrili medzi šesťtisíc obetí, ktoré počas pochodu smrti zahynuli. Koncentračný tábor Sachsenhausen oslobodila Sovietska armáda 22. apríla 1945. Tomášovi rodičia, František (pôvodným menom Filip) Munk a Gizela Kohnová, pochádzali z dobre situovaných židovských rodín. 29. januára 1924 sa v Budapešti manželom Munkovcom narodil syn Tomáš. Rodina sa odsťahovala do Lučenca a v roku 1926 sa presťahovali do Bratislavy. Začiatkom tridsiatych rokov otec rodiny František pôsobil ako riaditeľ Hospodárskej a priemyselnej akciovej spoločnosti v Mukačeve. Zo služieb spoločnosti vystúpil v marci 1932. 16. apríla 1930 sa im v Bratislave narodil druhý syn Juraj. Počas života v Bratislave sa Munkovci rozhodli vystúpiť zo židovskej náboženskej obce. Mestský notársky úrad v Bratislave im výmerom zo dňa 4. januára 1938 potvrdil opustenie židovského náboženského spoločenstva a ďalej uvádza, že ostali bez vyznania. V lete 1938 sa rodina Munkovcov kvôli otcovej práci presťahovala do Ružomberka.  24. novembra 1939 prijala celá rodina v ružomberskom farskom kostole sviatosť krstu. Na základe protižidovských vládnych nariadení z augusta 1940 musel Tomáš prerušiť školskú dochádzku. V r.1942 vypršalo otcovi Františkovi povolenie ako Židovi pracovať. Prezidentská výnimka, ktorú František koncom roka 1942 získal, jednak chránila rodinu pred deportáciou, a taktiež umožnila Františkovi znovu pracovať a synom pokračovať v štúdiu. Na jar 1943 požiadal Tomáš o prijatie do jezuitského noviciátu, kam nastúpil 30. júla. V decembri 1944 boli členovia rodiny zatknutí a po Vianociach prevezení do koncentračného tábora v Seredi. 16. januára 1945 boli deportovaní do Nemecka, kde sa strácajú správy o matke Gizele a bratovi Jurajovi. Tomáš a jeho otec František sa dostali do koncentračného tábora Sachsenhausen pri Berlíne. Keď sa v druhej polovici apríla blížil front, vojaci sa rozhodli peši presunúť väzňov ďalej. Tomášovi bolo zle a nevládal kráčať. Keď zdržoval kolónu, sotili ho do priekopy. Otec František zostal s ním a prosil vojaka, aby ich nechal chvíľku odpočinúť, lebo syn je chorý. Vojak ich však dvoma ranami zo samopalu zastrelil. Tomáš a František Munkovci zomreli pravdepodobne 21. alebo 22. apríla 1945 neďaleko mesta Neuruppin.

65 rokov
31. marca – 4. apríla 1950 sa v Prahe konal proces proti desiatim významným rehoľníkom Augustínovi Machalkovi a spol.              
13. apríla 1950  začala Akcia K – Likvidácia väčšiny mužských kláštorov v celej bývalej ČSR.
28. apríla 1950 sa uskutočnila Akcia P  – Prešovský sobor  – Pokus o  likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi

CORANIČ, J.: Šesťdesiate výročie násilnej likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi  v Československu na tzv. Prešovskom sobore  (28. 4. 1950) In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 2010, roč.91, s. 301.

V súvislosti s rokom 1950 si pripomíname niekoľko závažných udalostí. Prvou je vykonštruovaný politický proces Augustín Machalka a spol. s desiatimi predstaviteľmi mužských reholí, ktorý sa konal 31. 3. – 4. 4. 1950 v Prahe. Išlo o prvý monstreproces v tzv. ľudovodemokratickej ČSR s organizovanou verejnosťou a masovým propagačným využitím. Po tomto procese nasledoval otvorený útok proti reholiam. Realizovala sa akcia „K“ (Kláštory). Zvláštny rozkaz ministra vnútra z 12. 4. 1950 určil začiatok akcie na noc z 13. na 14. 4. 1950. Nastala barbarská noc. Presne o polnoci sa príslušníci bezpečnosti začali dobýjať do kláštorov. Nadránom rehoľníkov zvážali do sústreďovacích stredísk. Druhá etapa akcie „K“ sa uskutočnila 3. – 4. 5. 1950.   Po akcii „K“ nasledovala realizácia akcie „R“ (Rehoľníčky) 28. – 31. 8. 1950 – násilné sústredenie ženských reholí, ktoré pokračovalo v ďalších etapách až do 70. rokov. Pokus o likvidáciu mužských a ženských reholí bol necitlivým zásahom proti Katolíckej cirkvi. Veď rehoľné spoločenstvá sprevádzali Katolícku cirkev prakticky od zrodu európskej kresťanskej kultúry. Boli vždy nositeľmi kultúry, vzdelanosti a dávali cirkvi významné obrodné impulzy pri hľadaní nových ciest.  Ďalším zásahom do života Cirkvi bola akcia „P“. Pod rúškom hnutia návratu gréckokatolíkov k Pravoslávnej cirkvi komunistický režim presadzoval likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi. Z tohto dôvodu sa zišiel dňa 28. 4. 1950 v Prešove nelegálny sobor, ktorý rozhodol o zrušení únie s Rímom proti vôli väčšiny veriacich. Kňazi a veriaci, ktorí ostali verní únii, boli kruto prenasledovaní.  V júli 1950 sa uskutočnila akcia „B“ – biskupi. Katolícki biskupi sa ocitli v domácom väzení. Boli prísne izolovaní a strážení orgánmi bezpečnosti. Od apríla 1950 do septembra 1950 bezpečnosť zaistila a odovzdala do vyšetrovacej väzby štyroch biskupov. V snahe úplne ovládnuť, kontrolovať, regulovať a usmerňovať výchovu kňazského dorastu boli všetky teologické fakulty a učilištia vyňaté spod pôsobnosti ministerstva (povereníctva) školstva a dozor nad nimi prevzal Štátny úrad pre cirkevné veci. Nadväzne na to bolo prijaté vládne nariadenie č. 112/1950 Zb. zo 14. 7. 1950. To stanovilo, že všetko rímskokatolícke bohoslovecké štúdium sa v Česku sústreďuje na štátom zriadenej Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte (CMBF) v Prahe a na Slovensku na CMBF v Bratislave. Zanikli diecézne semináre a začala sa perzekúcia bohoslovcov, ktorí odmietli nastúpiť na štátom založenú bohosloveckú fakultu. Práve v roku 1950 sa začala úspešne rozvíjať obranná reakcia Cirkvi. Od 29. 9. 1950 sa uskutočňujú tajné kňazské vysviacky a o rok neskôr už tajné biskupské vysviacky. Rodí sa skrytá Cirkev, ktorá pracuje tam, kde má oficiálna štruktúra Cirkvi zviazané ruky.  Rok 1950 je rokom poníženia a prenasledovania Katolíckej cirkvi, rokom veľkých obetí biskupov, kňazov, rehoľníkov a laikov, ale aj rokom začiatku nových nádejí a perspektív do budúcnosti. V atmosfére strachu a trpkosti z prenasledovania vyrástla nová generácia slovenských katolíkov, ktorá je opatrná, ale súčasne pevná a rozhodnutá nevzdávať sa viery. Našu spomienku a úctu si zaslúžia všetci tí, ktorí svojím utrpením vydali svedectvo Pravde. Sú pre nás posilou aj v dnešnom čase.

Dostupné: http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-komisii-a-rad-konferencie-biskupov-slovenska/c/vyhlasenie-rady-kbs-pre-cirkevne-dejiny-k-roku-1950.

35 rokov

21. apríla 1980 zomrel Ľudovít FULLA (narodil sa 27. februára 1902 v Ružomberku), slovenský maliar, grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg. Zakladateľ moderného maliarstva a grafiky na Slovensku. Fullove tapisérie sú považované za základné diela tohto umenia na Slovensku. Ako ilustrátor sa zapísal do povedomia verejnosti výtvarným spracovaním ľudových rozprávok Pavla Dobšinského.

25 rokov

22. apríla 1990 sa uskutočnila prvá návšteva sv. Jána Pavla II. na Slovensku.

10 rokov

2. apríla 2005 zomrel v Ríme sv. JÁN PAVOL II.                                                                                                             

1 rok

27. apríla 2014 pápež František vyhlásil za svätých pápežov Jána XXIII. a Jána Pavla II.

Jozef Krištof, Daniel Dian

Duchovný pastier 3/2015

Z obsahu: 

Daniel Dian:  Mesiac obnovy pred Veľkou nocou
ThLic. Jozef Krištof, Mgr. ThLic. Daniel Dian: Výročia – marec 2015
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ
Mons. prof. ThDr. Viliam Judák, PhD.: Christus Dominus
Mgr. ThLic. Daniel Dian: Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI. – šiesta časť     
ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA 
ThDr. Anton Adam CM, PhD.: Spiritualita svätého Vincenta z Pauly a Misijnej spoločnosti 
AJ PO SKONČENÍ ROKA  SV. CYRILA A METODA
Mgr. Ján K. Žira: Pápeži v dejinách cyrilometodskej misie a tradície – trinásta časť
OSOBNOSTI DUCHOVNÉHO ŽIVOTA 
Mgr. Ján K. Žira:  Mons. Štefan Vrablec  – emeritný  rektor SÚSCM, biskup, predseda SSV,  predseda Lk KBS deväťdesiatročný
Mons. Prof. ThDr. ICDr. PaedDr. František Dlugoš, PhD.:  Spomienka na významné  kňazské osobnosti Spišskej diecézy: Štefan Milan 
HOMÍLIE
Michal Hospodár: Nanebovstúpenie Pána „B“
Daniel Dian: Siedma veľkonočná nedeľa „B“ – Štyridsiaty deviaty deň svetových spoločenských komunikačných prostriedkov
Jozef Jurina: Nedeľa zoslania Ducha Svätého
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
František Vnuk: Hans Küng: Katolícka cirkev – stručné dejiny, druhá časť                                                                                                                                      

Editoriál šéfredaktora: Mesiac obnovy pred Veľkou nocou 

Marec je mesiac, ktorý môžeme smelo nazvať mesiacom obnovy pred Veľkou nocou. Aj v duchovnom živote je toto konštatovanie platné. V tomto mesiaci pokračuje čas prípravy na slávenie Veľkonočných sviatkov, ktoré v tom najhlbšom slova zmysle sú sviatkami znovuzrodenia života. Čas, ktorý sa nazýva pôstnym obdobím, nie je celkom iste časom iba zdržiavania sa pokrmov či azda hlučných zábav, ale jeho podstatou je obnova ducha, istým spôsobom odstraňovanie nánosov toho, čo náš duchovný život ubíja, ba priam zabíja. Spôsob očisťovania je rozmanitý. Veľmi často vieme vzdychať, že sme takí alebo onakí, že sme slabí ľudia a podobne, že my nedokážeme to, čo dokázali svätci minulých čias, ktorých nám aj v tomto období Cirkev stavia pred oči ako vzor. Pritom sa stretávame s ľuďmi, ktorých život a dielo dobre poznáme a od ktorých sa môžeme mnohému naučiť a veľa z ich života si vziať do toho svojho. Možno stačí dobre si prečítať pravidelnú rubriku Jozefa Krištofa a Daniela Diana Výročia, v ktorej upriamujú pozornosť aj na osobnosti žijúce.  Druhý vatikánsky koncil je už dlhodobo na stránkach Duchovného pastiera a ani v marci nechýba cez rubriku DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ a v nej nitriansky biskup rozoberá dokument Druhého vatikánskeho koncilu Christus Dominus. Naša spoločnosť, ale aj Cirkev na Slovensku, žije pod vplyvom mnohých udalostí v akomsi napätí a degradácie postavenia tých, ktorí sú nástupcami apoštolov. Časté bezdôvodné napádanie biskupov a pápeža najmä v bulvárnej tlači celkom iste oslabuje povedomie úlohy biskupa nielen u laikov, ale, žiaľ, neraz aj u osôb zasväteného života. V mene demokracie mnohí napádajú podstatu biskupskej služby v Cirkvi. Preto je len dobré, ak sa nanovo otvorí dokument Druhého vatikánskeho koncilu Christus Dominus a  uvedomíme si prečo tento dokument pred 50 rokmi vznikol a nakoľko je aktuálny aj dnes. Biskup v spomínanom príspevku jasne píše: „Ako vidieť z dokumentu, je pokračovaním úsilia Prvého vatikánskeho koncilu, ktorý vypracoval učenie o primáte rímskeho biskupa-pápeža v celej Cirkvi a chcel podobne vypracovať aj dokumenty o postavení nástupcov apoštolov – biskupov“. Daniel Dian už v šiestej časti približuje život a dielo koncilového pápeža pod názvom  Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI.. ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA je názov našej pravidelnej rubriky, v ktorej Anton Adam v príspevku Spiritualita svätého Vincenta z Pauly a Misijnej spoločnosti  približuje spiritualitu rehoľného spoločenstva, ktorého je členom. Písať o solúnskych bratoch je stále aktuálne a viac ako potrebné, lebo vymazať vákuum okolo týchto osobností, ktoré stáli pri zrode našej viery a aj prežitia nie je jednoduché. Ešte v nedávnej minulosti sme boli svedkami ako nám totalitný systém chcel nahovoriť, že boli iba národní dejatelia a schádzame sa na mierovej manifestácii na ich počesť. A zástup na Velehrade mal odvahu vypískať socialistického ministra a vydupal si, že musel solúnskym bratom dať titul svätí a uznať, že veriaci prišli na Velehrad v roku 1985 na púť. Celkom iste veľký význam mala aj encyklika Jána Pavla II. Slavorum apostoli, a práve týmto témam venoval pozornosť v rubrike AJ PO SKONČENÍ ROKA  SV. CYRILA A METODA už trinástou časťou Pápeži v dejinách cyrilometodskej misie a tradície Ján K. Žira. V ďalšej rubrike OSOBNOSTI DUCHOVNÉHO ŽIVOTA ten istý autor venuje pozornosť vzácnej osobnosti v príspevku  Mons. Štefan Vrablec – emeritný  rektor SÚSCM, biskup, predseda SSV,  predseda Lk KBS deväťdesiatročný. František Dlugoš nám v príspevku Spomienka na významné  kňazské osobnosti Spišskej diecézy podáva malý portrét kňaza Štefana Milana. HOMÍLIE v čísle sú od Slávnosti nanebovstúpenia Pána až po Nedeľu zoslania Ducha Svätého .NOVÉ KNIHY – RECENZIE je názov poslednej rubriky marcového čísla. Obsahuje druhú časť obsiahlej recenzie knihy Hansa Künga: Katolícka cirkev – stručné dejiny   od historika Františka Vnuka pod názvom Kontroverzné dejiny Katolíckej cikrvi  – druhá časť. Snahou našej redakcie bolo ponúknuť aj na obdobie pôstu pramene, ktoré nasýtia a pomôžu duchovne očistiť náš život a dokážu aj formovať.

Daniel Dian, šéfredaktor

Výročia marec 2015

500 rokov

15. marca 1615  v Trnave kráľ Matej II. a Gabriel Betlen, vodca proti habsburgovského povstania,  uzavreli v Trnave mier.

200 rokov

1. marca 1815 Napoleon ušiel z ostrova Elba, sto dní vládol a po bitke pri Waterlo bol poslaný do vyhnanstva na Ostrov sv. Heleny.

165 rokov

14. 3. 1850 začal Andrej RADLINSKÝ vydávať  časopis Cyril a Method.

90 rokov

21. marca 1925 sa v Rajci narodil salezián, spisovateľ a pedagóg Andrej PAULÍNY, ktorý zomrel 2. mája 2005 v Šaštíne. 
Saleziánske povolanie sa u neho rodilo už na základnej škole po prečítaní životopisu dona Bosca, ktorý vydal spolok sv. Vojtecha v Trnave. Jeho prvými vzormi boli saleziáni Anton Jančovič a neskôr Jozef Jantoška, rajeckí rodáci. Pod vplyvom stretnutí s nimi si napísal žiadosť o prijatie do saleziánskeho ašpirantátu v Šaštíne. Po prvých sľuboch v roku 1943 bol tri roky v Trnave, kde pokračoval v stredoškolských štúdiách a ukončil ich maturitou. Pedagogickú prax robil v šaštínskom gymnáziu, kde bolo v tom čase 120 chlapcov. Okrem vyučovania v škole pripravoval na väčšie sviatky divadlá a akadémie, športové preteky, vychádzky a výlety. 1. septembra 1949 nastúpil do saleziánskeho teologického študentátu vo Svätom kríži nad Hronom (teraz Žiar nad Hronom). Pri likvidácii kláštorov bol najskôr v Šaštíne a potom v Podolínci. V noci z 22. na 23. októbra 1950 tajne ušiel do Talianska. Tam dokončil teologické štúdiá  1950 – 53 na Medzinárodnej vysokej škole teologickej v talianskom Bollengu, r. 1953 – 55 na Pápežskej saleziánskej vysokej škole v Turíne.  1. júla 1953 bol vysvätený za kňaza.  Po vysviacke študoval katechetiku a pedagogiku. Po skončení štúdií pracoval vo vydavateľstve saleziánskych časopisov a neskôr v saleziánskom katechetickom stredisku v Turíne. V rokoch 1954 – 57 bol technický redaktor kresťanského mesačníka Meridiano 12. V rokoch 1957 – 69 bol vedúci audiovizuálneho centra Filmine Don Bosco, ktoré bolo súčasťou Saleziánskeho vydavateľstva v Turíne a od  roku 1970 – 92 bol riaditeľ Maleho seminára a pedagóg Slovenského gymnázia A. Bernoláka pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Zároveň bol spolupracovník slovenského oddelenia Vatikánskeho rozhlasu v Ríme. V rokoch 1976 – 92 redigoval časopis Hlasy z Ríma. V roku 1992 sa vrátil z núteného exilu v cudzine na Slovensko, do Šaštína, začal redigovať časopis Mariánske Zvony. Bol veľkým ctiteľom Matky Božej a animátorom úcty k nej, najmä počas fatimských sobôt. Je autorom kníh Pokračovatelia dedičstva (1995), V nasadení života (1995), Víťazstvá mladých (1995), Kariéra svätých (1996) a i. Pre deti pripravil zbierky vianočných legiend Plamienky (1987) a Vetvičky (1989). Počas svojho účinkovania v SÚSCM v Ríme vytvoril vyše 350 knižných obálok a množstvo ilustrácií, ktoré sprevádzali diela slovenských exilových tvorcov, vo výtvarných aktivitách a ilustrovaní kníh autorov kresťanského zamerania pokračoval po r. 1992 aj na Slovensku. Ako výtvarník zrealizoval takmer 400 krátkych katechetických kreslených filmov. Pravidelne publikoval v krajanskej tlači.

PAULINY, Andrej SDB: Pápež Pavol VI. – človek viery In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 1993, roč. 74, s. 450.
PAULINY, Andrej SDB: Ježiš a sv. Jozef boli tesármi alebo murármi? In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 1994, roč. 75, s. 408.
PAULINY, Andrej SDB: Udalosť alebo nič?. In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 1994, roč. 75, s. 416.

65 rokov

10. marca 1950 zomrel významný slovenský liturgista Ján JALOVECKÝ, ktorý sa narodil 7. februára 1894 v Podkriváni.

JALOVECKÝ, Ján: Liturgia cirkvi predobrazom večnej liturgie v kráľovstve nebeskom. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1929, roč. 11, č.4, s. 113.
JALOVECKÝ, Ján:  Misál v rukách kňaza mimo omše sv. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1929, roč. 11, č. 5, s. 167.
JALOVECKÝ, Ján: Kňaz a Breviár. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1929, roč. 11, č. 6, s. 214.
JALOVECKÝ, Ján: Poznámky k povýšeniu sviatku Božského Srdca. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1929, roč. 11, č. 7, s. 233.
JALOVECKÝ, Ján: Výchova k liturgickému hnutiu. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1929, roč. 11, č. 8, s. 282.
JALOVECKÝ, Ján: Výchova k liturgickému hnutiu (Pokrač.) In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1929, roč. 11, č. 9, s. 307.
JALOVECKÝ, Ján: Pôvod rímskych štácií In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1929, roč. 11, č.10, s. 342.
JALOVECKÝ, Ján: Ako sa slávily kedysi rímske štácie? In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1929, roč. 11, č. 12, s. 406.
JALOVECKÝ, Ján: Liturgické hnutie In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1934, roč. 16, č. 1, s.12
JALOVECKÝ, Ján: Missale. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1934, roč. 16, č. 3, s.71
JALOVECKÝ, Ján: Niektoré zvláštnosti z ríše sv. liturgie . (I.) In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1934, roč. 16, č. 6, s.174
JALOVECKÝ, Ján: Niektoré zvláštnosti z ríše sv. liturgie (II). In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1934, roč. 16, č. 8, s. 440.
JALOVECKÝ, Ján: Niektoré zvláštnosti z ríše sv. liturgie (III.). In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1934, roč. 16, č. 9 – 10, s. 471.
JALOVECKÝ, Ján: Niektoré zvláštnosti z ríše sv. liturgie (IV.) In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1935, roč. 17, č. 4, s. 112.
JALOVECKÝ, Ján: Zásady cirkevnej hudby (I. Všeobecné zásady., str. 135, II. Liturgická cirkevná hudba., str. 136, III. Mimoliturgická cirkevná hudba., IV. Organ a hudobné nástroje., V. Praktické pokyny., str. 137.). In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1935, roč. 17, č. 5, s. 135.
JALOVECKÝ, Ján: Svätá omša ako organický celok (I.) In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1935, roč. 17, č. 9, s. 266.
JALOVECKÝ, Ján: Sv. Omša ako organický celok. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1936, roč. 18, č. 9, s. 121.
JALOVECKÝ, Ján: Je liturgické hnutie oprávnené? In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1939, roč. 20, č. 3, s. 71.

JALOVECKÝ, Ján: Program liturgického hnutia. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1939, roč. 20, č. 4, s. 100.
JALOVECKÝ, Ján: Prečo sa cirkev i dnes pridŕža greg. chorálu? In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1939, roč. 20, č. 6, s. 176. 
JALOVECKÝ, Ján: Liturgia prameňom radosti. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1939, roč. 20, č. 10, s. 296.
RAGAN, Gabriel: Ján Jalovecký – Zakladateľ liturgického hnutia na Slovensku. In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 2002, roč. 83, č.5, s. 228.

11. marca 1965 bol za apoštolského administrátora pražskej arcidiecézy vymenovaný biskup František TOMÁŠEK, od roku 1977 pražský arcibiskup, prímas český a kardinál. Zomrel 4. augusta 1992.

50 rokov 

František Tomášek sa narodil 30. júna 1899 v Studénke, (okres Nový Jičín) ako druhý najstarší syn miestneho nadučiteľa a organistu Františka Tomáška a jeho manželky Zdenky (rodenej Vařečkovej). Mal 5 súrodencov, troch bratov a dve sestry. Vo veku šiestich rokov sa stal polovičnou sirotou – otec mu zomrel 9. februára 1906. Maturoval v roku 1918 na Slovanskom gymnáziu v Olomouci a po krátkom pobyte v armáde (pred odchodom na front ochorel na tuberkulózu a bol ako invalid prepustený) vstúpil do kňazského seminára. 5. júla 1922 bol olomouckým arcibiskupom Antonínom Cyrilom Stojanom vysvätený za kňaza. V rokoch 1927 – 1934 pôsobil ako katechéta v okolí Olomouca. V roku 1934 sa stal asistentom katechetiky a pedagogiky na Cyrilometodskej teologickej fakulte Palackého univerzity v Olomouci. V rokoch 1940 – 1945 zastával miesto učiteľa na Arcidiecéznom bohosloveckom učilišti v Olomouci a post inšpektora vyučovania náboženstva v okresoch olomouckej arcidiecézy. Potom opäť pôsobil na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte, v roku 1946 sa stal docentom a v roku 1947 profesorom katechetiky a pedagogiky. 14. októbra 1949 ho olomoucký arcibiskup Josef Matocha tajne vysvätil za biskupa. Bol titulárnym butským biskupom a tajným olomouckým svätiacim biskupom. Ako biskupské heslo si zvolil: Laxabo rete! (Rozprestriem siete). 23. júla 1951 bol zatknutý a uväznený v koncentračnom tábore pre kňazov v Želive a poslaný na nútené práce do kameňolomu. 28. mája 1954 bol bez súdu prepustený. Mohol  pôsobiť ako administrátor farnosti v Moravskej Huzovej (1954 – 1965). Bol jediným z českých biskupov, ktorý sa zúčastnil na všetkých štyroch zasadnutiach Druhého vatikánskeho koncilu. Veľký úspech zožali jeho vystúpenia týkajúce sa ekumenizmu a podpory rodinného života, delegácia ruskej pravoslávnej cirkvi mu za jeho prístup k ekumenizmu udelila pamätnú medailu. Ešte pred skončením koncilu – v marci 1965 – bol František Tomášek po zložitých rokovaniach medzi Rímskokatolíckou cirkvou a ČSSR vymenovaný za apoštolského administrátora pražskej arcidiecézy. 20. marca 1968 vydal prehlásenie, v ktorom výslovne upozornil na prenasledovanie Cirkvi v predchádzajúcom období komunizmu, vyjadril nádej, že toto obdobie končí a vzniesol požiadavku, aby bola v krajine obnovená možnosť slobodného pôsobenia cirkvi. Zároveň vystúpil proti Mierovému hnutiu katolíckeho duchovenstva (ktorého bol ešte ako farár nedobrovoľným členom). Stal sa tiež členom Spoločnosti pre ľudské práva a spoluzakladateľom hnutia Dielo koncilovej obnovy. Počas rokovaní so štátom sa mu podarilo dosiahnuť, okrem iných ústupkov štátu, že väčšina biskupov sa mohla znovu ujať svojich úradov. Po augustovej invázii vojsk Varšavskej zmluvy vydal 1. septembra prehlásenie, v ktorom vyzval obyvateľstvo k pokoju a zároveň vyjadril podporu legálnym predstaviteľom Československa. V období normalizácie sa stále častejšie a ostrejšie vyslovoval proti režimu i jeho konkrétnym krokom a stával sa jednou z vedúcich osobností protikomunistického odporu. V roku 1973 boli po rokovaní medzi Vatikánom (zastupovaným arcibiskupom, neskorším kardinálom a štátnym sekretárom Agostinom Casarolim) a komunistickou vládou vysvätení 4 noví biskupi. Najproblematickejší z nich, Josef Vrana, bol vymenovaný len za apoštolského administrátora olomouckej arcidiecézy. V roku 1977 odmietol podpísať Chartu 77, no priamo ju neodsúdil. Neskôr to zdôvodnil tým, že v jej radoch bolo príliš veľa exkomunistov, ktorých poznal z predchádzajúceho obdobia a ktorí podľa neho neboli o nič lepší ako súčasné vedenie štátu. Jeho postoj sa stretol so zmiešanými odozvami. Kardinál ho nakoniec zmenil a začiatkom osemdesiatych rokov už Chartu 77 podporoval. 27. júna 1977 pápež Pavol VI. oznámil vymenovaanie Tomáška za kardinála (v skutočnosti bol vymenovaný už v roku 1976 ako kardinál in pectore). 30. decembra 1977 bol vymenovaný za 34. pražského arcibiskupa. V roku 1978 sa zúčastnil na voľbe pápežov Jána Pavla I. a Jána Pavla II.. V marci 1982 došlo k definitívnemu vyostreniu jeho stretov s komunistickou vládou, keď rázne vystúpil na obhajobu dokumentu Quidam episcopi (8. marca 1982), ktorým vatikánska Kongregácia pre klérus zakázala hnutie Združenie katolíckeho duchovenstva Pacem in terris. Keďže vládou presadzovaní kňazi ovládali Katolícke noviny a odmietali kardinálovi poslušnosť, 1. novembra 1982 im odobral cirkevné schválenie. Ďalší ostrý konflikt medzi vládou a cirkvou vyvolali oslavy 1100. výročia úmrtia sv. Metoda (9. apríla 1985) a následná púť na Velehrade (7. júla 1985). V roku 1987 vydal obežník, ktorým oznámil štart programu Desať rokov duchovnej obnovy – duchovnej prípravy na svätovojtešské milénium. 1. januára sa postavil za petíciu nazvanú Podnety katolíkov k riešeniu situácie veriacich občanov v Československu, ktorá požadovala obnovenie demokratických a náboženských slobôd a ktorá potom získala viac ako pol milióna podpisov. Počas kardinálovho pobytu vo Vatikáne v súvislosti s jeho účasťou na svätorečení Anežky Českej, prepukla v Česko-Slovensku Nežná revolúcia. 21. novembra 1989 vydal kardinál Tomášek prehlásenie, ktorým podporil revolúciu a demokratické zmeny. Nasledujúce dva roky viedol Cirkev v období, keď sa skončilo jej prenasledovanie a jej podzemná časť vychádzala z katakomb. V roku 1990 sa splnil jeho sen, keď privítal a sprevádzal pápeža Jána Pavla II. na jeho prvej návšteve Československa. Keďže už nemusel mať obavy, kto ho nahradí (doba, keď štát zasahoval do menovania biskupov a arcibiskupov pominula), požiadal kardinál Tomášek o uvoľnenie z úradu vzhľadom na vysoký vek. 26. marca 1991 mu pápež vyhovel a jeho za jeho nástupcu bol vymenovaný Miloslav Vlk (formálne prevzal správu diecézy 1. júna 1991). V lete 1992 bol kardinál hospitalizovaný a zomrel 4. augusta 1992. O 8 dní neskôr bol pochovaný v Katedrále sv. Víta.

Dostupné:http://sk.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Tom%C3%A1%C5%A1ek_(kardin%C3%A1l)

DIAN, Daniel: Odišiel veľký pastier In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 1992, roč. 73,  s. 289.

40 rokov

6. marca 1975 zomrel v Ríme Mons. Štefan NAHÁLKA, rímskokatolícky kňaz, slovenský novotomistický filozof a teológ, významný exilový spisovateľ a dejateľ, ktorý sa narodil 16. marca 1916 v Liptovskej Tepličke.
Po absolvovaní gymnázia v Levoči študoval teológiu v Ríme. Doktorát teológie získal na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity roku 1944 v odbore katolícka vierouka obhajobou dizertačnej práce Láska v duchovnom živote. V roku 1946 ho spišský biskup Ján Vojtaššák povolal za svojho tajomníka a neskôr ho ustanovil za profesora teológie v Teologickom ústave Spišskej Kapituly. Ako významný katolícky intelektuál sa stal terčom komunistickej polície, ktorá po ňom stále sliedila. Po zaistení biskupa J. Vojtaššáka roku 1950 ušiel a pred ŠtB sa skrýval dva roky. Na jar 1953 sa mu podarilo emigrovať do Rakúska a odtiaľ do Talianska. V Ríme sa intenzívne zapojil do práce v rámci Ústrednej katolíckej kancelárie. Po odchode Antona Boteka do Kanady roku 1965 prevzal vedenie Slovenského katolíckeho ústredia v Ríme i redigovanie mesačníka Hlasy z Ríma. Ďalej redigoval časopisy Slovenský kňaz a Slovak Studies. Mal významný podiel na vybudovaní Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme (1963) a stal sa jeho prvým rektorom. Staral sa o duchovné potreby slovenských emigrantov a zriadil misie pre Slovákov v Brazílii a vo Veľkej Británii. Popri veľkej angažovanosti v cirkevnom a národnom živote bol integrujúcou osobnosťou najmä Slovákov v emigrácii. Už od začiatku štyridsiatych rokov hojne prispieval svojimi náboženskými a filozofickými úvahami do viacerých časopisov: Smer, Verbum, Most, Echo, Slovak Studies, Hlasy z Ríma a Diakonia.

Dostupné: http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_N%C3%A1halka
RYDLO, J. M.: Štefan Náhalka. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava LÚČ 2000, s. 972 – 976.
RYDLO, J. M.: Štefan Náhalka, perla slovenského kňazstva. In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 2005, roč. 86, č. 3.
DLUGOŠ, František: Mons. ThDr. Štefan Náhalka, pápežský prelát (1916 – 1975).In:  Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 2006, roč. 87, č. 8.

Jozef Krištof, Daniel Dian

Duchovný pastier 2/2015

Z obsahu 

Daniel Dian: Mesiac patrónov Európy
ThLic. Jozef Krištof, Mgr. ThLic. Daniel Dian: Výročia – február 2015
Mons. ThDr. Marián Chovanec: Teológia ľudského tela (Úvaha k Roku zasväteného života)
ThLic. Daniel Dian: Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI. – piata časť
Karol Dučák: Pavol VI.– novátor a trpiteľ na pápežskom stolci
ThLIc. Martin Bošanský: Pôvod farností Nitrianskej diecézy vo svetle Vurumovej vizitácie   (1828 – 31)
Mgr. Ján K. Žira: Pápeži v dejinách cyrilometodskej misie a tradície – dvanásta časť
HEDr. Milan Kerdík, PhD.: Michal Bubnič (* 22. 5. 1877  † 22. 2. 1945) biskup v rokoch 1925 – 1945
Mons. Prof. ThDr. ICDr. PaedDr. František Dlugoš, PhD.:  Spomienka na významné  kňazské osobnosti Spišskej diecézy: Ján Marko a  Štefan Hatala 
Jozef Jurina: Tretia veľkonočná nedeľa „B“
Jozef Jurina: Štvrtá veľkonočná nedeľa „B“ Jozef Jurina: Piata veľkonočná nedeľa „B“
Jozef Jurina: Šiesta veľkonočná nedeľa „B“
Daniel Dian: Jaroslav Šebek: Papežové moderního věku
Ivan Šulík: Tomáš Kempenský: Nasledovanie Krista
František Vnuk: Hans Küng: Katolícka cirkev – stručné dejiny 

Editoriál šéfredaktora: Viac patrónov Európy                             

Mesiac február má svoj bohatý liturgický kalendár. Medzi najvýznamnejšie liturgické slávenia patrí sviatok svätých Cyrila a Metoda, dvoch zo šiestich patrónov Európy. Slávenie tohto sviatku zaviedol 31. decembra 1980 apoštolským listom Egregiae virtutis sv. Ján Pavol II., ktorý chcel vyzdvihnúť význam slovanských vierozvestov nielen pre duchovný rozvoj Európy v ich časoch, ale najmä v čase spájania Európy do veľkého spoločenstva známeho pod názvom Európska únia. Svojim spôsobom sa tak pripojil k trom významným politikom, ktorí položili ideu vzniku zjednotenej Európy – Alcide De Gasperimu, Róbertovi Schumanovi a Konrádovi Adenauerovi. Význam európskeho spoločenstva sv. Ján Pavol II. videl ako záruku demokracie a práv všetkých ľudí starého kontinentu, ktorý sa má rozvíjať tak v západnej ako aj východnej časti v úzkej spätosti s dejinami. Preto k sv. Benediktovi, ktorého v roku 1964 za patróna tohto kontinentu vyhlásil bl. Pavol VI., postavil v roku 1980 aj misionárov z východu, sv. Cyrila a Metoda, a k nim1. októbra 1999 pripojil aj trojicu žien sv. Katarínu Sienskú, sv. Brigitu Švédsku a sv. Teréziu Benediktu z Kríža (Editu Steinovú). Slávenie ich sviatku ustanovil sv. Ján Pavol II. na výročný deň smrti sv. Cyrila 14. februára (+869). Rok 2015 je aj rokom 1130 výročia smrti sv. Metoda. Ten zomrel 6. apríla 885. To, čo solúnski bratia priniesli ako prvý a najväčší poklad misie – vieru a život podľa viery, sa však v súčasnej Európe stráca, ba priam odstraňuje, preto je veľmi dôležitá výzva sv. Jána Pavla II., ktorú adresoval po prílete do Bratislavy 11. septembra 2003, že obyvatelia Slovenska majú čo ponúknuť Európskej únii.

Pápež jasne poukázal na kresťanské hodnoty prinesené solúnskymi bratmi: „Milovaní, prispejte svojou bohatou kresťanskou tradíciou k budovaniu identity novej Európy. Neuspokojte sa iba s hľadaním ekonomických výhod. Veľké bohatstvo, vskutku, môže vyvolať aj veľkú chudobu. Iba budovaním spoločnosti, ktorá, napriek obetiam a ťažkostiam, rešpektuje ľudský život vo všetkých jeho formách, propaguje rodinu ako miesto vzájomnej lásky a rastu osoby, hľadá spoločné dobro a je pozorná na potreby najslabších, možno zabezpečiť budúcnosť na pevných základoch a blahodarnú pre všetkých.“ Preto nanovo otvárame, vlastne pokračujeme v rubrike  AJ PO SKONČENÍ ROKA  SV. CYRILA A METODA  v mapovaní dôležitých udalostí súvisiacich s misiou sv. Cyrila a Metoda už dvanástou časťou príspevku Jána K. Žiru pod názvom Pápeži v dejinách cyrilometodskej misie a tradície a dotýkame sa novodobých udalostí súvisiacich práve s výročím smrti sv. Metoda a to oslavami 1100. výročia jeho úmrtia na Velehrade v roku 1985. V tomto čísle prinášame pohľad na historické zhromaždenie biskupov, ordinárov a kňazov všetkých diecéz bývalej ČSSR, ktoré sa konalo 10. apríla 1985. Vtedajší pražský arcibiskup a prímas český František kardinál Tomášek chcel na nej privítať Jána Pavla II. To, samozrejme, pražský režim neumožnil, tak pápež poslal osobitné posolstvo, ktoré si zasluhuje pozornosť aj dnešného episkopátu a ostatného kléru či už diecézneho alebo rehoľného. V Cirkvi prežívame Rok zasväteného života. Veľmi pozoruhodný príspevok v novej rubrike ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA pripravil banskobystrický diecézny biskup, predseda Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska Mons. Marián Chovanec, nesie názov                                                                            

Teológia ľudského tela. On sám zdôvodňuje publikovanie príspevku slovami:  „Rok zasväteného života, ktorý úzko súvisí s 50. výročím publikovania koncilového dekrétu Perfectae caritatis (o obnove rehoľného života), je vhodnou príležitosťou zamyslieť sa, ako treba hľadieť na ľudské telo – najmä na telo zasväteného človeka“. No Cirkev prežíva nielen Rok zasväteného života, ale aj rok, v ktorom si pripomína  50. výročie ukončenia najväčšieho snemovania Katolíckej cirkvi v dejinách – Druhého vatikánskeho koncilu. Preto systematicky pokračujeme v rubrike  DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ. Je naozaj veľmi dôležité spoznávať nielen dejiny koncilu, ale hlavne osobnosti koncilu, ako aj dokumenty, ktoré potrebujeme neustále objavovať a  prispôsobovať novým podmienkam života, aby sa Cirkev rozvíjala a pôsobila ako inštitúcia, ktorá musí neprestajne plniť svoje poslanie zverené jej Kristom.    

Daniel Dian ponúka ďalšiu časť životného príbehu pokračovateľa a zavŕšiteľa koncilu Pavla VI. v piatej časti pod názvom  Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI.  Karol Dučák je ďalší autor, ktorý sa venuje poznávaniu a sprístupňovaniu tejto významnej osobnosti a v tomto čísle Duchovný pastier prináša jeho príspevok s názvom  Pavol VI. – novátor a trpiteľ na pápežskom stolci. Doktorand na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave  Martin Bošanský ukazuje v príspevku Pôvod farností Nitrianskej diecézy vo svetle Vurumovej vizitácie   (1828 – 31) ako je možné chápať koncilové dokumenty v súvislosti s bádaním minulosti. Konkrétne hovorí, že  koncilový dekrét Apostolicam actuositatem hovorí o farnosti ako o základnej bunke diecézy,  ktorá spája všetky rozmanitosti a začleňuje ich do univerzálnosti Cirkvi.  Aj tento mesiac má výročie viacero osobností a udalostí. Jozef Krištof a Daniel Dian v pravidelnej rubrike Výročia – február 2015 pripomínajú osobnosť básnika, kňaza, rehoľníka Svetloslava Veigla, od narodenia ktorého uplynulo 100 rokov a od jeho smrti 5 rokov a päťdesiate výročie schválenia Kongregácie misionárok lásky Matky Terézie. Iné výročia významných osobností sa rozoberajú v rubrike  VZÁCNE KŇAZSKÉ OSOBNOSTI. Milan Kerdík, ktorý približuje neprávom zabúdanú osobnosť rožňavského biskupa  v príspevku Michal Bubnič (* 22. 5. 1877  † 22. 2. 1945) biskup v rokoch 1925 – 1945. František Dlugoš v systematickom skúmaní histórie kňazov spišskej diecézy predstavuje v článku   Spomienka na významné  kňazské osobnosti Spišskej diecézy dvoch ďalších,  Jána Marka a Štefana Hatalu. HOMÍLIE  na Tretiu až Šiestu veľkonočnú nedeľu „B“ pripravil Jozef Jurina.  

NOVÉ KNIHY – RECENZIE je naša ďalšia pravidelná rubrika. Je isté, že po vianočnom období, v ktorom drvivá väčšina kníhkupectiev má svoju žatvu v podobe množstva ponúkaných kníh.  Šéfredaktora Duchovného pastiera najviac potešila kniha popredného českého historika Jaroslava Šebeka Papežové moderního věku a o poznatky zo štúdia tejto knihy sa delí aj s čitateľmi nášho periodika.  Ivan Šulík pripravil recenziu diela, ktoré vyšlo v Spolku sv. Vojtecha už v niekoľkých vydaniach, ale ktoré nestráca nič na svojej aktuálnosti: Tomáš Kempenský Nasledovanie Krista. František Vnuk sa zaoberá recenziou knihy popredného teológa (kontroverzného) Hansa Künga: Katolícka cirkev – stručné dejiny. Vo februárovom čísle uverejňujeme prvú časť obsiahlej recenzie.

Daniel Dian

Výročia – február 2015

5 rokov a 100 rokov 

24. decembra 1915 sa v Horňanoch narodil PhDr. Svetloslav VEIGL, vlastným menom Ferdinad Veigl, rehoľné meno Ferdinand Clarus Veigl OFM, pseudonymy Andrej Smolko, Fr. Klárus, Klár Veigel a i., významný katolícky kňaz, rehoľník, básnik. Zomrel 17. februára 2010 v Královej pri Senci.  Študoval na gymnáziu v Ružomberku a v Levoči. Do františkánskej rehole vstúpil v Trnave (8. septembra 1932) a prijal latinské rehoľné meno Clarus, ktoré v literárnych prácach používa v poslovenčenej forme Svetloslav – oslavovateľ svetla. Po roku noviciátu v Trnave maturoval na Gymnáziu v Malackách (v roku 1936). Študoval na bohosloveckých fakultách v Salzburgu a v Bratislave, slovenčinu – filozofiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Doktorát z filozofie získal po skončení druhej svetovej vojny (roku 1946). Po ukončení vysokoškolských štúdií vyučoval na gymnáziách v Malackách a Bardejove. Koncom 40. rokov sa stal obeťou prenasledovania kňazov a rehoľníkov. Ako kňaz pôsobil v Trnave-Tulipáne (1950 – 1959), v Abraháme (1959 – 1977) a od roku 1978 až do roku 1999 v Kráľovej pri Senci.

Autor o sebe

Ako na čitateľa na mňa silno zapôsobila Hlbinova poézia. Jeho prvé zbierky, to bola nádhera. A pokiaľ ide o moju tvorbu, v mladosti to bolo podvedomé, ale teraz, keď som už v takom matuzalemskom veku, väčšmi cítim a vidím, že poézia je doplnením môjho života. Je to dar Boží. Keď mi Boh dal talent, je mojou povinnosťou využiť ho. Každá nová kniha je pre mňa posilou.

Ocenenia: Cena J. C. Hronského (2002) za celoživotné básnické dielo v rámci katolíckej moderny (udelená Nadáciou Matice slovenskej); Cena Spolku slovenských spisovateľov za zbierku Nebo na zemi; Cena Fra Angelica (2006)

Pribinov kríž I. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry (2006):

Poézia: Cestami vetrov (1938); Výstup na horu Tábor (1939); Menom ťa neviem osloviť (1941); Kvety na troskách (1945); Láska smrť (1946); Volanie z diaľky (1946); Mesto na návrší (1968); Pred ružou stojím nemý (1988); Jemu jedinému (1990); Hľadanie svetla (1991); Bardejovské rondely (1992); Zlatý kľúč (1992); Rodinné rondely (1994); Nebo na Zemi (1995); Klopem a volám (1996); Doma pod oknami (1997); Nerušte túto ružu (2000, výber z celoživotnej tvorby); Plnosť času (2000); Svetelný periskop (2004, 1vydanie)

Recenzia diela:  Svetelný periskop – Svetloslav Veigl – O každom človeku, o každej dobe (Svetelný periskop, 2004, 1 vydanie); Keď anjel v tebe spieva (2006, súborné dielo)

Svetloslav Veigl publikoval mnoho básní v našom periodiku:

Rok 1966 (roč. 41): Libanonské pohľadnice, s.186; Granáty slnka, s.187; 1967 (roč. 42): Z novších veršov, s. 221; 1976 (roč. 51): P. Teodor Tekeľ, s. 270; 1979 (roč. 60): Deň tento horí v nás, s. 25;  Nádej, s. 75; Svedomie, s. 133; Hrdličky, s. 201; Viera – Láska, s. 263, 266; Vídavam slnká, s. 321; Nedokončený sen, s. 367; Slnečný spev, s. 414; Stretnutie s Kristom, s. 459; 1980 (roč. 61): Čo zo zeme, s. 30; Beata solitudo,  s.134; V modrastom vánku, s.159; Cez mračná duniace, s.197; Pieseň novokňaza, s. 283; 1981 (roč. 62): Vie iba Boh, s. 81; Svedomie, s.122; Cesta za snom, s. 211; Archimedov bod, s. 301; Jemu Jedinému, s. 357; Raz iste príde, s. 423; 1982 (roč. 63): Nech je i matkou pokoja, s. 4; Nová zem, s. 63; Pamiatke prof. dr. Cyrila Dudáša, s.165; Dilema, s. 272; 1983 (roč. 64): Modlitba za pokoj, s.148; Priepasť, s. 426; Vianoce, s. 436; 1984 (roč. 65): Z nemocnice, s.124; Keď svetlo vo vás dozrie, s. 308; 1985 (roč. 66):Arcibiskup Metod, s. 147; Ján Hollý, s.101; Hľadanie človeka,  s.210; Trnavská univerzita, s. 295; Mier a deti, s. 342; Dušičkové variácie, s. 400; 1986 (roč. 67): Pobozkajme zem, s.162; Milujem ťa, Pane, ty moja sila, s.169; Oči, s.16; To krásne dobrodružstvo, s. 55; Mne stačí písať básne, s.169; Sv. František z Assisi – prel. Svetloslav Veigl: Pieseň brata Slnka, s.170; Mier je svetlo, s.177; Už ma pomazala ruka Pána, s. 245; Pretvárame svet, s. 263; Žobráčik z Assisi, s. 314; R. k. Cyrilometodská fakulta, s. 343; Zvestovanie (Akathistos) preklad S.V.; 1987 (roč. 68): Blažené stretnutia, s.17; Akathistos – prel. S. V.: Navštívenie Panny Márie – Pochybnosť sv. Jozefa, s. 9; Prosba, s. 56; Sedembolestná, s.130; Pavol Sclauonia – upravil: Svetloslav Veigl: Kantiléna na Svätú sobotu, s.153; Kto vo svetle žije, s.177; Ex ore infantium, s. 223; Hugolín Gavlovič, s. 253; Michelangelova Pieta, s. 297; Ženu silnú kto nájde, s. 350; Svet, ktorý nosíme v sebe, s. 368; Nepoškvrnená, s. 438; Vianoce, s. 439; 1988 (roč. 69): Sedembolestná, s.110; Vzkriesenie, s.148; Kráľovná pokoja, s. 226; Panna Mária – Matka kňazov, s. 249; Kráľovná presvätého ruženca, s. 352; Svetlo prišlo na svet, s. 420; 1989 (roč. 70): V Božom mene,  s.15; Nádej, s.75; Vzkriesenie, s.102; Zlatá žatva, s.131; Požehnaná chvíľa, s.153; Ruža duchovná, s. 221; K svetlu, s. 249; Som Božie dieťa, s. 312; Požehnaná medzi ženami, s. 353; Cesta k Otcovi, s. 405; Srdce Ježišovo, s. 417; Betlehem, s. 439; 1990 (roč. 71): Hľadanie svetla, s. 35; Svetlo veľkonočného rána, s.147; Ožíva znova nášho rodu sláva, s. 208; Kázeň vtákov, s. 229; Sv. Otec Ján Pavol II., s. 251; Trpiacim dušiam v očistci, s. 419; 1991 (roč. 72): Pokoj a dobro, s. 30; Už ma pomazala ruka Pána, s. 267; Nový Boží dar, s. 292; 1992 (roč. 73): Aby sme svietili, s. 49; Život je večná jar, s.133; Vzkriesenie, s.171; 1993 (roč. 74): Znamenia časov, s. 4; Na dosah, s.147; Pieseň novokňaza, s. 261; V dočasnom príbytku nemožno spievať večne, s. 387; 1994 (roč. 75): S tebou, Pane, je najlepšie, s. 392; Betlehem, s. 439; 1997 (roč. 78): Novokňaz, s. 268; 1998 (roč. 79): Duch Svätý, oheň večnej lásky, s.196; Nikdy sa teba nevzdám, Bože, s. 293; 1999 (roč. 80): Betlehemský jas, s. 9; Na ceste k Otcovi, s. 99; Zlatý poklad Cirkvi, s. 339;

50 rokov

1. februára 1965 Svätá stolica schválila Kongregáciu misionárok lásky Matky Terézie.

Matka Terézia (vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu (agnɛs gɔnˈd͡ʒa bɔˈjad͡ʒiu)) (* 26. august 1910 Skopje, Macedónsko – † 5. september 1997, Kalkata, India) bola rádová sestra albánskeho pôvodu, zakladateľka rehoľného rádu Kongregácia misionárok lásky a nositeľka Nobelovej ceny za mier. Jej matka Drane pochádzala z mesta Gjakovë (v dnešnom Kosove), otec Nikollë bol majiteľom drogérie a zomrel, keď mala Agnes osem (podľa iných zdrojov sedem až desať) rokov. Mala dvoch súrodencov – brata Lazëra a sestru Age. V náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia, štátne gymnázium či Mariánska kongregácia, ale aj juhoslovanskí jezuiti, hlavne Franjo Jambreković, ktorý jej čítal listy misionárov z Indie už ako dvanásťročnej. Ako osemnásťročná premýšľala o svojej budúcnosti. Zvláštnym spôsobom sa znova stretla s listami, v ktorých boli kázne jezuitských misionárov z Indie. Túžila po misiách, ale nechcela byť rehoľníčkou. Keď premýšľala ako by sa dostala do Indie, jediné východisko bolo vstúpiť do rehole. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami (IBVM – Institut Beata Virgine Maria) v Írsku, ktoré mali v Bengálsku misijné stanice. 29. novembra 1928 odišla do kláštora Loreto v Rathfarnham, Dublin; odtiaľ do Indie (1. decembra 1928), kde začala svoj noviciát v Dárdžilingu (Darjeelingu) spolu s juhoslovanskou spolusestrou Máriou Magdalénou. Tam Agnes dostala rehoľný habit a prijala  meno Terézia, z úcty k sv. Terézii od Dieťaťa Ježiša (6. január 1929). Po zložení sľubov sa stala učiteľkou zemepisu a dejepisu na St. Mary´s High School v Kalkate. Zároveň študovala, aby dosiahla magisterský titul a stala sa riaditeľkou školy. 24. mája 1931 zložila prvé sľuby a 24. mája 1937 zložila doživotné  sľuby v Dárdžilingu za prítomnosti arcibiskupa Ferdinanda Periera SJ. Keď mala 36 rokov v Kalkate sa vyhrotila politická situácia a po menších vzburách medzi hinduistami a moslimami vypukla 16. augusta 1946 posledná, najkrvavejšia z nich. Po krviprelievaní a mučení najchudobnejších Matka Terézia začala uvažovať o svojom živote a o novej ceste. 10. septembra odišla do Darjeelingu na duchovné cvičenia, aby si ujasnila svoje povolanie. Pri odchode sa na stanici v Kalkate ocitla medzi chudobnými a jeden z nich kričal, že je smädný a hladný. Jeho slová jej počas duchovných cvičení rezonovali v ušiach. Keď sa vrátila do Kalkaty, bola rozhodnutá zmeniť svoj život. V januári 1948 požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach; o mesiac neskôr si vyžiadala povolenie z Ríma. 18. augusta 1948 odišla z rehole loretánok a obliekla si biele sárí s belasým okrajom a krížom na ramene. Odišla na tri mesiace do Patny k lekárskym misionárkam na ošetrovateľský kurz. V decembri sa vrátila do Kalkaty a bývala u malých chudobných sestier. 21. decembra 1948 otvorila prvú školu v chudobnej štvrti Moti Jheel. Schválenie svojej kongregácie pre kalkatskú arcidiecézu dostala 7. októbra 1950. V priebehu 15 rokov sa rozšírila práca sestier v Kalkate i v celej Indii. Sestry sa venovali všetkým, ktorých našli na uliciach zomierať od hladu alebo chorôb. Venovali sa starcom, o ktorých sa nemal kto postarať. Takisto svoju pozornosť zameriavali na deti, ktoré boli často vydané na milosť a nemilosť ulice. Napriek všetkým problémom, ktoré mala Matka Terézia s úradníkmi alebo aj so samotnými občanmi mesta, jej dielo si postupne získavalo úctu a rešpekt. 1.februára 1965 pápež Pavol VI. povýšil kongregáciu na kongregáciu pápežského práva. K rehoľným sľubom (chudoba, čistota, poslušnosť) pribudol ešte štvrtý sľub: poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najúbohejším. V roku 1976 založila Matka Tereza na žiadosť amerických biskupov kontemplatívnu vetvu rehole Sestry Slova. V roku 1997 sa zo zdravotných dôvodov vzdala postu predstavenej a na jej miesto nastúpila sestra Nirmala MC. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov. Jej telo ležalo v chráme sv. Tomáša celý týždeň pod sklom, zahalené štátnou indickou vlajkou. Indická vláda Matku Terezu poctila štátnym pohrebom rovnako ako aj Mahatma Gándhího. V roku 1997 mala kongregácia okolo 4000 členiek a takmer 600 domov v 123 krajinách sveta. Za blahoslavenú ju vyhlásil 19. októbra 2003 sv. Ján Pavol II.

Jozef Krištof,  Daniel Dian

Duchovný pastier 1/2015

Editoriál riaditeľa Spolku sv. Vojtecha 

Na Nový rok cinklo v našich mobiloch, tabletoch a počítačoch množstvo prianí, ktoré nám želajú do nastávajúceho roka len to najlepšie. Začiatky sú ako míľniky na našej ceste životom. Každý z nich nám dáva novú šancu, otvára pred nami cestu, po ktorej ešte nikto nekráčal. Začiatky nám dávajú slobodu rozbehnúť sa, no zároveň zodpovednosť za to, že cestu nezničíme a nezneužijeme. Aj preto ma tento rok z novoročných želaní najviac oslovilo írske príslovie: „Nech cieľ, o ktorý sa usiluješ, nie je nikdy vzdialenejší ako najkratšia cesta k nebu.“

V tejto chvíli nastupujeme na cestu ešte mladého roka 2015, ktorý nám hneď na začiatku predostiera bohatú ponuku. Slávime Rok zasväteného života, ktorý sa začal už v advente 2014 a bude pokračovať až do Hromníc 2016. Ako zdôraznil pápež František vo svojom liste pred jeho otvorením, „rok zasväteného života sa nevzťahuje len na zasvätené osoby, ale na celú Cirkev. Obraciam sa na všetkých kresťanov, aby si boli stále viac vedomí daru, akým je prítomnosť toľkých zasvätených mužov a žien, dedičov veľkých svätcov, ktorí tvorili dejiny kresťanstva“. Zo slov Svätého Otca vyplýva, že nechce, aby to bol opäť jeden z tematických rokov, v ktorom všetky aktivity vo farnostiach a diecézach ozdobíme hlavičkou Rok zasväteného života, pripojíme logo, aby sme vykázali aktivitu či dokonca získali grant. Pápež vyslovene vyzýva: „Prebuďte svet!“ Žiada, aby sme sa vzdali romantických spomienok na to, čo bolo v minulosti, aby sme sa nebáli rúcať staré štruktúry, upozorňuje na pokušenie čísel, čistej efektivity, na pokušenie spoliehať sa len na vlastné sily.
Posolstvom, ktoré má Rok zasväteného života prinášať, pápež František myšlienkovo nadviazal na pápeža Jána XXIII., ktorý otvoril okná a dovolil, aby v Cirkvi zavial čerstvý vietor. Práve tento pápež zvolal Druhý vatikánsky koncil a tento rok si pripomíname 50 rokov od jeho ukončenia.

Pravdaže, nemôžem nespomenúť, že v roku 2015 si pripomíname aj 145 rokov od vzniku Spolku sv. Vojtecha, ktorý je najväčším a najstarším združením katolíkov na Slovensku a ktorý od roku 1924 vydáva časopis Duchovný pastier. Vznik Spolku sv. Vojtecha si vyžiadal mnoho obetí a bojov, no ako sa zdá, neboli zbytočné – aj po mnohých rokoch má takmer 97 000 členov a naďalej sa usiluje prinášať veriacim na Slovensku kvalitnú literatúru, čítanie s pridanou hodnotou.

Tri kľúčové udalosti tohto roka môžu byť pre nás inšpiráciou na prehlbovanie našich poznatkov. Skúsme sa vrátiť k Dokumentom Druhého vatikánskeho koncilu, ktoré sú dnes dostupné i v slovenčine. Osobitne sa môžeme zamerať na pastorálnu konštitúciu Gaudium et spes o Cirkvi v súčasnom svete, ktorá je jedným z kľúčových dokumentov koncilu a jej myšlienky sú aktuálne aj dnes.

Témam súvisiacim s uvedenými udalosťami sa bude venovať aj Duchovný pastier. Na vynovenej obálke prináša logo dvoch dôležitých výročí a na poslednej strane bude pravidelne ponúkať tipy na kvalitné publikácie z vydavateľskej dielne SSV. Verím, že prínosom pre všetkých čitateľov bude i nová a prehľadnejšia grafická úprava časopisu.  

Milí čitatelia, drahí bratia v kňazskej službe, želám vám do nového roka mnoho síl, zdravia a radosti. Budem rád, ak sa vám podarí otvoriť okná i dvere, urobiť prievan a prefúkať slovenské farnosti čerstvým vetrom, ktorý prebudí ľudské srdcia.   

Ivan Šulík, riaditeľ Spolku sv. Vojtecha a člen redakčnej rady Duchovného pastiera

Z obsahu

Januárové číslo Duchovného pastiera začína úvodníkom riaditeľa SSV a člena redakčnej rady Duchovného pastiera Ivana Šulíka. Ak Katolícke noviny majú podnadpis tradičné noviny súčasného kresťana, naše periodikum má tiež nárok na podnadpis tradičné teologické periodikum a doplním aktuálne aj pre súčasného dušpastiera. nasledujúc slová Krista, že každý, kto sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá sa hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré (porov. Mt 13, 52). A tak aj my v redakcii chceme byť verní tomuto odkazu, a naozaj vynášať veci i nové z našej pokladnice, ktorou sú naše dejiny, naši redaktori, naši teológovia a najmä náš učiteľský úrad. Aj v tomto roku si budeme všímať výročia udalostí a osobností, ktoré ovplyvnili dejiny ľudstva i Cirkvi. Preto Jozef Krištof a Daniel Dian mapujú aj v januárovom čísle Výročia roku 2015 i januára 2015. V každom čísle by sme chceli, aby rezonoval Rok zasväteného života. Pokúsime sa  podľa možnosti a ochoty našich prispievateľov priblížiť spiritualitu jednotlivých rádov a kongregácii zasväteného života. Jaroslav Barta nám v prvom čísle nového ročníka približuje Benediktínsku školu spirituality. Rok 2015 je rokom, v ktorom si pripomenieme päťdesiat rokov od ukončenia epochálnej udalosti v živote Cirkvi a to Druhého vatikánskeho koncilu. Pokračujeme v našej už tradičnej rubrike Druhý vatikánsky koncil – stále aktuálny a nenaplnený príspevkom Terézie Lenczovej, ktorá sa zaoberá témou Katolícke  zásady ekumenizmu podľa dekrétu o ekumenizme Unitatis redintegratio z 21. XI. 1964. Naďalej sa venujeme aj Životu a dielu nového blahoslaveného pápeža Pavla VI. – štvrtá časť, ktorú pripravuje Daniel Dian.               

Martin Bošanský sa venuje téme Nitrianski bohoslovci v generálnom seminári v Bratislave v rokoch 1784 – 1790. Aj keď ide o historickú štúdiu, táto je istým spôsobom východiskom k poznaniu formácie bohoslovcov, ako ju určuje Druhý vatikánsky koncil v dekréte Optatam totius upozorniac na dôležitosť seminárov pri formácii budúcich kňazských generácií. Vynikajúci znalec sociálnej náuky, istým spôsobom jej zakladateľ na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej  fakulte, Štefan Vragaš v ďalšej tradičnej rubrike Sociálna náuka Cirkvi v Duchovnom pastierovi sa zaoberá otázkou Európske spoločenstvo vo vzťahu k náboženským, etickým a kultúrnym hodnotám. Profesor homiletiky Marián Šuráb je autorom homílií na Šiestu nedeľu v Cezročnom období až po Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania a Jozef Jurina Druhej veľkonočnej nedele „B“. Ján Krstiteľ Žira v rubrike Nové knihy - recenzie pripravil recenziu vzácneho dvojzväzkového diela Jozefa Michalova: Dejiny filozofie 20 storočia. Na štvrtej stránke obálky Martina Grochalová pripravila krátku prezentáciu kníh z vydavateľstva Spolku sv. Vojtecha.

Daniel Dian

Výročia – rok 2015 a  január 2015

1950 rokov

Okolo roku 65 bol napísaný Prvý list Timotejovi a List Títovi. Prvý list Timotejovi obsahuje ustanovenia na obsadzovanie úradu biskupa, presbytera a diakona (1Tim 3,1-13; 5, 3-16). Zaznamenáva, že uvedenie do úradu sa koná vkladaním rúk (1 Tim 4,14). Rozsiahlym spôsobom dáva pokyny súvisiace s vdovským stavom (1 Tim 5, 3-16).

1850 rokov

V roku 165 zomrel v Ríme mučeníckou smrťou sv. Justín, prvý kresťanský filozof, autor apologetických (obranných) spisov.

1600 rokov

V roku 415 Ján Cassián (+435) založil pri Marseille Kláštor sv. Viktora.

1450 rokov

Už v roku 565 sa v Konštantínopole slávili sviatky Zvestovania Pána (25. marca), Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta) a Narodenia Panny Márie (8. septembra).

1100 rokov

V roku 915 sa v opátstve Cluny konala slávnostná posviacka kostola.

1000 rokov

V roku 1015 sv. Bernard z Clairvaux založil nový kláštor a zaslúžil sa o rozvoj rehole. Bol jedným z najväčších kazateľov Cirkvi. Nazvaný "doctor mellifluus" (sladký doktor).

900 rokov

V roku 1215 kráľ Ján Bezzemok ratifikoval dokument Magna charta libertatum – Veľká listina slobôd, ktorou anglická šľachta získala právo spolurozhodovať.

Kastílčan sv. Dominik Guzmán založil v Toulouse Rád kazateľov nazývaný  dominikáni, ktorý mal za cieľ záchranu nesmrteľných duší – burcovanie pred kacírmi a bludármi a šírenie viery.   

11. – 30. novembra 1215 sa konal Dvanásty ekumenický koncil v Lateráne – Štvrtý lateránsky, za účasti 71 patriarchov a metropolitov, 412 biskupov a 900 opátov, ktorý zvolal Inocent III. Na koncile boli zavrhnuté bludy albigéncov a katarov, definoval premenu v Eucharistii –transsubstancáciu. Zakázal predaj cirkevných úradov a hodností –simóniu. Dekrétom Omnis utriusque sexus nariadil kresťanom povinnosť ročnej spovede a rovnako nariadil, že každý veriaci kresťan musí aspoň raz v roku vo Veľkonočnom čase pristúpiť k svätému prijímaniu. Zaoberal sa aj otázkou pápežského primátu, disciplínou klerikov. Celkom na ňom schválili 70 dekrétov. Bol to najväčší stredoveký koncil.

600 rokov

6. júla 1415 bol v Kostnici upálený ako kacír Ján Hus.                                           

5. novembra 1514 zvolal Ján XXIII. (vlastným menom Baldassare Cossa, jeden z troch pápežov, tzv. pisanský, následník Alexandra V., zvoleného pisanským koncilom. Cieľom  pisanského koncilu (1409) bolo ukončenie pápežskej schizmy, ktorá existovala už od roku 1378.                                                

550 rokov

Kráľ Matej Korvín so súhlasom pápeža Pavla II. založil v Bratislave Academiu Istropolitanu, prvú univerzitu na území Slovenska.

500 rokov

15. marca 1615  v Trnave kráľ Matej II. a Gabriel Betlen uzavreli mier.

Pápež Pavol V. potvrdil čínštinu ako liturgický jazyk.

V Humennom bolo založené katolícke gymnázium, ktorého riaditeľom bol aj sv. Štefan Pongrác, jeden z troch košických mučeníkov (+7. 8. septembra 1619).

350 rokov

Gian Lorenzo Bernini (+1680) dokončil hlavný oltár v Bazilike sv. Petra v Ríme. Podľa jeho projektu bola vytvorená aj slávna kolonáda na Námestí sv. Petra.

300 rokov

9. novembra 1715 v Nitre biskup Ladislav Adam Erdődy založil Kňazský seminár sv. Ladislava Uhorského.

250 rokov

Pápež Klement XIII. ustanovil v Cirkvi sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

200 rokov

marca 1815 Napoleon ušiel z ostrova Elba, sto dní vládol a po bitke pri Waterlo bol poslaný do vyhnanstva na ostrov sv. Heleny.

9. mája 1815 kardinál štátny sekretár Ercole de Consalvi na Viedenskom kongrese dosiahol vrátenie cirkevného štátu pápežovi.

V tom istom roku pápež Pius VII. odporučil zaviesť do Cirkvi májové pobožnosti na počesť Panny Márie, ako vďakyvzdanie, že sa mohol po viacročnom internovaní cisárom Napoleonom v roku 1814 vrátiť do Ríma.

V Spišskej Kapitule začal činnosť už skôr zriadený Kňazský seminár sv. Karola Boromejského, neskôr premenovaný na Kňazský seminár sv. Jána Nepomuckého.

150 rokov

9. apríla 1865 sa občianska vojna v USA skončila víťazstvom Severu nad Juhom.

Na Slovensko prišli prvé sestry Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža.

V tom istom roku začala nešťastná regotizácia Dómu sv. Martina v Bratislave.

100 rokov

Pápež Benedikt XV. povolil kňazom na Vianoce a v deň spomienky Všetkých verných zosnulých slúžiť tri sväté omše.

V Clevlande zomrel slovenský katolícky kňaz Štefan Furdek, organizátor kultúrneho života Slovákov v Amerike, spoluzakladateľ Prvej katolíckej slovenskej jednoty, Slovenskej ligy a Matice slovenskej v Severnej Amerike

50 rokov

24. januára 1965 zomrel v Londýne populárny britský premiér Winston Churchill.

1. februára 1965 schválila Svätá stolica Kongregáciu misionárok lásky Matky Terézie.

11. marca 1965 bol za apoštolského administrátora Pražskej arcidiecézy vymenovaný biskup František Tomášek, od roku 1977 pražský arcibiskup, prímas český a kardinál. Zomrel 4. augusta 1992.

8. apríla 1965 bol zriadený Sekretariát pre neveriacich.

4. augusta 1965 zomrel v Senohraboch pri Prahe Boží služobník spišský biskup Ján Vojtaššák (1877). Pochovaný je v Zákamnenom. V rámci procesu beatifikácie spišský biskup Mons. František Tondra dal preniesť jeho telesné pozostatky do Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule.

14. septembra 1965 Pavol VI. zahájil štvrté a posledné zasadnutie Druhého vatikánskeho koncilu.

15. septembra 1965 Pavol VI. vydal motu proprio Apostolica sollicitudo, ktorým zriadil Biskupskú synodu v Ríme.

4. októbra 1965 v OSN vystúpil ako prvý pápež Pavol VI.

28. októbra 1965 boli podpísané nasledujúce dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu: dekrét Perfectae caritatis – o obnove rehoľného života; dekrét o biskupoch Christus Dominus; dekrét o výchove kňazov Optatam totius; deklarácia o kresťanskej výchove Gravissimum educationis a deklarácia o vzťahoch Cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra aetate.

18. novembra 1965 pápež Pavol VI. podpísal dogmatickú konštitúciu o Božom zjavení Dei verbum a dekrét o laickom apoštoláte Apostolicam actuositatem.

7. decembra 1965 Pavol VI. podpísal koncilom schválenú pastoračnú konštitúciu Gaudium et spes a dekrét o službe a živote kňazov Presbyterorum ordinis, dekrét o misijnej činnosti Cirkvi Ad gentes a deklaráciu o náboženskej slobode Dignitas humanae.

7. decembra 1965 Boží služobník Pavol VI. a carihradský ekumenický patriarcha Atenagoras I. zrušili vzájomnú exkomunikáciu z roku 1054 a tým formálne ukončili východnú schizmu.

Pavol VI. vydal motu proprio Integrae servandae, ktorým nahradil Sväté ofícium Kongregáciou pre náuku viery.   

8. decembra 1965 Pavol VI. ukončil Druhý vatikánsky koncil.

Výročia - január 2015

100 rokov

4. januára 1915 sa v Bratislave-Vajnoroch narodil Boží služobník salezián, kňaz a trpiteľ  pre vieru don Titus Zeman. Bol najstarší z desiatich detí Jána Zemana a Agneše rodenej Grebečiovej. Vyrastal v rodine, ktorá od útleho detstva vychovávala deti k viere, a tak niet divu, že sa už ako malý desaťročný chlapec rozhodol vydať na cestu rehoľného kňaza.
Nikomu sa nepodarilo odradiť ho od tejto myšlienky. Gymnaziálne štúdium absolvoval postupne v ústavoch saleziánov v Šaštíne, v Hronskom Svätom Beňadiku a vo Frištáku u Holešova, pričom polročné a koncoročné skúšky robil na Rímskokatolíckom reálnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kde aj maturoval. Ako saleziánsky asistent pôsobil v Hronskom Svätom Beňadiku a v Moravskej Ostrave. Teológiu začal študovať v roku 1937 v Ríme na Gregoriánskej univerzite. V štúdiu pokračoval v Chieri pri Turíne v Inštitúte teológie. Počas školského roku a prázdnin pomáhal ako asistent v oratóriu. Titusova túžba byť kňazom sa naplnila v Turíne 23. júna 1940, keď z rúk kardinála Maurilia Fossatiho pokorne prijal neoceniteľný dar kňazstva. Primície mal v rodných Vajnoroch 4. augusta 1940. Keď sa po skončení štúdia vrátil na Slovensko, aby šíril Božie slovo a venoval sa mládeži, ako si to v mladosti zaumienil, začal pôsobiť v saleziánskom oratóriu v Bratislave na Miletičovej ulici. Za kaplána vo farnosti Bratislava-Tehelné pole bol ustanovený 1. júla 1941. Inšpektor saleziánov don Jozef Bokor ho presvedčil, aby išiel študovať na Prírodovedeckú fakultu chémiu a prírodopis, aby mohol tieto predmety učiť na biskupskom gymnázium v Trnave. V roku 1943 uvoľnili dona Titusa z duchovnej správy. Preložili ho do Trnavy, aby tam učil na spomenutom gymnáziu. Na Titusa Zemana veľmi doľahli udalosti barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950. Keď štátna moc obsadila kláštory a presunula rehoľníkov do sústreďovacích táborov, vďaka Božej prozreteľnosti bol na fare v Šenkviciach.
Trápilo ho pomyslenie, čo je so spolubratmi a rozmýšľal, ako by im pomohol. Začal sa zaoberať myšlienkou ilegálne odviesť mladých spolubratov a bohoslovcov do Turína, aby mohli dokončiť začaté štúdium. Navštívil dona Františka Revesa na fare v Brodskom a povedal mu, čo zamýšľa. Spolu sa išli pozrieť až k rieke Morave na miesta, kde začínalo hraničné pásmo a kde by mohli byť brody. Keďže nemali nijaké skúsenosti z ilegálnych prechodov hraníc, dohodli sa, že budú hľadať prevádzačov. Don Titus sa vrátil do Šenkvíc so zámerom, čo najskôr sa stretnúť so spolubratmi. V lete 2. júla 1950 navštívil dona Titusa v Šenkviciach don Ernest Macák a navrhol mu, aby odvádzal nedoštudovaných bohoslovcov a mladých spolubratov do zahraničia. Keď mu povedal, že ho napojí na jedného prevádzača, don Titus hneď súhlasil. Nezaváhal ani sekundu a prijal návrh, veď sám sa usiloval nájsť prevádzača. Spolu odcestovali do Borského Svätého Mikuláša, kde dohodli stretnutie dona Titusa s prevádzačom Jozefom Mackom, ktorý bol jedným z najskúsenejších prevádzačov. Don Titus sa stal organizátorom veľmi riskantnej a nebezpečnej činnosti. Od toho okamihu začal pripravovať prechod cez hranice. Ani zlé skúsenosti a hroziace nebezpečenstvo počas prvých dvoch ilegálnych ciest do Turína neodradili dona Titusa od prípravy ďalšej cesty. Veril, že tí,  čo budú môcť študovať v Turíne, raz sa vrátia na Slovensko ako kňazi alebo pôjdu ako misionári šíriť Božie slovo do sveta. Z Talianska sa don Titus vrátil do saleziánskeho ústavu v Linzi a zistil, že Jozefa Maceka a Františka Totku zaistila rakúska polícia. Dona Titusa neopúšťala myšlienka previesť ďalšiu skupinu do Talianska. Kým čakal, kedy ich rakúska polícia prepustí, v sobotu a v nedeľu pravidelne kázal prostredníctvom rozhlasovej stanice Biele légie. Keď ani v marci 1951 nebol Jozef Macek ešte na slobode, dohodli sa s Františkom Totkom, že ďalšiu výpravu zorganizujú sami. V snahe pomôcť svojim spolubratom si neuvedomoval riziko, do ktorého sa púšťal, lebo František Totka nebol taký skúsený prevádzač ako Jozef Macek, navyše bol neplavec. František Totka pricestoval 22. marca za donom Titusom do Linza, spolu cestovali do Viedne a odtiaľ do Sierndorfu. Nepozorovane prešli cez celú sovietsku zónu, až prišli k rieke Morave. Rieka bola rozvodnená. Napriek tomu nafúkali čln a preplávali ju. Bol 23. marec 1.00 hod., keď sa dostali na slovenské územie. Za hranicami ich prekvapila hliadka, ale podarilo sa im ujsť. Mohli tak pripraviť ďalšiu skupinu na odchod z republiky. Dňa 7. apríla 1951 sa v Šaštíne zišli don Andrej Dermek, don Leonard Tikl, don Pavol Pobiecky, don Jozef Paulík, dp. Justín Beňuška, ThDr. Štefan Koštial, koadjútor Jozef Baťo, bohoslovci Jozef Bazala, Anton Kyselý, Augustín Lovíšek, mladí spolubratia Ján Brichta, Anton Srholec, Anton Semeš, Anton Hlinka, Alojz Pestún a Klement Poláček. Nadránom 8. apríla sa vydali na cestu cez les smerom k Lakšárskej Novej Vsi, kde sa stretli s kňazom Antonom Botekom, prof. Františekom Minarovýchom, Dr. Emilom Šafárom a Dr. Viliamom Mitošinkom.
V noci bola búrka a terén, ktorým išli, bol rozbahnený. Don Titus poučil účastníkov výpravy, ako sa majú správať v lese a neskôr pri rieke Morave. Cesta bola dlhá a veľmi únavná. Starší kňazi nevládali sťaženým terénom postupovať potrebným tempom a zaostali. K rieke Morave prišli 9. apríla s viac ako trojhodinovým meškaním a zistili, že je stále rozvodnená. Navyše v skupine chýbali štyria alebo piati utekajúci. V celej skupine vznikol chaos napriek ubezpečeniam dona Titusa, že uvažovaný spôsob prechodu cez rieku je bezpečný. Niektorí kňazi, najmä neplavci, to fyzicky a psychicky nezvládli. Báli sa. Bolo už nadránom a nebola záruka, že sa všetci preplavia na druhú stranu za tmy. Don Titus nástojil: – Za každú cenu sa treba pokúsiť prejsť, aj keď to niekto z nás odnesie prechladnutím alebo zápalom pľúc. Napriek ubezpečeniam dona Titusa sa báli pokračovať v ceste cez rozvodnenú rieku. Nakoniec sa rozhodli, že sa vrátia. Skupina sa postupne rozpadla. Po rozchode ich spozorovali pohraničníci a postupne za pomoci armády a polície chytili šestnástich z dvadsiatich dvoch členov skupiny. Už 9. apríla sa rozšírilo, že prechod sa nepodaril. Všetkým bolo jasné, že je zle. Smutná správa sa dostala aj do Turína a Ríma. V mysliach spolubratov nastalo zdesenie. V modlitbách sa obracali na Pána Boha a Pannu Máriu, Pomocnicu kresťanov s prosbou, aby ich zachránili pred smrťou. Don Titus o období vypočúvania, mučenia a väznenia povedal Augustínovi Krivosudskému: Keď ma chytili, nastala pre mňa Krížová cesta. Najťažšie chvíle po fyzickej a psychickej stránke som prežíval vo vyšetrovacej väzbe. Trvala v podstate dva roky. Pod oknom cely som mal popravisko. Denne ta privádzali ľudí. Počúval som strašné až neľudské výkriky a náreky – ešte aj tam ich mučili. Žil som v neustálom strachu, že v ktoromkoľvek okamihu sa otvoria dvere na mojej cele a vyvedú ma na popravisko. Pozri na mňa, aj z toho som takto ošedivel. Keď sa mám v mysli vrátiť k nepredstaviteľnému mučeniu pri vyšetrovaní, poviem ti úprimne, že sa ma zmocňuje strašná hrôza. Používali neľudské metódy bitia a trýznenia najvyššieho stupňa. Opakovane napríklad pri vypočúvaní prinášali vedro plné výkalov zo žumpy, ponorili mi doň hlavu a držali, kým som sa začal dusiť. Obrovské kopance do celého tela, silné údery s nejakým predmetom, zauchá. Po jednom takomto údere som ohluchol. Súdne pojednávanie proti Titusovi Zemanovi a spoločníkom sa začalo 20. februára 1952 o deviatej prednesením obžaloby. Obžaloba sa opierala o vymyslené udalosti vo vynútených priznaniach obžalovaných z vyšetrovacej väzby, pričom prokurátor sústavne útočil na Vatikán, Cirkev a veriacich. Don Titus bol v obžalobe opísaný ako zarytý nepriateľ štátu, špión v službách Vatikánskej spravodajskej služby a CIC, ako vlastizradca, ktorý ilegálne odvádzal z republiky ďalších nepriateľov štátu. Prokurátor žiadal pre dona Titusa absolútny trest – trest smrti. Obhajoba dona Titusa: Vo svojom svedomí sa necítim vinný. Všetko, čo sa mi kladie za vinu, robil som z lásky k Cirkvi a osobitne z lásky k Saleziánskej spoločnosti, ktorej ďakujem za všetko, čím som. Cítil som povinnosť prevádzať “na západ” kňazov, ktorým tu bolo znemožnené kňazské pôsobenie. Za zvláštne poslanie som pokladal pomáhať saleziánskym bohoslovcom a mladým spolubratom odísť študovať do Turína a dokončiť bohoslovecké štúdiá, keď tu po zatvorení rehoľných domov sa nemohli stať kňazmi, čo bolo ich vrúcnou túžbou. Svedomie mi nič nevyčíta. Som spokojný. Ráno 22. februára predseda súdneho senátu Pavol Korbuly prečítať rozsudok: V mene republiky sa odsudzujú: Titus Zeman. Súd z príčin jemu známych odhliada od absolútneho trestu a odsudzuje sa na 25 rokov trestu odňatia slobody… Úhrnný trest pre odsúdených aj s kňazom ThDr. Koštialom bol 308 rokov väzenia. Vynesenie rozsudku nad donom Titusom a jeho spoločníkmi bolo podnetom pre rehoľnú sestru Zdenku (Cecíliu Schelingovú) a skupinu ľudí zo Štátnej nemocnice v Bratislave, aby sa pokúsili oslobodiť odsúdených z väznice Krajského súdu, ale 29. februára všetkých zaistili. V posudku vypracovanom 21. marca 1956 v Jáchymove na dona Titusa sa píše: …Jeho postoj k práci bol veľmi dobrý a z tejto stránky bolo na neho spoľahnutie. Pracoval v kolektíve, ktorý sa radil na tunajšom NPT medzi najlepšie. Jeho pracovné výkony boli vždy vysoko nad 100 %! Jeho postoj k dnešnému ľudovodemokratickému zriadeniu je však úplne záporný a nijako to netají. Uložený trest pokladá za nespravodlivý a neúmerne vysoký. Dennú tlač odoberá a číta, no nečerpá z nej na svoju prevýchovu… Po uplynutí polovice trestu požiadal don Titus o podmienečné prepustenie na slobodu. Dňa 9. marca 1964 mu dali podpísať prehlásenie o mlčanlivosti a na druhý deň ráno prebehlo na Okresnom súde v Jičíne súdne pojednávanie, na ktorom prijali uznesenie, že Titus Zeman je podmienečne prepustený z väzenia, ale celkovú dĺžku trestu mu neskrátili. Takmer po trinástich rokoch väzenia 10. marca 1964 doobeda, presne 11.25 hod. dona Titusa s podlomeným zdravým podmienečne prepustili na skúšobnú dobu 7 rokov. V roku 1967 sa začala politická  situácia v Československej republike uvoľňovať. Don Titus dostal povolenie slúžiť svätú omšu pri bočnom oltári v kostole vo Vajnoroch v civilných šatách bez prítomnosti veriacich. Denne po návrate z práce a v nedeľu pred desiatou išiel do kostola a sám v tichosti slúžil svätú omšu pri oltári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Po niekoľkých mesiacoch dostal súhlas spovedať. Veľakrát od nedočkavosti ani neraňajkoval a utekal do spovednice, aby nikto nemusel na neho čakať. Hovorieval: – Ja musím čakať na hriešnika a nie hriešnik na mňa. Neopísateľnú radosť mal, keď začiatkom roku 1968 dostal súhlas slúžiť svätú omšu verejne a vykonávať kňazskú službu. Pritom sa postupne uzdravoval. Zabúdal na trýznenie, ktorému bol bezdôvodne vystavený vo väzení. Získaval sebadôveru a aj zmeny v politickej situácii mu dodávali odvahu. Naďalej však musel pracovať ako skladník. Navečer 7. januára 1969 pocítil don Titus srdcovú nevoľnosť, na druhý deň večer 8. januára jeho šľachetné a obetavé srdce dotĺklo. Jeho telo zomrelo, ale jeho duša plná lásky sa vybrala na cestu do večnosti. V súčasnosti prebieha proces jeho beatifikácie.

75 rokov

15. januára 1940 sa v Gáni narodil  Mons. Doc., ICLic., PhLic. Vladimír FILO, diecézny rožňavský biskup, významný slovenský liturgista.                                                

Vladimír Filo študoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 25. júla 1962. Pôsobil ako kaplán postupne v Senci, Trnave, Kolárove a Nových Zámkoch. V roku 1966 bol ustanovený za ceremoniára na biskupskom úrade v Trnave. Odtiaľ, v roku 1968, bol vyslaný na štúdiá do Ríma. Od roku 1976 bol správcom farnosti Veľký Cetín. Za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy ho vymenoval pápež Ján Pavol II. dňa 17. marca 1990 a zveril mu titulárne sídlo Thucca v Mauretánii. Vysvätený na biskupa bol 16. apríla 1990 v Trnave. V rokoch 1990 a 1991 bol rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave a od roku 1990 do 1998 prednášal cirkevné právo na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Súčasne od roku 1992 vykonával funkciu súdneho vikára cirkevného súdu. Bol tiež predsedom Slovenskej liturgickej komisie. 23. novembra 2002 bol vymenovaný za biskupa koadjútora pre rožňavskú diecézu. Po nástupe do funkcie k jeho hlavným úlohám mala patriť správa ekonomických záležitostí diecézy a dokončenie reštitúcií. Dňa 27. decembra 2008 pápež Benedikt XVI. prijal rezignáciu biskupa Eduarda Kojnoka a Vladimír Filo sa automaticky stal diecéznym biskupom. Do úradu bol slávnostne inaugurovaný 28. januára 2009 (http://sk.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Filo). Významným spôsobom sa pričinil o prípravu mnohých liturgických kníh, keď pracoval spolu s Mons. Vincentom Malým a Mons. Ferdinandom Javorom pod záštitou nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Jána Pásztora, dlhoročného predsedu SLK v rokoch neslobody Cirkvi a potom ako predseda SLK. Niekoľko myšlienok zo spomienok Mons. Ferdinanda Javora uverejnených v príspevku Osobnosti Slovenskej liturgickej komisie  a jej činnosť v spomienkach Ferdinanda Javora: In:  Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 2013, roč. 94, č. 3-5.Mons. Ferdinand Javor predstavil činnosť Slovenskej liturgickej komisie a osobitne osobu biskupa Mons. Jána Pásztora, ktorý bol dlhé obdobie jej predsedom. Práve naše periodikum dlhé roky bolo významným spolupracovníkom v diele obnovy liturgie prinášaním príspevkov o liturgii najmä v časoch komunistickej diktatúry, nakoľko liturgia a liturgická obnova bola tým veľmi viditeľným prvkom Druhého vatikánskeho koncilu. Autor príspevku patril medzi najbližších spolupracovníkov spomínaného nitrianskeho biskupa spolu s Mons. Vincentom Malým a neskorším biskupom Mons. Vladimírom Filom. V časoch totalitného systému vlastne oni tvorili v pravom slova zmysle liturgickú komisiu, ktorá, ako o tom hovoria mnohé dokumenty a svedectvá, fungovala „pololegálne alebo skoro disidentsky“, lebo biskup nemohol vytvoriť náležite fungujúcu štruktúru liturgickej komisie. Vďaka Bohu, že pod vedením Mons. Vladimíra Fila vznikol časopis Liturgia, ktorý je veľmi cenným pomocníkom slávenia liturgie usmerneniami k jej aktívnemu prežívaniu. 9. júna 1972 zomrel J. E. Mons. Dr. Róbert Pobožný. Predsedom Slovenskej liturgickej komisie sa stal J. E. Mons. Dr. Ján Pásztor, jeho pravou rukou ako tajomník, Vincent Malý. Dvojica vytvorená Božou prozreteľnosťou. Cirkvi na Slovensku zostalo po nich veľké a cenné dielo. Odpusťte mi, prosím, ale keď myslím na roky ich spolupráce, vždy sa mi natíska zvrat „zlatý vek liturgickej reformy na Slovensku“. A som rád, že som mohol byť svedkom ich spolupráce... Ťažko povedať, ktorý z nich má väčšiu zásluhu. Každý plnil pri tejto vzácnej a zodpovednej práci svoju úlohu a plnil ju dôkladne...  Pán biskup držal nad prácou ochrannú ruku, ktorá bola veľmi potrebná, lebo dielo vznikalo v časoch čoraz silnejšej „normalizácie“ a boli dosť tvrdé výhrady napríklad aj proti tomu, že na prekladoch spolupracuje cetínsky správca farnosti Vladimír Filo, lebo vraj jednou nohou šliape vedľa cesty... Svätá stolica žiadala prvopis, teda nie kópiu, aj Ministerstvo kultúry žiadalo prvopis. Okrem toho bolo najprv treba napísať koncept, čo pri lekcionároch robil sám Mons. Malý, pri Liturgii hodín mu v tom značne pomáhal Mons. Vladko Filo.

Jozef Krištof, Daniel Dian
Nové knihy - recenzie            

Jozef Michalov: Dejiny filozofie 20. storočia, I. diel
Vydavateľstvo Herba 2013 ISBN 978-80-89631-07-0

Dejiny filozofie 20. storočia II. diel
Vydavateľstvo Herba 2013 ISBN 978-80-89631-09-4                                                    

Autor viacerých filozofických diel Kresťanská filozofia (2000), Scholastická filozofia (2002), Filozofia renesancie a baroka (2004) v roku 2013 dva diely Dejín kresťanskej filozofie 20. storočia. Ako napísal v predslove v prvom diele autor, v predošlých rokoch predstavil filozofiu jednotlivých dejinných úsekov od ranného kresťanstva cez scholastiku, baroko a renesanciu, osvietenectvo a filozofiu 19 storočia, teraz prichádza z filozofiou dvadsiateho storočia. Celkom iste podať dejinný prehľad filozofie dvadsiateho storočia nie je jednoduché. Svet, v ktorom sa rozvíjala filozofia pod vplyvom úžasného vedecko-technického pokroku, svet, ktorý sa boril s množstvom revolúcii, vojen, prevratov a diktatúr sa prirodzene vyznačuje rôznymi filozofiami, lebo všetko je to veľmi úzko prepletené. Aj keď už žijeme  v druhom desaťročí nového storočia a tisícročia, predsa musíme konštatovať, že minulosť veľmi silne ovplyvňuje našu prítomnosť a filozofia minulosti je neustále prítomná v našom živote. Poznať preto filozofiu dvadsiateho storočia potrebujeme iste rovnako ako poznať filozofiu antického staroveku, najmä Platóna alebo Aristotela a to najmä preto, lebo už v druhej polovici devätnásteho storočia na scénu vtedajšieho sveta razantne vstupuje Vincenzo Gioacchino Raffaele Luigi Pecci, (* 2. augusta 1810, Carpineto Romano - † 20. júl 1903, Rím) taliansky kňaz a 255. pápež Katolíckej cirkvi (v rokoch 1878 - 1903). Ako arcibiskup v Perugii v roku 1859 založil Akadémiu svätého Tomáša Akvinského. Náuku svätého Tomáša nezanechal ani v úrade pápeža a tak niet sa čo diviť, že jednu zo svojich encyklík venoval práve jemu – Aeterni Patris  zo 4. augusta 1879 a rovnako ako v Perugii založil aj v Ríme Akadémiu svätého Tomáša. Na poli intelektuálnom neustále obracal pozornosť katolíkov  na filozofiu sv. Tomáša Akvinského (zomrel 1274). Je naozaj pozoruhodné ako v tomto diele predstavuje filozofiu sedemdesiatych piatich filozofov. Čitateľa diela uvádza do Filozofickej antropológie, vracia sa v pohľade na viacerých filozofov do minulosti. Patričnú pozornosť venuje práve novoaristotelizmu priblížiac nám osobnosti a filozofiu tohto smeru Bolzana, Brentana, Ravaissona-Molliena, Rossa, Martinka a Paulera. Pokračuje cez oblasť metafyziky, novoscholastiku a novotomizmus, ktorý ešte špecifikuje na Taliansko a Španielsko, Francúzsko, Belgicko, na krajiny nemecky hovoriace, Poľsko, Anglicko a USA. Rovnako ešte špecifikuje novotomizmus v USA, novoscholastiku v Čechách a na Morave, aby si všimol aj novoscholastiku a novotomizmus na Slovensku, kde neobišiel práve poskribovaného filozofa Ladislava Hanusa, Alexandra Spesza, Ferka Skyčáka, či Cyrila Dudáša. Neobchádza Maďarsko, Chorvátsko a Slovinsko. Práve takéto delenie diela je naozaj pozoruhodné, lebo ten, kto siahne po tomto diele má možnosť vnímať vývoj filozofie v rôznych krajinách najmä Európy. V poslednej časti sa venuje filozofii a historicizmu. V druhom diele ponúka pohľad na 27 filozofov zadelených do kategórii pragmatizmu, kritického realizmu, fenomenológie, filozofie existencie, novopozitivizmu či viedenskemu kruhu a nevyhýba sa ani dvom mimoriadne preferovaným filozofickým smerom dvadsiateho storočia marxizmu a evolučnej teórii poznania, reprezentovanej najmä Pierrom Teilhardom de Chardenom. Celkom iste ide na malom priestore o súhrn poznatkov z filozofie prostredníctvom azda najvýraznejších predstaviteľov filozofických smerov minulého storočia. Knihy iste nie sú určené širokej verejnosti, ide o dielo odborné ale je jedinečným sumárom filozofie pre tých, ktorých otázky filozofie zaujímajú, majú túžbu poznať jej základy.

Ján Krstiteľ Žira