Archa

Nekonvenčným spôsobom potvrdzujú, že biblický odkaz je aktuálny aj dnes. Pre mladých sa Archa môže stať loďou, s ktorou sa vydajú na plavbu k prameňu Božieho slova – Svätému písmu.

Rozhovor s Danou Podrackou o knihe Archa 

Ukážka: 

Ježiš odišiel na Olivovú horu. Zavčas rána sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju doprostriedka a povedali mu:
„Rabbi, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takého ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“
Hovorili to, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im:
„Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“
A znova sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, jeden po druhom, počnúc staršími, sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála uprostred. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej:
„Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“
„Nik, Pane.“
„Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
Žena však neodišla a pokračovala v rozhovore: „Odpúšťaš mi hriechy, Pane?“
„Odpúšťam ti, žena. Aj mňa chceli ukameňovať.“
„Teba, Pane? Veď ty si bez hriechu.“
„Izrael sa dopúšťa cudzoložstva, keď uctieva cudzích bohov.“
„Kto odpustí Izraelu?“
„Odpustí mu môj Otec, keď sa Izrael obráti.“
„Čo je vlastne hriech, Pane?“ opýtala sa žena.„Všetko, čo dáva do neporiadku vzťah medzi človekom a Bohom.“
„Mala som veľa mužov. Žiadostivo na mňa hľadeli, a keď sa zmocnili môjho tela, odhodili ma. Bola to aj moja vina, Pane?“
„Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“
„Tvoje slovo očisťuje.“
„Hore srdce!“ povedal jej Ježiš. „Ako ťa volajú, žena?“
„Volajú ma Voňavkárka.“
„Zbieraš rastliny a pripravuješ vonné oleje?“
„Áno, Pane. Naučila ma to matka, ktorá už nežije.“
„Čo ťa trápi, keď neodchádzaš?“
„Najvzácnejší z olejov stúpa až k Bohu. Pripravuje sa z nardu, balzamu, myrhy, škorice, puškvorca, klinčekov a olivového oleja.“
Len čo to vyslovila, znútra chrámu zaznel chorál žalmu:

Hlbina hlbine sa ozýva
na hukot tvojich vodopádov;
všetky tvoje príboje a vlny
valia sa cezo mňa.

Voňavkárka pocítila príval ľahkosti a po tvári sa jej kotúľali slzy oslobodzujúceho šťastia. Niekto jej zo srdca sňal závoj a v jej vnútri sa otvorili nové oči. Stála uprostred kde predtým, ale bola už celkom inou bytosťou. Do chrámu prichádzali ďalší ľudia. Sadali si okolo Ježiša a pýtali sa ho:
„Pane, čo poškvrňuje človeka?“
„Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do jeho úst, ale to, čo z nich vychádza,“ povedal Ježiš.
„Vysvetli nám to, rabbi,“ vraveli.
A Ježiš im povedal: „Všetko, čo vchádza do úst, ide do žalúdka a vylučuje sa to do stoky. Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka.“
„Čo vychádza zo srdca?“
„Zlé myšlienky, vraždy, krádeže a cudzoložstvá.“
Oči všetkých sa nevdojak obrátili k žene, ktorú pred chvíľou chceli ukameňovať, ale teraz sedela medzi nimi.
„A či je táto žena bez hriechu?“ spýtali sa ho niektorí.
„Prestala byť otrokyňou, lebo už nebude hrešiť.“
„Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme pre nikoho neotročili.“
„Každý, kto pácha hriech, je otrok. A otrok neostáva v dome navždy. Navždy zostáva syn. Až keď vás Syn človeka vyslobodí, budete naozaj slobodní,“ povedal Ježiš.
„Ale táto žena predsa hrešila! Dobre ju poznáme! Je to hadie plemeno!“
„Už nie je. Zmenila sa, pretože uverila. Pripraví olej na moje pomazanie,“ povedal ešte Ježiš.
„Čudná vec,“ hovorili farizeji. „Odkedy žena vie, odkiaľ prichádza a kam ide?“
„Odkedy má dušu,“ povedal im Ježiš a odišiel z chrámu.

Kúpiť