Amoris laetitia

Pápež sa v dokumente zaoberá stavom súčasnej rodiny a manželského života, pričom poukazuje na krásu vzájomného manželského spolužitia i jeho hodnoty, no nevyhýba sa ani ťažkostiam, ktoré sa týkajú dnešnej rodiny. 

Pápež napísal exhortáciu v priebehu štyroch mesiacov po skončení biskupskej synody o rodine a venuje sa v nej stavu súčasnej rodiny a manželského života, pričom poukazuje na krásu vzájomného manželského spolužitia i jeho hodnoty, no nevyhýba sa ani ťažkostiam, ktoré sa týkajú súčasnej rodiny. Upozorňuje pritom, že rodinné krízy tu vždy boli, veď samotná „Biblia je plná rodín, generácií, príbehov o láske aj o rodinných krízach hneď od prvej strany“ (AL 8). Zdôrazňuje, aké dôležité je preto rodine „pomôcť odhaliť, že prekonaná kríza nevedie k menej intenzívnemu vzťahu, ale k vylepšeniu, usadeniu a dozretiu vína jednoty“ (AL 232).

Mimoriadnu pozornosť upriamuje pápež František na odlúčených či rozvedených manželov, pri ktorých je nutné individuálne posudzovanie od prípadu k prípadu, ako na to upozornila aj synoda o rodine: „Osobitné rozlišovanie je nenahraditeľné pre pastoračné sprevádzanie odlúčených, rozvedených, opustených. Treba predovšetkým prijať a prejaviť pochopenie pre utrpenie ľudí, ktorí nespravodlivo podstúpili odlúčenie, rozvod, zostali opustení – alebo pre týranie zo strany manželského partnera boli nútení prerušiť spolužitie,“ (AL 242) opakuje pápež František v exhortácii slová synodálnych otcov

Text dokumentu svedčí o tom, že pápež sa nevzdáva komplexného a milosrdného prístupu k riešeniu rodinných problémov. Zároveň naznačuje, že Vatikán chce skoncovať s dlhodobou tradíciou publikovať cirkevné dokumenty, ktorých reč je zastaraná, ťažkopádna a komplikovaná, pretože text exhortácie je preniknutý hlbokým humanizmom a podľa doterajších hodnotení svedčí o tom, že pápež v nej „hovorí s ľuďmi, a nie o ľuďoch“.

Ukážka: 

58. Pred rodinami a uprostred nich musí vždy zaznievať prvé ohlasovanie – to, čo je „najkrajšie, najväčšie, najatraktívnejšie a zároveň najpotrebnejšie“, „musí stáť v centre evanjelizačného úsilia“. Prvé ohlasovanie „treba vždy znovu rozličnými spôsobmi počúvať a stále nanovo ohlasovať počas katechézy rozličnými formami“. Pretože „niet nič solídnejšieho, hlbšieho, istejšieho, konzistentnejšieho
a múdrejšieho ako práve toto ohlasovanie“ a „celá kresťanská formácia je predovšetkým prehlbovaním kerygmy“.

59. Naše učenie o manželstve a rodine sa nesmie prestať inšpirovať a pretvárať vo svetle ohlasovania lásky a nežnosti, aby sa nestalo len obranou chladnej doktríny bez života. Vskutku ani tajomstvo kresťanskej rodiny nemožno naplno pochopiť inak než vo svetle nekonečnej lásky Otca: tá sa prejavila v Kristovi, ktorý sa daroval až do konca a je medzi nami živý. Preto túžim kontemplovať živého Krista, ktorý je prítomný v toľkých príbehoch lásky, a zvolávať oheň Ducha na všetky rodiny sveta. 60. V danom rámci táto krátka kapitola zachytáva syntézu učenia Cirkvi o manželstve a rodine. Aj kvôli tomu budem citovať rozličné príspevky, ktoré prezentovali synodálni otcovia vo svojich úvahách o svetle, ktoré nám ponúka viera. Vychádzali z Ježišovho pohľadu a naznačili, že „na ženy a mužov, ktorých stretol, pozeral s láskou a nežnosťou, sprevádzajúc ich kroky pravdou, trpezlivosťou a milosrdenstvom, keď im ohlasoval požiadavky Božieho kráľovstva“.54 Tým istým spôsobom nás Pán sprevádza
i dnes v našom úsilí žiť a odovzdávať evanjelium rodiny.

Ježiš obnovuje a napĺňa Boží plán

61. Naproti tým, ktorí zakazovali manželstvo, Nový zákon učí, že „všetko, čo Boh stvoril, je dobré a nemá sa zavrhovať nič“ (1 Tim 4, 4). Manželstvo je „dar“ od Pána (porov. 1 Kor 7, 7). Zároveň sa kvôli takémuto pozitívnemu hodnoteniu kladie silný dôraz na starosť o tento Boží dar: „Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené“ (Hebr 13, 4). Tento Boží dar zahŕňa aj sexualitu: "Neodopierajte si jeden druhému“ (1 Kor 7, 5). 62. Synodálni otcovia pripomenuli, že Ježiš „keď rozpráva o prvotnom pláne pre ľudský pár, potvrdzuje nerozlučiteľnú jednotu medzi mužom a ženou, aj keď hovorí, že „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak“ (Mt 19, 8). Nerozlučnosť manželstva („Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje“: Mt 19, 6) sa nemá chápať predovšetkým ako „jarmo“ uvalené na ľudí, ale ako „dar“ pre osoby spojené v manželstve. […] Božia zhovievavosť neustále sprevádza ľudské napredovanie, uzdravuje a premieňa zatvrdnuté srdce svojou milosťou, obracia ho smerom k jeho pôvodu prostredníctvom cesty kríža. Z evanjelií sa jasne vynára príklad Ježiša, ktorý... ohlásil posolstvo o význame manželstva ako plnosť Zjavenia, ktoré obnovuje pôvodný Boží plán (porov. Mt 19, 3)“. 

Kúpiť