Dať životu dušu

03.01.2017

Dať životu dušu

Viliam Judák

Slovo na deň všedný i sviatočný

Nová publikácia z pera mimoriadne plodného a obľúbeného autora Viliama Judáka s názvom Dať životu dušu odpovedá presne na to, čo svojím názvom naznačuje. Sprevádza čitateľa celým rokom, od 1. januára až do Silvestra, pričom sa zameriava na deň všedný i sviatočný. 

Brožovaná, 192 strán, 7,70 €
Členovia SSV 6,54 €

Autor vníma človeka v jeho hektickom živote, v ktorom stráca zmysel pre mieru, a prináša slovo, ktoré uzdravuje. Chce ho prebudiť z letargie, pomôcť mu spomaliť, aby znova objavil pramene, z ktorých možno čerpať životnú silu a radosť. Kniha je popretkávaná množstvom povzbudivých -príbehov a krásnych myšlienok známych osobností. Zamyslenia sú pomerne krátke a môžu -poslúžiť aj ako materiál na duchovné čítanie či ranné rozjímanie, lebo prinášajú podnet do zmysluplného prežívania všedného i sviatočného dňa.

Ukážka: 

Vianočné tajomstvo hovorí, že niekto predal všetko, čo mal, a kúpil túto zem. V malej neznámej dedinke Betlehem Boh kúpil túto zem. „A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14). Narodil sa na nej ako mnoho iných detí tejto zeme. Kojený na prsiach matky, zavinutý do plienok. Neskôr sa naučí chodiť a hovoriť, nechá sa voviesť do Tóry – do knihy zákona židovského náboženstva. Bude milovaný i nenávidený, pohostený i vylúčený na okraj, pomazaný i bičovaný. Bude plakať i smiať sa, poslúchať svojich rodičov i robiť im starosti ako každé ľudské dieťa. Bude Boha volať svojím Otcom, zakúsi jeho útechu, ale bude k nemu volať vo svojej núdzi a strachu. Môže toto byť Boh? – To je nezmysel, hovorí rozum. Že sa Boh skutočne stane človekom, je v pohanskom svete nemysliteľné. Je nepredstaviteľné, že Boh sa narodí v špinavej maštali, vonku predo dvermi, že zomrie na kríži, Bohom opustený. Ba čo viac, že sa zaujíma o človeka, že ho miluje a chce mu dobre.
Nemali by sme o Bohu uvažovať inak? Ako o silnom, mocnom Bohu, ktorý má autoritu, ku ktorému možno vzhliadať, ktorý v pravom čase a na pravom mieste zasiahne celou silou a oddelí pšenicu od kúkoľa? Ako o Bohu, ktorého podstatu tvorí rozum a osvietenecký duch? Ale že sa Boh všetkého vzdá, celého svojho imania, svojho neba, svojej slávy, svojho príbytku nad hviezdami, svojho bezpečného odstupu, že sa prejaví ako zraniteľný, len aby kúpil túto zem?! Nepredstaviteľné! Aký bláznivý musí tento Boh byť! Ale on taký je, lebo taká je láska, ako to vyjadruje báseň Ericha Frieda: „To je nezmysel, hovorí rozum. To je smiešne, hovorí hrdosť. Nie je to nič iné ako bolesť, hovorí strach. Je to ľahkomyseľnosť, hovorí opatrnosť. Je to nemožné, hovorí skúsenosť. Nech je to čokoľvek, hovorí láska.“ A hovorí to aj všemocná i bezmocná Láska v Betleheme. Láska neúčtuje, nepočíta, nešpekuluje. Láska sa nepýta, či to vychádza, či sa to oplatí. Čo tým získam? Čo z toho budem mať? Neodvoláva sa na moju minulosť, moje porážky, moje zlyhania. Hľadá toho druhého. Ide za strateným. Nech sa deje, čo sa deje, hovorí láska, hovoria Vianoce. Keď je tu Boh pre mňa, potom ani ja nemusím byť sám proti sebe. A nemusím sa ustavične porovnávať s druhými,aby som bol niekým. Smiem byť sám sebou. Smiem byť človekom.

Kúpiť