Úvod 1,1-9
I. Pozdrav - 1 Pavol, z Božej vôle povolaný za apoštola Krista Ježiša, a brat Sostenes z Božej cirkvi v Korinte, posväteným v Kristovi Ježišovi, povolaným svätým aj všetkým, čo vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista na každom mieste u nich aj u nás: 3 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.
Apoštol vzdáva vďaky za Korinťanov - 4 Ustavične vzdávam vďaky svojmu Bohu, za vás pre Božiu milosť, ktorú ste dostali v Kristovi Ježišovi. 5 Veď v ňom ste boli obohatení vo všetkom, v každom slove a v každom poznaní, 6 tak ako sa medzi vami upevnilo svedectvo o Kristovi, 7 takže vám nechýba nijaký dar milosti, kým očakávate, že sa zjaví náš Pán Ježiš Kristus. 8 On vás bude posilňovať až do konca, aby ste boli bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista. 9 Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána.
A. Rozdelenie a pohoršenia 1,10 - 6,20
1. Roztržky v korintskej cirkvi 1,10 - 4,21
Rozkol medzi veriacimi - 10 Prosím vás, bratia, pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku. 11 Lebo z domu Chloe mi o vás, bratia moji, oznámili, že sú medzi vami sváry. 12 Myslím na to, že každý z vás hovorí: „Ja som Pavlov“, „Ja Apollov“, „Ja zasa Kéfasov“, „A ja Kristov“.
13 Je Kristus rozdelený? Vari bol Pavol za vás ukrižovaný? Alebo v Pavlovom mene ste boli pokrstení? Ďakujem Bohu, že som nikoho z vás nepokrstil, okrem Krispa a Gája, 15 aby nik nemohol povedať, že ste pokrstení v mojom mene. 16 Ba pokrstil som aj Stefanasov dom. Inak neviem, či by som bol ešte niekoho pokrstil. 17 Lebo Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž.
Múdrosť kríža - 18 Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. 19 Veď je napísané:
„Múdrosť múdrych zmarím
a rozumnosť rozumných zavrhnem.“
20 Kdeže je múdry? Kde je zákonník? A kde mudrák tohto veku? Neobrátil Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo? 21 Lebo keď svet v Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. 22 Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť 23 my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, 24 ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista - Božiu moc a Božiu múdrosť. 25 Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia.
26 Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, že tu niet veľa múdrych podľa tela ani veľa mocných ani veľa urodzených, 27 ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; 28 čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, 29 aby sa pred Bohom nik nevystatoval. 30 Vy ste z neho v Kristovi Ježišovi, ktorý sa pre nás stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, 31 aby ako je napísané: „Kto sa chváli nech sa chváli v Pánovi.“
II. Pavol, apoštol múdrosti kríža - 1 Ani ja, keď som prišiel k vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. 2 Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. 3 A bol som u vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený. 4 Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci, 5 aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.
6 Medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť - no nie múdrosť tohoto veku ani múdrosť kniežat tohoto veku, ktoré spejú k záhube, 7 ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. 8 Nik z kniežat tohoto veku ju nepoznal. Veď keby ju boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy. 9 Ale, ako je napísané: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“
10 Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. 11 Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch. 12 A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo nám Boh daroval. 13 A o tom hovoríme nie slovami naučenými od ľudskej múdrosti, ale slovami, ktoré nás naučil Duch; duchovné veci duchovne vysvetľujeme. 14 Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať. 15 No duchovný posudzuje všetko a jeho nik nemôže posúdiť.
16 Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie,
aby ho poúčal?
My však máme Kristovo zmýšľanie.
III. Kristus je základ Cirkvi - 1 A ja som vám, bratia, nemohol hovoriť ako duchovným, ale ako telesným, ako nedospelým v Kristovi. 2 Mlieko som vám dával piť namiesto pevného pokrmu, lebo by ste ho neboli zniesli. Ale ani teraz ešte neznesiete, 3 lebo ste ešte stále telesní. Veď keď je medzi vami žiarlivosť a svár, to nie ste telesní a nežijete len po ľudsky?
4 Keď jeden hovorí: „Ja som Pavlov,“ a druhý: „Ja Apollov,“ či nie ste ľudia? 5 Veď čože je Apollo? A čo Pavol? Služobníci, prostredníctvom ktorých ste uverili, a každý taký, ako mu dal Pán. 6 Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh. 7 A tak ani ten, čo sadí, nie je nič, ani ten, čo polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast. 8 Kto sadí i kto polieva, sú jedno, ale každý dostane vlastnú odmenu podľa toho, ako pracoval. 9 Lebo my sme Boží spolupracovníci a vy ste Božia ,roľa a Božia stavba.
10 Podľa Božej milosti, ktorú som dostal položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. 11 Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus. 12 Či niekto na tomto základe stavia zo zlata, striebra, drahých kameňov, dreva, sena či slamy, 13 dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. 14 Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. 15 Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň. 16 Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? 17 Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý - a ním ste vy.
18 Nech nik neklame sám seba. Ak si niekto z vás myslí, že je v tomto veku múdry, nech sa stane bláznom, aby bol múdry. 19 Lebo múdrosť tohoto sveta je pred Bohom bláznovstvom. Veď je napísané:
„On chytá múdrych v ich chytráctve“
20 a zasa: „
„Pán pozná myšlienky múdrych
a vie, aké sú márne.“
21 A tak nech sa nik nevychvaľuje ľuďmi. Veď všetko je vaše: 22 či Pavol alebo Apollo, Kéfas svet život i smrť, prítomnosť aj budúcnosť - všetko je vaše, 23 ale vy ste Kristovi a Kristus Boží.
IV. Apoštol a korintská cirkev - 1 Nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. 2 A od správcov sa už vyžaduje, aby bol každý verný. 3 No mne naozaj málo záleží na tom, či ma súdite vy alebo iný ľudský súd. Ani sám seba nesúdim, 4 lebo nie som si ničoho vedomý, ale to ma neospravedlňuje. Pán je môj sudca. 5 Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha.
6 Ale v tomto, bratia, vzal som za príklad seba a Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili, že „niet nad to, čo je napísané“, aby ste nehorlili jeden za druhého proti inému. 7 Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?
8 Už ste sa nasýtili, už ste zbohatli. Začali ste kraľovať bez nás - a kiež by ste len kraľovali, aby sme s vami kraľovali aj my. 9 Zdá sa mi, že nám, apoštolom, Boh pridelil posledné miesto ako odsúdeným na smrť, lebo sme sa stali divadlom pre svet, anjelov i ľudí. 10 My sme blázni pre Krista, ale vy ste múdri v Kristovi; my sme slabí, a vy silní; vy ste slávni, my znevážení 11 Až do tejto hodiny sme hladní, smädní a nahí, bijú nás päsťami, sme bez domova, 12 ťažko pracujeme vlastnými rukami; keď nás preklínajú, my žehnáme, keď nás prenasledujú, my to znášame, 13 keď nás potupujú, my sa modlíme. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz.
14 Toto nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. 15 Veď keby ste mali hoc aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium. 16 Prosím vás teda, napodobňujte ma! 17 Preto som k vám poslal Timoteja, svojho milovaného syna, verného v Pánovi; on vám pripomenie moje cesty v Kristovi, ako učím všade po všetkých cirkvách.
18 Niektorí sa začali tak vyvyšovať, akoby som k vám už nemal prísť. 19 Ale prídem k vám čoskoro, ak to bude chcieť Pán, a posúdim namyslencov nie podľa ich reči, ale podľa ich moci, 20 lebo Božie kráľovstvo nespočíva v reči, ale v moci. 21 Čo chcete? Mám k vám prísť s palicou, alebo s láskou a v duchu miernosti?
2. Prípad nemravnosti 5,1-13
V5. 1 Ba počuť aj o smilstve medzi vami, a o takom smilstve, o akom ani medzi pohanmi nepočuť, aby mal niekto manželku svojho otca. 2 A. vy sa ešte vystatujete namiesto toho, aby ste radšej žialili a vylúčili spomedzi seba toho, čo sa dopustil takého činu! 3 Ja som už, hoci telom vzdialený, no duchom prítomný, rozhodol ako prítomný, že toho, čo to urobil 4 treba v mene nášho Pána Ježiša, keď sa zhromaždíme, vy a môj duch, s mocou nášho Pána Ježiša, 5 vydať satanovi na záhubu tela, aby sa duch zachránil v Pánov deň.
6 Vaše vystatovanie nie je dobré. Neviete že trocha, kvasu prekvasí celé cesto? 7 Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom. Ste totiž akoby nekvasený chlieb. Veď bol obetovaný náš veľkonočný baránok, Kristus. 8 Preto slávme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zloby a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy.
9 Napísal som vám v liste, aby ste sa nestýkali so smilníkmi. 10 Pravda, nie so smilníkmi tohoto sveta či s chamtivcami, s lupičmi alebo modloslužobníkmi, to by ste museli ujsť z tohoto sveta. 11 Ale teraz som vám napísal, aby ste sa nestýkali s tým, kto sa volá bratom a je smilník, chamtivec, modloslužobník, utŕhač, opilec alebo lupič; s takým ani nejedzte. 12 Veď prečo by som mal súdiť tých, čo sú mimo?! Vari nesúdite aj vy tých, čo sú vnútri?! 13 Lebo tých, čo sú mimo, bude súdiť Boh. Vylúčte zlého spomedzi seba!
3. Spory kresťanov pred pohanskými súdmi 6,1-11
VI. 1 Kto z vás sa odváži, keď má s iným spor, súdiť sa pred nespravodlivými, a nie pred svätými?! 2 Vari neviete, že svätí budú súdiť svet?! A ak vy máte súdiť svet, nie ste hodní rozsúdiť maličkosti?! 3 Neviete, že budeme súdiť anjelov? O čo viac potom veci všedného dňa!
4 Ak sa teda potrebujete súdiť vo veciach všedného života, rozhodnete sa pre takých sudcov, ktorí nie sú pred cirkvou ničím? 5 Na vaše zahanbenie to hovorím. Vari nie je medzi vami nik múdry, kto by mohol rozsúdiť svojich bratov? 6 Ale brat s bratom sa súdi - a to pred neveriacimi?! 7 Už vôbec to je u vás chyba, že sa súdite medzi sebou. Prečo radšej nestrpíte krivdu? Prečo radšej neznesiete škodu? 8 Ale vy krivdíte a škodíte, a to bratom! 9 Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci ani modloslužobníci ani cudzoložníci ani chlipníci ani súložníci mužov, 10 ani zlodeji ani chamtivci ani opilci ani utŕhači ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.
11 A niektorí ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.
4. Naše telo patrí Pánovi 6,12-20
12 „Všetko smiem.“ Ale nie všetko osoží. „Všetko smiem.“ Ale ja sa ničím nedám zotročiť. 13 „Jedlo je pre žalúdok a žalúdok pre jedlo.“ Boh však zničí jedno aj druhé. Ale telo nie je na smilstvo, lež pre Pána a Pán pre telo. 14 A Boh aj Pána vzkriesil a vzkriesi aj nás svojou mocou.
15 Vari neviete, že vaše telá sú Kristovými údmi? Môžem teda vziať Kristove údy a urobiť ich údmi neviestky? Vonkoncom nie! 16 Alebo neviete, že ten, kto sa spája s neviestkou, je s ňou jedno telo? Veď sa hovorí: „Budú dvaja v jednom tele“ 17 Ale kto sa spája s Pánom, je s ním jeden Duch. 18 Varujte sa smilstva! Každý hriech, ktorého by sa človek dopustil, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. 19 A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? 20 Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele.
B. Odpovede na rozličné otázky 7,1 - 14,40
1. Manželstvo a panenstvo 7,1-40
VII. Manželstvo -1 O tom, čo ste písali: Dobre je, keď sa muž nedotýka ženy. 2 Ale vzhľadom na nebezpečenstvo smilstva nech má každý svoju ženu a každá nech má svojho muža.
3 Muž nech plní povinnosť voči manželke a podobne aj manželka voči mužovi. 4 Žena nemá moc nad svojím telom, ale muž; podobne ani muž nemá moc nad svojím telom, ale žena. 5 Neodopierajte si jeden druhému, iba ak na čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa mohli venovať modlitbe, a opäť buďte spolu, aby vás satan nepokúšal pre vašu nezdržanlivosť. 6 No toto hovorím ako dovolenie, nie ako príkaz. 7 Chcel by som, aby boli všetci ľudia tak, ako som ja; lenže každý má svoj vlastný dar od Boha: jeden tak; druhý inak.
8 Slobodným a vdovám hovorím: Dobre je pre nich, ak zostanú tak, ako ja. 9 Ale ak sa nevedia zdržať, nech vstúpia do manželstva. Lebo je lepšie vstúpiť do manželstva ako horieť.
Nerozlučnosť manželstva - 10 Tým, čo uzavreli manželstvo, prikazujem, ani nie ja, ale Pán, aby manželka neodchádzala od muža 11 - a ak by odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom a muž nech neprepúšťa manželku.
Pavlovské privilégium - 12 Ostatným hovorím ja, nie Pán: Ak má niektorý brat neveriacu ženu a ona chce s ním bývať, nech ju neprepúšťa. 13 A ak má niektorá žena neveriaceho muža a on chce s ňou bývať, nech muža neopúšťa. 14 Lebo neveriaci muž sa posväcuje v žene a neveriaca žena sa posväcuje v bratovi. Inak by boli vaše deti nečisté; ale teraz sú sväté. 15 No ak neveriaci chce odísť, nech odíde. V takomto prípade nie sú brat alebo sestra otrocky viazaní; veď Boh nás povolal žiť v pokoji. 16 Vari vieš, žena, či zachrániš muža? Alebo vieš, muž, či zachrániš ženu?
Zostať vo svojom povolaní - 17 Len nech každý žije tak, ako mu určil Pán, každý, ako ho Boh povolal. Takto učím vo všetkých cirkvách. 18 Bol niekto povolaný ako obrezaný? Nech sa nevracia k neobriezke. Bol niekto povolaný ako neobrezaný? Nech sa nedáva obrezať. 19 Obriezka nie je nič a neobriezka tiež nie je nič, ale zachovávanie Božích prikázaní. 20 Nech každý zostane v tom stave, v ktorom bol povolaný. 21 Bol si povolaný ako otrok? Nerob si z toho starosti. Ale ak by si sa aj mohol stať slobodným, radšej to využi. 22 Lebo kto je povolaný v Pánovi ako otrok, je Pánov oslobodenec. Podobne kto je povolaný ako slobodný, je Kristov služobník. 23 Draho ste boli kúpení. Nestaňte sa otrokmi ľudí! 24 Bratia, nech každý zostane pred Bohom v tom, v čom bol povolaný.
Dar panenstva - 25 O pannách nemám Pánov príkaz, ale dávam radu ako taký, ktorý dosiahol milosrdenstvo u Pána, aby som bol verný. 26 Myslím teda, že je to dobré - pre terajšie ťažkosti -, že je dobre, keď človek ostane tak, ako je. 27 Si viazaný k žene? Nevyhľadávaj rozluku. Si bez ženy? Nehľadaj si ženu. 28 Ale ak sa oženíš, nezhrešíš. A ak sa panna vydá, nezhreší. Ale takíto budú mat’ telesné trápenia a toho vás chcem ušetriť. 29 A tak, bratia, hovorím, čas je krátky, aby napokon aj tí, čo majú ženy, boli, akoby ich nemali; 30 tí, čo plačú, akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; tí, čo kupujú, akoby nič nevlastnili; 31 a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, lebo tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa. 32 Chcem, aby ste vy boli bez starostí. Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi. 33 Ale ženatý sa stará o svetské veci, ako sa páčiť manželke, 34 a je rozdelený. Aj nevydatá žena a panna rozmýšľajú o Pánových veciach, aby boli sväté telom i duchom. Ale vydatá myslí na svetské veci, ako sa páčiť mužovi. 35 No toto hovorím na váš prospech, nie aby som na vás hodil slučku, ale aby ste sa čestne a nerušene pripútali k Pánovi.
Tým, čo sú nerozhodní - 36 Ak si niekto myslí, že je potupou pre jeho pannu, ak prekročí vek a má sa tak stať, nech urobí, čo chce; nehreší. Nech sa vezmú. 37 Ale kto sa pevne v srdci rozhodol a nebol donútený, ale je pánom svojej vôle a zaumienil si v srdci zachovať svoju pannu, dobre robí. 38 Teda aj ten, kto vydáva svoju pannu dobre robí, ale kto nevydáva, robí lepšie.
Vdovám - 39 Žena je viazaná, dokiaľ jej muž žije. Keď jej muž zomrie, je slobodná, môže sa vydať, za koho chce, ale iba v Pánovi. 40 Bude však blaženejšia, ak ostane tak podľa mojej rady. A myslím si, že aj ja mám Božieho Ducha.
2. Mäso obetované modlám 8,1 - 10,33
VIII. Všeobecné zásady - 1 O mäse obetovanom modlám vieme, že my všetci máme poznanie. Ale poznanie nadúva, kým láska buduje. 2 Ak si niekto myslí, že niečo vie, ešte to nevie tak, ako by mal vedieť. 3 Ale ak niekto miluje Boha, toho Boh pozná. 4 O jedení mäsa obetovaného modlám teda vieme, že na svete niet nijakej modly a nijakého boha, iba Jeden. 5 Lebo aj keď sú takí čo sa nazývajú bohmi či už na nebi alebo na zemi,- ako je veľa bohov a veľa pánov -, 6 my máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho.
Nedávať pohoršenie - 7 Lenže nie všetci majú poznanie. Niektorí sú ešte teraz takí zvyknutí na modly, že jedia mäso, akoby bolo naozaj obetované modlám, a ich svedomie sa poškvrňuje, lebo je slabé. 8 Ale jedlo nás nepriblíži k Bohu: ani keď nejeme, nič nestratíme, ani keď jeme, nič nezískame: 9 Len si dajte pozor aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým. 10 Lebo keď niekto uvidí toho, čo má poznanie, stolovať v pohanskom chráme, neposmelí sa jeho svedomie, pretože je slabé, aby jedol mäso obetované modlám? 11 A slabý zahynie pre tvoje poznanie - brat, za ktorého zomrel Kristus! 12 Keď takto hrešíte proti bratom a zraňujete ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi. 13 Preto ak jedlo pohoršuje môjho brata, nebudem nikdy jesť mäso, aby som nepohoršil svojho brata.
1Kor9
IX. Apoštolova nezištnosť - 1 Nie som slobodný? Nie som apoštol? Vari som nevidel Ježiša, nášho Pána? A vy nie ste moje dielo v Pánovi?! 2 Ak aj pre iných nie som apoštolom, pre vás určite som. Veď vy ste pečaťou môjho apoštolátu v Pánovi. 3 Toto je moja obrana proti tým, čo ma posudzujú. 4 Vari nemáme právo jesť a piť? 5 Nemáme právo brat’ so sebou ženu, sestru, tak ako ostatní apoštoli a Pánovi bratia i Kéfas?! 6 Alebo len ja a Barnabáš nemáme právo nepracovať?
7 Kto kedy vojenčí na svoje trovy? Kto sadí vinicu, a neje z nej ovocie? Alebo kto pasie stádo, a neživí sa mliekom stáda? 8 Hovorím to len po ľudsky? A nehovorí to aj Zákon? 9 V Mojžišovom zákone je predsa napísané: „Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu.“ Vari tu Boh myslí na voly? 10 A nehovorí to skôr pre nás? Veď pre nás je napísané, že ten, čo orie, má orať v nádeji, a kto mláti, tak v nádeji, že dostane z úrody. 11 Keď sme vám my zasiali duchovné dobrá, je to také veľké, ak u vás žneme hmotné? 12 Ak majú iní u vás toto právo, nie tým skôr my? No nepoužili sme toto právo, ale všetko znášame, len aby sme nepostavili prekážku Kristovmu evanjeliu. 13 Neviete, že tí, čo konajú svätú službu, jedia z toho, čo je vo svätyni, a tí, čo slúžia oltáru, majú z oltára podiel? 14 Tak nariadil aj Pán tým, čo zvestujú evanjelium, aby žili z evanjelia.
15 No ja som nič z toho nepoužil. A toto nepíšem preto, aby to bolo aj v mojom prípade, lebo radšej zomriem, ako by mal niekto zmariť túto moju chválu. 16 Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal. 17 Ak to robím z vlastnej vôle, mám nárok na odmenu, ale ak nie z vlastnej vôle; je to služba, ktorá mi je zverená. 18 Aká je teda moja odmena? Že keď hlásam evanjelium, predkladám ho zadarmo a nevyužívam svoje právo pri evanjeliu.
19 Lebo hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal. 20 Pre Židov som sa stal akoby Židom, aby som získal Židov. Pre tých, čo sú pod zákonom, bol som akoby pod zákonom - hoci sám som nebol pod zákonom -, aby som získal tých, čo boli pod zákonom. 21 Pre tých, čo boli bez zákona, bol som akoby bez zákona - hoci bez Božieho zákona som nebol, ale bol som pod Kristovým zákonom -, aby som získal tých, čo boli bez zákona. 22 Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. 23 A všetko robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel.
Beh o víťaznú cenu - 24 Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste sa jej zmocnili. 25 A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. 26 Ja teda tak bežím, nie ako na neisto, tak bojujem, nie akoby som bil do vetra. 27 Ale krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý.
X. Varovné príklady z dejín Izraela - 1 Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more 2 a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi, 3 všetci jedli ten istý duchovný pokrm 4 a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. 5 Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti.
6 To sa stalo ako predobraz pre nás, aby sme neboli žiadostiví zla, ako boli žiadostiví oni. 7 Ani modlármi nebuďte, ako niektorí z nich; ako je napísané: „Ľud sa posadil, aby jedol a pil. Potom vstali a zabávali sa.“ 8 Ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za jeden deň dvadsaťtritisíc. 9 Ani nepokúšajme Krista, ako niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov. 10 Ani nerepcite, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. 11 A toto sa im stalo ako predobraz a bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov. 12 Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. 13 Skúška, ktorá na vás dolieha je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať.
Účasť na Pánovom stole - 14 Preto, moji milovaní, utekajte pred modloslužbou. 18 Hovorím vám ako rozumným. Posúďte sami, čo hovorím: 16 Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele? 17 Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe. 18 Pozrite na Izrael podľa tela: nemajú azda tí, čo jedia obety, účasť na oltári?
Účasť na stole zlých duchov - 19 Čo tým chcem povedať? Že mäso obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo? 20 Ale to, čo obetujú, obetujú zlým duchom, nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi zlých duchov. 21 Nemôžete piť Pánov kalich aj kalich zlých duchov; nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole zlých duchov. 22 Alebo chceme dráždiť Pána? Sme azda silnejší ako on?
Ohľad na svedomie iných a sloboda - 23 „Slobodno všetko.“ Ale nie všetko osoží. „Slobodno všetko.“ Ale nie všetko buduje. 24 Nech nik nehľadá vlastné záujmy, ale záujmy iného. 25 Jedzte všetko, čo dostať v jatkách a na nič sa nevypytujte kvôli svedomiu. 26 Veď Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa.
27 Ak vás niekto z neveriacich pozve a chcete ísť, jedzte všetko, čo vám predložia, a na nič sa nevypytujte kvôli svedomiu. 28 Ale keby vám niekto povedal: „Toto bolo obetované modlám,“ nejedzte to kvôli tomu, čo vás upozornil, a kvôli svedomiu, 29 pričom nemyslím na tvoje vlastné svedomie, ale na svedomie toho druhého. Veď prečo by malo svedomie iného odsúdiť moju slobodu? 30 A keď ja niečo s vďakou požívam, prečo by ma mal niekto tupiť za to; za čo ja vzdávam vďaky?!
31 Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte všetko robte na Božiu slávu. 32 Nebuďte na pohoršenie ani Židom ani Grékom ani Božej cirkvi, 33 ako sa aj ja chcem páčiť všetkým vo všetkom a nehľadám, čo mne vyhovuje, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení.
XI. 1 Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista.
3. Poriadok na liturgických zhromaždeniach 11,2 - 14,40
Žena a muž pri bohoslužbách - 2 Chválim vás, že vo všetkom na mňa pamätáte a zachovávate moje učenie, ako som vám ho odovzdal. 3 Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy muž a hlavou Krista Boh. 4 Každý muž, ktorý sa modlí alebo prorokuje so zahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu. 5 A každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu: je to to isté, ako keby sa dala oholiť. 6 Lebo ak sa žena nezahaľuje, môže sa dať aj ostrihať. Ale ak je pre ženu potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje.
7 Muž si nemusí zahaľovať hlavu, lebo je obrazom a slávou Boha, no žena je slávou muža. 8 Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža. 9 Ani nebol muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža. 10 Preto má mať žena na hlave znak moci kvôli anjelom. 11 Pravda, v Pánovi nie je ani žena bez muža ani muž bez ženy, 12 lebo ako je žena z muža, tak je aj muž skrze ženu a všetko je z Boha. 13 Posúďte sami: Sluší sa, aby sa žena modlila k Bohu nezahalená? 14 A neučí vás sama príroda, že mužovi je na potupu, keď si pestuje vlasy, 15 kým žene je na slávu, keď si pestuje vlasy? Lebo vlasy dostala namiesto závoja. 16 Ak by sa niekto chcel hádať, my to nemáme vo zvyku a ani Božie cirkvi.
Roztržky v cirkvi - 17 Keď vás už napomínam, nechválim vás, že sa neschádzate na lepšie, ale na horšie. 18 Predovšetkým počúvam, že sú medzi vami roztržky, keď sa schádzate v cirkvi. A sčasti tomu aj verím. 19 Lebo musia byť medzi vami aj rozkoly, aby sa ukázalo, kto z vás sa osvedčí. 20 Keď sa teda schádzate, nie je to požívanie Pánovej večere, 21 lebo každý si hneď vezme a zje svoju večeru a potom jeden je hladný a druhý opitý. 22 Nemáte vari domy, kde môžete jesť a piť? Ale opovrhujete Božou cirkvou a chcete zahanbiť tých, čo nič nemajú? Čo vám mám povedať? Mám vás chváliť? Za toto vás nepochválim.
Pavlova správa o Eucharistii - 23 Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, 24 vzdával vďaky, lámal ho a povedal: „Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku.“ 25 Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku.“ 26 A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. 27 Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. 28 Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. 29 Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie. 30 Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú. 31 Keby sme súdili sami seba, neboli by sme súdení. 32 Ale keď sme súdení, Pán nás napráva, aby sme neboli odsúdení s týmto svetom.
33 A tak, bratia moji, keď sa schádzate jesť, čakajte jeden na druhého. 34 Ak je niekto hladný, nech sa naje doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. Ostatné zariadim, keď prídem.
XII. Charizmy Ducha Svätého - 1 A nechcem, bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch. 2 Viete, že keď ste boli pohanmi, ťahalo vás to a chodili ste za nemými modlami. 3 Preto vám vyhlasujem, že nik, kto hovorí v Božom Duchu, nepovie: „Prekliaty Ježiš!“, a nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán“, iba ak v Duchu Svätom.
4 Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. 5 Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. 6 A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. 7 Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. 8 Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, 9 iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, 10 iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky. 11 Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.
Sme údmi Kristovho tela - 12 Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci ich je mnoho, tak aj Kristus. 13 Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. 14 Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. 15 A keby noha povedala: „Nie som ruka, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu. 16 A keby povedalo ucho: „Nie som oko, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu. 17 Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? 18 Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel. 19 Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo? 20 No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo. 21 A oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“ 22 Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné. 23 A údy tela ktoré pokladáme za menej ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť, 24 kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť; 25 aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý. 26 Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy. 27 Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy.
28 A v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať; pomáhať, viest’, dar rozličných jazykov.
29 Sú vari všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi? Všetci učiteľmi? Robia všetci zázraky? 30 Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú? 31 Ale usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.
XIII. Hymnus na lásku - 1 Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.
2 A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.
3 A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.
4 Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, 5 nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, 6 neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. 7 Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
8 Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. 9 Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. 10 Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. 11 Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. 12 Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.
13 A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.
XIV. Dar jazykov a proroctvo - 1 Usilujte sa o lásku, dychtite po duchovných daroch, zvlášť aby ste prorokovali. 2 Lebo kto hovorí jazykmi, nehovorí ľuďom, ale Bohu; nerozumie mu nik, pod vplyvom Ducha hovorí tajomstvá. 3 Ale kto prorokuje, hovorí ľuďom na budovanie, povzbudenie a potešenie. 4 Kto hovorí jazykmi, buduje seba samého, ale kto prorokuje, buduje Cirkev. 5 A chcem, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo kto prorokuje, je väčší ako ten, kto hovorí jazykmi, iba ak by aj vysvetľoval, aby sa budovala Cirkev.
6 Veď čo by som vám pomohol, bratia, keby som k vám prišiel a hovoril jazykmi, ak by som vám nehovoril zo zjavenia, poznania, proroctva alebo náuky? 7 Veď keby aj bezduché nástroje, či už flauta alebo citara, nevydávali rozdielny zvuk, ako by sa vedelo, čo sa hrá na flaute a čo na citare? 8 A keby poľnica vydávala neurčitý zvuk, kto by sa strojil do boja? 9 Tak aj vy: ak hovoríte jazykmi, a nevydáte zrozumiteľné slová, ako sa bude vedieť, čo sa hovorí? Budete hovoriť do vetra. 10 Veď je na svete toľko rozličných jazykov, a ani jeden nie je bez slov. 11 Ale ak nespoznám význam slov, budem pre toho, kto sa mi prihovára, cudzincom, a ten, kto sa mi prihovára, bude cudzincom mne.
12 Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa mať ich v hojnosti na budovanie Cirkvi. 13 A preto ten, kto hovorí jazykmi, nech sa modlí, aby vedel aj vysvetľovať. 14 Lebo ak sa modlím darom jazykov, modlí sa môj duch, ale moja myseľ ostáva bez úžitku. 15 Čo teda? Budem sa modliť duchom, budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať duchom, budem spievať aj mysľou. 16 Veď ak budeš dobrorečiť v duchu, ako potom jednoduchý človek povie na tvoje dobrorečenie: „Amen,“ keď nevie, čo hovoríš? 17 Lebo ty iste správne vzdávaš vďaky; ale druhý sa tým nebuduje. 18 Ďakujem Bohu, že hovorím jazykmi viac ako vy všetci; 19 ale na zhromaždení radšej chcem povedať päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov darom jazykov.
20 Bratia, nebuďte deti zmýšľaním, iba v zlobe buďte ako maličkí, ale v zmýšľaní buďte dospelí.
21 V zákone je napísané:
„Cudzími jazykmi a perami cudzincov
budem hovoriť tomuto ľudu,
ale ani tak ma nepočúvnu,“
hovorí Pán. 22 A tak dar jazykov nie je znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, dar prorokovať zasa nie pre neveriacich; ale pre veriacich. 23 Keby sa tak zišla celá cirkev a všetci by hovorili jazykmi a prišli by aj jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že blazniete? 24 Ale ak budú všetci prorokovať a príde nejaký neveriaci alebo, jednoduchý človek, všetci ho usvedčia, všetci ho posúdia, 25 vyjdú najavo tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyzná: „Naozaj je Boh medzi vami!“
Poriadok pri bohoslužbách - 26 Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý niečo má: dar chválospevu, náuky, zjavenia, jazykov, vysvetľovania; všetko nech je na budovanie. 27 Ak niekto hovorí jazykmi, nech hovoria dvaja alebo nanajvýš traja, jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje. 28 Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí na zhromaždení; nech hovorí sebe a Bohu. 29 Proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech posudzujú. 30 Ak by dostal zjavenie iný zo sediacich, prvý nech mlčí. 31 Lebo jeden po druhom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a všetci povzbudili. 32 Prorocký duch je podriadený prorokom, 33 veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja.
Ako vo všetkých cirkvách u svätých 34 ženy nech na zhromaždeniach mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako hovorí aj zákon. 35 Ak sa chcú niečo naučiť, nech sa doma opýtajú svojich mužov, lebo sa nesluší, aby žena hovorila na zhromaždení.
36 Vari od vás vyšlo Božie slovo alebo iba k vám prišlo. 37 Ak si niekto myslí, že je prorok alebo duchovný, nech vie, že to, čo vám píšem; je Pánov príkaz. 38 Kto to neuzná, nebude uznaný. 39 A tak, bratia moji, usilujte sa prorokovať a nebráňte hovoriť jazykmi. 40 Ale nech sa všetko deje slušne a po poriadku.
3. Vzkriesenie z mŕtvych 15, 1-58
XV. Kristus bol vzkriesený - 1 Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom 2 a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili. 3 Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, 4 že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, 5 že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. 6 Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli. 7 Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom s a poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne. 9 Veď ja som najmenší z apoštolov. Ba nie som hoden volať sa apoštolom, lebo som prenasledoval Božiu cirkev. 10 Ale z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna. Veď som pracoval viac ako oni všetci, vlastne ani nie ja, ale Božia milosť so mnou. 11 Teda či už ja alebo oni takto hlásame a vy ste tak uverili.
Dôležitosť Kristovho vzkriesenia - 12 Ak sa hlása, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, akože niektorí z vás hovoria, že zmŕtvychvstania niet? 13 Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený. 14 Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera. 15 A potom sa zistí, že sme falošnými Božími svedkami, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak mŕtvi naozaj nevstávajú. 16 Lebo ak mŕtvi nevstávajú, nevstal ani Kristus. 17 A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch. 18 Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení. 19 Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.
Kristus, prvotina zosnulých - 20 Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. 21 Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. 22 Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. 23 Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi. 24 A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu. 25 Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. 26 Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, 27 lebo mu všetko položil pod nohy. Ale keď hovorí: „Všetko je podrobené“, je jasné, že okrem toho ktorý mu všetko podrobil. 28 A keď mu bude všetko podrobené, vtedy s djdsám Syn podrobí tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh všetko vo všetkom.
29 Ale čo potom robia tí, čo sa dávajú krstiť za mŕtvych? Ak mŕtvi vôbec nevstávajú, načo sa dávajú krstiť za nich? 30 A prečo sa aj my vystavujeme nebezpečenstvu v každú hodinu? 31 Každý deň zomieram, tak ako ste mojou slávou, bratia, ktorú mám v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. 32 Čo mi to osoží, ak som sa v Efeze iba ako človek boril so šelmami? Ak mŕtvi nevstávajú, tak jedzme a pime, lebo zajtra umrieme. 33 Nedajte sa zviesť: „Zlé reči kazia dobré mravy.“ 4 Vytriezvite, ako sa patrí, a nehrešte! Veď niektorí nepoznajú Boha. Na vaše zahanbenie to hovorím.
Vlastnosti vzkrieseného tela - 35 Ale niekto povie: „Ako vstanú mŕtvi? V akom tele prídu?“ 36 Hlupák! Čo ty seješ, neožije, ak prv neodumrie. 37 A čo seješ, neseješ budúce telo, ale holé zrno, či už pšeničné alebo nejaké iné. 38 No Boh mu dáva telo, aké chce, a každému semenu jeho vlastné telo. 9 Nie každé telo je to isté telo, ale iné je ľudské, iné zvieracie telo, iné vtáčie telo a iné rybie. 40 A sú telá nebeské a telá pozemské, ale iná je sláva nebeských a iná pozemských. 41 Iný je jas slnka, iný jas mesiaca a iný jas hviezd; veď hviezda sa od hviezdy líši jasom. 42 Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné; 43 seje sa potupené, vstáva slávne; seje sa slabé, vstáva mocné 44 seje sa telo živočíšne, vstáva telo duchovné.
Ak jestvuje živočíšne telo, jestvuje aj duchovné. 45 Tak je aj napísané: „Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou;“ posledný Adam oživujúcim Duchom. 46 Ale nie je prv duchovné lež živočíšne, až potom duchovné 47 Prvý človek zo zeme, je pozemsky; druhý človek je z neba. 48 Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. 49 A ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského. 50 Hovorím však bratia, že telo a krv nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva, ani porušiteľnosť nebude dedičom neporušiteľnosti.
Víťazstvo nad smrťou - 51 Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: 52 razom, v jednom okamihu na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. 53 Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. 54 A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané:
„Smrť pohltilo víťazstvo.
55 Smrť, kde je tvoje víťazstvo?
Smrť, kdeže je tvoj osteň?
56 Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. 57 Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista. 58 A tak, moji milovaní bratia, buďte pevní, neochvejní, stále horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je daromná v Pánovi.
Záver 16,1-24
XVI. Zbierka pre veriacich v Jeruzaleme - 1 Čo sa týka zbierok pre svätých, urobte aj vy tak, ako som nariadil galatským cirkvám. 2 Nech si každý z vás v prvý deň týždňa u seba odloží, čo môže, aby sa nerobili zbierky keď prídem. 3 Keď budem u vás, pošlem tých, ktorých uznáte za hodných, s listom do Jeruzalema zaniesť váš milodar; 4 ak bude vhodné, aby som aj ja šiel, pôjdu so mnou.
Správy - 5 No prídem k vám, keď prejdem Macedónskom, lebo cez Macedónsko iba prejdem, 6 ale u vás sa hádam zdržím alebo aj prezimujem, aby ste ma odprevadili, kde pôjdem. 7 Nechcem vás teraz vidieť len tak idúcky; dúfam, že u vás nejaký čas ostanem, ak to dovolí Pán. 8 V Efeze zostanem až do Turíc, 9 lebo sa mi otvorili veľké a sľubné dvere; aj protivníkov je veľa. 10 Ak prde Timotej, hľaďte, aby sa u vás nemusel báť veď koná Pánovo dielo tak, ako aj ja. 11 Nech ním teda nik neopovrhuje. Vyprevaďte ho v pokoji, aby prišiel ku mne, lebo ho očakávam s bratmi. 12 Čo sa týka brata Apolla, veľmi som ho prosil, aby šiel k vám s bratmi, ale vôbec nemal vôľu ísť teraz; príde však, len čo mu to bude vhod.
Odporúčania - 13 Bdejte, buďte pevní vo viere, vzmužte sa, buďte statoční! 14 Nech sa všetko medzi vami deje v láske. 15 Len vás, bratia, prosím: Poznáte Stefanasov dom, že sú prvotinou Achájska a dali sa do služby svätým, 16 aby ste sa aj vy podriaďovali takýmto a každému, kto spolupracuje a namáha sa. 17 Teším sa prítomnosti Stefanasa, Fortunáta a Achaika, lebo oni doplnili to, čo ste vy nestačili urobiť, 18 osviežili môjho i vášho ducha. Nuž vážte si takýchto.
Pozdrav a požehnanie - 19 Pozdravujú vás ázijské cirkvi. Veľmi vás pozdravujú v Pánovi Akvila a Priska i s cirkvou v ich dome. 20 Pozdravujú vás všetci bratia. Pozdravte sa navzájom svätým bozkom.
21 Môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav. 22 Kto nemá rád Pána, nech je prekliaty! Marana tha! 23 Milosť Pána Ježiša nech je s vami. 24 Moja láska nech je s vami všetkými v Kristovi Ježišovi.
Úvod 1,1-11
I. Pozdrav - 1 Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej Božej cirkvi v Korinte aj všetkým svätým v celom Achájsku: 2 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.
Vďaka za Božiu útechu v súžení - 3 Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! 4 On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. 5 Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha. 6 Ak sme teda sužovaní, je to na vašu potechu a spásu; ak sme potešovaní, je to vám na potešenie, ktoré sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my. 7 A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, veď vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak budete mať aj na úteche.
8 Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré sme podstúpili v Azii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad našu silu, takže sa nám už nechcelo ani žiť. 9 Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. 10 On nás vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dúfame, že nás ešte vyslobodí, 11 ak nám budete aj vy pomáhať modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorý máme zásluhou mnohých, mnohí za nás vzdávali vďaky.
1. Doterajšia apoštolova činnosť 1,12 - 7,16
Zmenený program Pavlovej cesty - 12 Lebo toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia, že sme žili na svete a zvlášť u vás v Božej jednoduchosti a úprimnosti; nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti. 13 Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo aj poznáte. A dúfam, že až do konca pochopíte, 14 ako ste nás už do istej miery pochopili, že sme vašou slávou, ako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša.
15 V tejto dôvere som chcel ísť najprv k vám, aby ste mali aj druhú milosť, 16 a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey. 17 Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u mňa „áno“, „áno“ bolo aj „nie“, „nie“? 18 Ako je Boh verný, naša reč k vám je aj „áno“ aj „nie“. 19 Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol „áno“ aj „nie“, ale v ňom bolo iba „áno“. 20 Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu. 21 A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, 22 on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.
23 Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu. 24 Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k vašej radosti, veď pre vieru stojíte.
II. Prečo nešiel do Korintu - 1 Rozhodol som sa, sám v sebe, že k vám nepôjdem, aby som vás zasa zarmútil. 2 Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil? 3 A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých. 4 Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.
Odpustite hriešnikovi - 5 Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale do istej miery - nechcem zveličovať - zarmútil vás všetkých. 6 Takému stačí pokarhanie, ktorého sa mu dostalo od mnohých. 7 Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil. 8 Preto vás prosím, zahrňte ho láskou. 9 Veď preto som vám aj písal, aby som poznal, ako sa osvedčíte či ste vo všetkom poslušní. 10 Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista, 11 aby nás neoklamal satan - veď poznáme jeho zámery.
Radosti a strasti v apoštolskej službe - 12 Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi otvárali dvere v Pánovi, 13 môj duch nemal pokoja Iebo som nenašiel svojho brata Títa Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska. 14 Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania. 15 Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby. 16 Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život. Ale kto je na to súci? 17 Nie sme ako mnohí, čo falšujú Božie slovo, ale hovoríme úplne ako z Boha a pred Bohom v Kristovi.
III. 1 Začíname zasa odporúčať samých seba? Alebo potrebujeme - ako niektorí - odporúčajúce listy k vám alebo od vás? 2 Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. 3 Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca.
4 Takto dôverujeme Bohu skrze Krista. 5 Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. 6 On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje.
Služobníci Novej zmluvy - 7 Keď už služba smrti, písmemenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadiet’ Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, 8 ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? 9 Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. 10 Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. 11 Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.
12 Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene, 13 a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. 14 Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje. 18 A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša. 16 Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne. 17 Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. 18 A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.
IV. 1 Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme. 2 Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí.
3 A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby. 4 Im, neveriacim, boh tohoto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha. 5 Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. 6 Lebo Boh, ktorý povedal: „Nech z temnôt zažiari svetlo,“ zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.
Slabosť a sila apoštolov - 7 No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. 8 Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; 9 prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. 10 Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. 11 A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele.12 V nás teda účinkuje smrť, vo vás život.
Nádej vzkriesenia - 13 Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, a preto som povedal,“ aj my veríme, a preto hovoríme. 14 Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. 15 A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu. 16 Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. 17 Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, 18 ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.
V5. Nádej budúcej slávy - 1 Veď vieme, že keď sa tento stánok - náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. 2 Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, 3 aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí. 4 Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. 5 A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.
6 Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; 7 lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. 8 Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána. 9 A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. 10 Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.
Sme Kristovými vyslancami - 11 Pretože poznáme bázeň red Pánom presviedčame ľudí, ale Boh nás pozná, a dúfam, že nás pozná aj vaše svedomie. 12 Zasa vám nie seba odporúčame, ale vám dávame príležitosť chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci. 13 Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás.
14 Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. 15 A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. 16 Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. 17 Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.
18 Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. 19 Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. 20 Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! 21 Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.
VI. Sme Boží služobníci - 1 Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. 2 Veď hovorí:
„V milostivom čase som ťa vyslyšal
a v deň spásy som ti pomohol.“
Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! 3 Preto nikomu v ničom nedávame pohoršenie, aby táto služba bola bez hany. 4 Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach, 5 pod ranami, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, v bdení a v pôstoch; 6 v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v nepokryteckej láske, 7 v slove pravdy, v Božej moci; zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke, 8 slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou; ako zvodcovia, ale pravdiví, 9 ako neznámi, a predsa dobre známi, akoby zomierajúci, a hľa, žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení, 10 akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí.
Výstraha pred pohanstvom - 11 Pre vás, Korinťania, otvorili sa naše ústa a rozšírilo naše srdce. 12 Nie v nás máte málo miesta, ale vo svojom srdci máte málo miesta. 13 Hovorím ako svojim deťom: odvďačte sa takisto, rozšírte sa aj vy.
14 Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?! 15 Aká zhoda je znedzi Kristom a Beliarom?! Aký podiel má veriaci s neveriacim?! 16 A ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh:
„Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť,
budem ich Bohom a oni budú mojim ľudom.
17 A preto vyjdite spomedzi nich,
oddeľte sa, hovorí Pán,
a nečistého sa nedotýkajte;
a ja vás prijmem
18 a budem vaším Otcom
a vy budete mojimi synmi a dcérami,
hovorí všemohúci Pán.“
VII. Pavol odhaľuje svoje city - 1 Keď máme takéto prisľúbenia; milovaní, očisťme sa od každej poškvrny tela i ducha a posväcujme sa v Božej bázni. 2 Majte miesto pre nás! Nikomu sme neublížili, nikoho sme neskazili, nikoho neoklamali. 3 Nehovorím to, aby som vás odsúdil. Veď som už povedal, že ste tak v našich srdciach, že s nami umierate aj žijete. 4 Veľmi vám dôverujem a vera sa vami chválim; napĺňa ma potecha a prekypujem radosťou pri všetkom našom súžení. 5 Lebo aj keď sme prišli do Macedónska, naše telo nemalo nijaký odpočinok, ale zo všetkých strán samé súženie: zvonka boje, vnútri úzkosti.
6 Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás Títovým príchodom. 7 A nielen jeho príchodom, ale aj útechou, na ktorej mal u vás účasť. Rozprával nám, ako túžite, ako plačete a ako horlíte za mňa, takže som sa ešte viac radoval.
8 A tak ak som vás v liste aj zarmútil, neľutujem to. A ak som aj ľutoval - lebo vidím, že vás ten list, čo i len nakrátko, zarmútil -, 9 teraz sa radujem nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás ten zármutok pohol na pokánie. Bol to zármutok podľa Božej vôle, aby ste v ničom neutrpeli škodu našou vinou. 10 Veď zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu; zármutok sveta spôsobí smrť. 11 Pozrite, čo znamená zarmútiť sa podľa Božej vôle: akú starosť to vo vás vyvolalo, akú obranu, aké rozhorčenie, akú bázeň, akú túžbu, akú horlivosť, aké potrestanie! Tým všetkým ste ukázali, že ste čistí v tej veci. 12 A ak som vám písal, tak nie kvôli tomu, čo sa dopustil krivdy, ani kvôli tomu, čo ju znášal, ale preto, aby vynikla vaša starosť, ktorú máte pred Bohom o nás.13 A to nás potešilo.
Ale popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť; že pookrial na duchu zásluhou vás všetkých. 14 Neostal som v hanbe, keď som sa vami pred ním chválil; ale ako sa všetko, čo sme vám hovorili, zakladalo na pravde, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala pravdivá. 15 A jeho srdce je vám ešte viac naklonené, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho s bázňou a chvením prijali. 16 Radujem sa, že vám môžem vo všetkom dôverovať.
2. Zbierka v Macedónsku pre chudobných v Jeruzaleme 8,1 - 9,15
VIII. Buďte veľkodušní - 1 Bratia, oznamujeme vám, akú milosť dal Boh macedónskym cirkvám: 2 že v mnohých skúškach súženia z ich veľkej radosti a krajnej chudoby vzišlo bohatstvo ich štedrosti. 3 Môžem dosvedčiť, že koľko mohli, ba aj viac ako mohli, sami od seba 4 nás naliehavo prosili, aby sme im dopriali milosť mať účasť na službe svätým. 5 Ba nad naše očakávanie samých seba odovzdali najprv Pánovi a potom z Božej vôle aj nám; 6 takže sme poprosili Títa, aby tak, ako začal toto dielo lásky, aj ho u vás dokončil.
7 A ako vynikáte vo všetkom: vo viere, v slove, v poznaní, vo všetkej horlivosti a v láske, ktorú sme vo vás vzbudili, tak vyniknite aj v tomto diele lásky. 8 Nehovorím to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam pravosť aj vašej lásky. 9 Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili. 10 A v tomto dávam radu. Toto je vám na osoh, vám, čo ste už minulého roku začali nielen konať, ale aj chcieť. 11 Teraz to teda aj uskutočnite, aby ako bol duch ochotný chcieť, tak bol ochotný aj vykonať z toho, čo máte.12 Lebo ak je ochotná vôľa, cení sa podľa toho, čo kto má, a nie podľa toho, čo nemá. 13 Veď nejde o to, aby sa iným poľahčilo a vám priťažilo, ale o isté vyrovnanie. 14 Teraz váš prebytok im pomôže v nedostatku, aby zasa ich prebytok pomohol v nedostatku vám; a tak sa to vyrovná, ako je napísané: 15 „Kto mal mnoho, nemal prebytok, a kto málo, nemal nedostatok.“
Pavlovi poverenci - 16 Vďaka Bohu, že vložil do Títovho srdca takú istú starosť o vás. 17 Lebo nielenže výzvu prijal, ale vo svojej veľkej horlivosti sám od seba šielk vám.18 Poslali sme s ním aj brata, ktorý si evanjeliom získal chválu vo všetkých cirkvách. 19 A nielen to, ale cirkvi ho poverili, aby nás sprevádzal pri tomto diele lásky, ktoré konáme na Pánovu slávu a na prejavenie našej ochoty; 20 pričom sa chránime, aby nám nik nemohol nič vyčítať pri týchto veľkých daroch ktoré opatrujeme. 21 Veď sa usilujeme robiť dobre nielen pred Pánom, ale a pred ľuďmi. 22 Poslali sme s nimi aj nášho brata o ktorom sme sa veľa ráz presvedčili, že je horlivý v mnohých veciach - a teraz bude ešte horlivejší, lebo vám veľmi dôveruje.
23 Čo sa týka Títa, on je môj spoločník a spolupracovník u vás. A naši bratia sú apoštolmi cirkví, Kristovou slávou. 24 A tak im prejavte svoju lásku a pred cirkvami im ukážte, prečo sa vami chválime.
IX. O službe svätým vám vlastne zbytočne píšem. 2 Veď poznám ochotu vášho ducha, pre ktorú sa vami chválim pred Macedónčanmi, že Achájsko je už od minulého roku pripravené, a vaša horlivosť povzbudila mnohých. Poslal som však bratov, aby nebolo len prázdnou rečou, keď sa v tomto vami chválime; aby ste boli pripravení, ako som povedal, 4 aby sme sa v tejto veci nezahanbili my, nechcem povedať vy, až prídu so mnou Macedónčania a nájdu vás nepripravených. 5 Preto som pokladal za potrebné poprosiť bratov, aby šli napred k vám a pripravili váš vopred sľúbený dar a aby takto pripravený bol prejavom štedrosti, a nie lakomstva.
Ovocie almužny - 6 Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať. 7 Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje. 8 A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok, 9 ako je napísané:
„Rozsýpal a dal chudobným;
jeho spravodlivosť trvá naveky.“
10 Ten, čo dáva rozsievačovi semeno a chlieb na jedenie, dá a rozmnoží vaše osivo a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti. 11 Budete vo všetkom obohatení na všestrannú štedrosť, a tak sa bude naším prostredníctvom vzdávať vďaka Bohu. 12 Veď vykonávanie tejto služby nielenže dopĺňa, čo chýba svätým, ale aj rozmnožuje vzdávanie vďaky Bohu. 13 Keď sa osvedčite v tejto službe, budú oslavovať Boha za vašu poslušnosť, s akou vyznávate Kristovo evanjelium, a za štedrú účasť s nimi i so všetkými; 14 budú sa za vás modliť a túžiť po vás pre nesmiernu Božiu milosť, ktorá je vo vás. 15 Bohu vďaka za jeho nevýslovný dar.
3. Pavlova obrana 10,1 - 13,10
X. Údajná Apoštolova slabosť - 1 Ja sám, Pavol, vás prosím pre Kristovu miernosť a skromnosť, ja, ktorý som vraj zoči-voči medzi vami pokorný, ale keď som vzdialený, trúfam si voči vám. 2 Prosím vás, aby som sa nemusel, keď prídem, odvážiť byť taký smelý, ako sa hodlám odvážiť voči niektorým, čo si o nás myslia, že žijeme podľa tela. 3 Žijeme, pravda, v tele, ale nebojujeme podľa tela 4 - lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale majú od Boha silu boriť hradby. Boríme výmysly 5 a každú pýchu, čo sa dvíha proti poznaniu Boha. Pútame každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi, 6 a sme pripravení potrestať každú neposlušnosť, kým nebude vaša poslušnosť úplná.
7 Hľaďte na to, čo máte pred očami. Ak si je niekto istý, že je Kristov, nech si uvedomí aj to, že ako je on Kristov, sme aj my. 8 Veď ak sa aj trochu viac pochválim mocou, ktorú nám dal Pán na vaše budovanie, a nie na rúcanie, nebudem sa hanbiť, 9 aby sa nezdalo, že vás chcem strašiť listami; 10 lebo hovoria: „Jeho Iisty sú prísne a silné, ale osobná prítomnosť slabá á reč úbohá.“ 11 Taký nech si uvedomí, že akí sme slovom v listoch, keď sme vzdialení, takí budeme aj v skutkoch, ked’ prídeme.
V Pánovi sa chválime - 12 Neodvažujeme sa zaraďovať alebo prirovnávať sa k tým; čo odporúčajú samých seba. Sú nerozumní, keď sa merajú sami podľa seba a porovnávajú sa sami so sebou. 13 My sa však nebudeme chváliť nad mieru, ale podľa miery pôsobiska, ktoré nám pridelil Boh, miery prísť až k vám. 14 Lebo sa nevystatujeme, ako keby sme sa k vám neboli dostali, veď sme prišli až k vám s Kristovým evanjeliom. 15 Ani sa nadmieru nechválime cudzou prácou. Máme však nádej, že ako bude rásť vaša viera, získame u vás veľkú vážnosť na našom pôsobisku 16 a budeme môcť zvestovať evanjelium aj mimo vášho územia a nemusíme sa chváliť hotovou prácou na cudzom pôsobisku.
17 Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi, 18 lebo nie ten je osvedčený, kto sa sám odporúča, ale ten, koho odporúča Pán.
XI. Horlím za váš Božou horlivosťou - 1 Kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti Len ma už strpte! 2 Veď horlím za vás Božou horlivosťou. Zasnúbil som vás jednému mužovi; aby som vás odovzdal Kristovi ako čistú pannu. 3 Bojím sa však, aby sa vaše žmýšľanie neskazilo a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou. 4 Lebo vy spokojne znesiete, keď niekto príde a hlása iného Krista, akého sme my nehlásali, alebo prijímate iného Ducha, akého ste nedostali, alebo iné evanjelium, aké ste neprijali. 5 A ja si myslím, že som neurobil o nič menej ako veľkí apoštoli, 6 lebo ak som aj vo vyjadrovaní neobratný, v poznaní nie; veď sme vám to vo všetkom a všetkým ukázali.
7 Alebo som sa hádam dopustil hriechu, keď som sa ponížil, aby ste vy boli povýšení tým, že som vám zadarmo hlásal Božie evanjelium? 9 Iné cirkvi som olupoval, prijímal som od nich podporu, aby som mohol vám slúžiť. 9 Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikomu som nebol na ťarchu, lebo čo mi chýbalo, doplnili bratia, ktorí prišli z Macedónska. Chránil som sa a budem sa chrániť, aby som vám v ničom nebol na ťarchu. 10 Ako je vo mne Kristova pravda, túto chválu mi nik neprekazí v krajoch Achájska.
11 Prečo? Preto, že vás nemilujem? To vie Boh. 12 Ale čo robím budem robiť aj ďalej, aby som odňal príležitosť tým, čo hľadajú príležitosť ukázať sa, že sú takí ako my, v čom sa vychvaľujú. 13 Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi. 14 A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. 15 Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky.
Som Kristov služobník v námahách i ranách - 16 Znova hovorím: Nech si nik nemyslí, že som nerozumný. A ak, prijmite ma ako nerorumného, aby som sa mohol aj ja trochu pochváliť. 17 Čo hovorím, nehovorím podľa Pánovej vôle, ale ako nerozumný, čo sa týka tejto chvály. 18 Keďže sa mnohí chvália podľa tela, pochválim sa aj ja. 19 Ved’ ochotne znášate nerozumných, lebo sami ste múdri. 20 Strpíte, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď vás niekto zdiera, keď sa niekto nad vami vyvyšuje, keď vás niekto bije po tvári.
21 Na svoju hanbu hovorím, akoby sme my boli slabí. Ak si niekto v niečom trúfa, hovorím to ako nerozumný, trúfam si aj ja. 22. Sú oni Hebreji? Aj ja. Sú Izraeliti? Aj ja. Sú Abrahámovi potomci? Aj ja. 23 Sú Kristovi služobníci? Ešte nerozumnejšie hovorím: Tým viac ja vo väčších námahách, častejšie vo väzeniach v nesmierne mnohých ranách, veľa ráz v nebezpečenstve smrti. 24 Od Židov som, päť ráz dostal štyridsať bez jednej, 25 tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách; 26 často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; 27 v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde veľa ráz v pôstoch v zime a nahote. 28 A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi. 29 Veď kto je slabý, aby som nebol slabýaj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?
30 Ak sa už treba chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou. 31 Boh a Otec Pána Ježiša, ktorý je zvelebený naveky, vie, že neklamem. 32 V Damasku miestodržiteľ kráľa Aretasa strážil mesto Damascénov, aby ma chytil, 33 ale v koši ma spustili oknom cez hradby; len tak som unikol jeho rukám.
XII. Prejdem k videniam a zjaveniam - 1 Musím sa chváliť, hoci to neosoží, ale prejdem k videniam a zjaveniam Pána. 2 Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi - neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh, - uchvátený až do tretieho neba. 3 A viem, že tento človek - zasa neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, - 4 bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť. 5 Ním sa budem chváliť, sebou samým sa chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami. 6 Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný lebo budem hovoriť pravdu. Ale zdŕžam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa, 7 a aj pre veľkosť zjavení. A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. 8 Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, 9 ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. 10 Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; Iebo keď som slabý, vtedy som silný.
Bojím sa o vás - 11 Stal som sa nerozumným. Vy ste ma prinútili - Iebo vy ste ma mali odporúčať. Nebol som o nič menší ako tamtí veľapoštoli, aj keď nie som ničím. 12 Ale znaky apoštola sa vám prejavili vo veľkej trpezlivosti, v znameniach, divoch a mocných činoch. 13 Lebo o čo ste boli ukrátení v porovnaní s ostatnými cirkvami okrem toho, že som vám nebol na ťarchu? Odpusťte mi túto krivdu.
14 A toto som už tretí raz pripravený ísť k vám a nebudem vám na ťarchu. Veď netúžim po vašich veciach, ale po vás; lebo nie deti sú povinné sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti. 15 A ja veľmi rád vynaložím všetko, ba aj seba samého vydám za vaše duše. Ak vás ja tak veľmi milujem, mám byť menej milovaný?
16 Dobre, ja som vám vraj na ťarchu nebol, ale som chytrák a dostal som vás úskokom. 17 Azda som vás poškodil prostredníctvom niektorého z tých, čo som k vám poslal? 18 Poprosil som Títa a poslal som s ním brata. Azda vás Títus poškodil? Vari sme nekráčali v tom istom duchu? A v tých istých šľapajach?
19 Už dávno si myslíte, že sa chceme pred vami vyhovárať? Hovoríme pred Bohom v Kristovi; a všetko, milovaní, pre vaše budovanie. 20 Lebo sa bojím, aby som vás, až prídem, nenašiel azda takých, akých nechcem, a vy aby ste nenašli mňa, akého nechcete. Aby azda neboli sváry, žiarlivosť, hnevy, rozbroje, utŕhania, klebety, vystatovanie, nepokoje. 21 Aby ma zasa, až prídem, môj Boh u vás nepokoril, aby som nemusel žialiť nad mnohými z tých, čo predtým zhrešili a nerobili pokánie za nečistotu, smilstvo a necudnosť, ktorých sa dopustili.
XIII. Posledné napomenutia - 1 Toto už tretí raz idem k vám: každá výpoveď bude potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. 2 Už som povedal a znova pripomínam, ako keď som bol druhý raz u vás, a teraz vzdialený tým, čo predtým zhrešili, i všetkým ostatným, že až zasa prídem, nebudem zhovievavý, 3 veď žiadate dôkaz, že vo mne hovorí Kristus, ktorý nie je voči vám slabý, ale má medzi vami moc. 4 Lebo aj keď bol ukrižovaný v slabosti, z Božej moci žije. Aj my sme v ňom slabí, ale z Božej moci budeme s ním žiť pre vás.
5 Seba samých skúmajte, či máte vieru; sami sa skúmajte. Alebo nepoznáte seba samých, že je vo vás Ježiš Kristus? Ibaže ste nehodni. 6 A dúfam, že poznáte, že my nie sme nehodni. 7 Modlíme sa k Bohu, aby ste neurobili nič zlé - nie preto, aby sme sa my ukázali ako hodni, ale aby ste vy robili dobre a my aby sme boli ako nehodni. 8 Veď nič nemôžeme proti pravde, iba za pravdu. 9 Preto sa radujeme, keď sme my slabí a vy ste silní. Aj sa modlíme za to - za vaše zdokonalenie. 10 A toto píšem ako vzdialený, aby som si, keď prídem, nemusel prísne počínať podľa moci, ktorú mi dal Pán na budovanie, a nie na rúcanie.
Záver 13, 11-13
Pozdrav a požehnanie - 11 Napokon, bratia, radujte sa zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami. 12 Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetci svätí.
13 Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.
