A. Hrozba Izraelu a Júdovi
Mich1
I. Úvod. - 1 Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Micheášovi z Morasti v dňoch júdskych kráľov Joatama Achaza a Ezechiáša, ktoré dostal vo videní o Samárii a Jeruzaleme.
2 Počujte, všetky národy,
pozoruj, zem a čo ju napĺňa,
nech je Pán svedkom proti vám,
Pán zo svojho svätého chrámu.
3 Lebo, hľa, Pán vychádza zo svojho miesta,
zostupuje a kráča po výšinách zeme.
4 I roztekajú sa pod ním vrchy
a údolia sa roztvárajú
ako vosk pred ohňom,
ako voda vyliata na svah.
5 Pre Jakubov hriech je to všetko,
pre zločin Izraelovho domu.
Čo je Jakubov hriech?
Či nie Samária?
A čo sú výšiny Júdu?
Či nie Jeruzalem?
Pohroma Izraela
6 Zo Samárie urobím hŕbu na poli
a pozemok pre vinicu;
jej kamene pohádžem do doliny
a jej základy odhalím.
7 Všetky jej modly rozbijú,
všetky jej dary spália ohňom,
všetky jej obrazy spustoším,
veď’ sú nazbierané zo mzdy pobehlice
a budú zasa mzdou pobehlice.
8 Preto budem nariekať a kvíliť,
budem chodiť bosý a nahý,
budem nariekať ako šakaly
a smútiť ako pštrosy.
9 Lebo jej rana je nezahojiteľná,
lebo došla k Júdovi,
došla až k bráne môjho ľudu,
k Jeruzalemu.
Pohroma Júdu
10 V Gete neohlasujte,
v Aku neplačte.
V Bet Afre
sa v prachu váľajte!
11 Prejdiže si, obyvateľka Šafiru
potupená nahotou!
Nevyjde obyvateľka Sánanu.
Nárek v Bet Haeseli
odňal od vás podporu.
12 Čaká na šťastie
obyvateľka Marotu,
hoci nešťastie zostúpilo od Pána
k bráne Jeruzalema.
13 Zapriahni do voza tátoše,
obyvateľka Lachisu.
Začiatok hriechu pre dcéru Siona bol,
že sa u teba našli zločiny Izraela.
14 Preto dajú odbytné
Morešet Gatu;
domy Akzibu budú sklamaním
pre kráľov Izraela.
15 Ešte ti privediem dediča,
obyvateľka Maresy;
až k Odolamu pôjde
sláva Izraela.
16 Ohoľ sa a ostrihaj
pre svojich rozkošných synov,
rozšír si plešinu ako sup,
lebo sa odsťahujú od teba.
Pre nespravodlivosť hrozí zánik
II. 1 Beda tým, čo vymýšľajú zlo
a pášu zločin na svojich lôžkach;
keď svitne ráno, prevedú ho,
lebo majú moc v rukách.
2 Ak sa im zažiada pole, ulúpia ho,
ak domy, zoberú ich;
spáchajú násilie na mužovi i jeho dome,
na človeku i jeho dedičstve.
3 Preto takto hovorí Pán:
„Hľa, ja vymyslím proti tomuto rodu zlo,
z ktorého si nevytiahnete hrdlo,
ani nebudete vykračovať vzpriamení,
lebo je to zlý čas.
4 V ten deň vyrieknu o vás porekadlo
a žialiť budú žalospevom. Povedia:
„Úplne sme spustošení,
dedičstvo môjho ľudu zamenil
- ako mi ho berie! -
Tým, čo nás odvedú, rozdelili naše pole.“
5 Preto nebudeš mať nikoho,
kto by hodil povrázok pri žrebovaní
v zhromaždení Pánovom.“
Prorokovi protivníci
6 „Nerečni!“ rečnia, „netreba týmto rečniť,
nepríde potupa !“
7 Takáto reč, dom Jakubov!
Či je Pán netrpezlivý?
Či je toto jeho dielo?
Či nie sú moje slová dobré voči tomu,
kto kráča spravodlivo?
8 Už dávno sa môj ľud
stavia ako nepriateľ.
Sťahuje plášť z tuniky
tým, čo chodia spokojne,
čo sa odvracajú od vojny.
9 Ženy môjho ľudu odháňate
z domu im drahého,
ich dietkam odnímate
navždy moju slávu.
10 „Vstaňte a choďte, tu niet odpočinku.“
Pre nečistotu, čo nivočí hrozným nivočením.
11 Keby bol muž, čo ide za vetrom a klamstvom,
a luhal by: „Budem rečniť o víne a o pálenke,“
to by bol rečník pre tento ľud.
Obnova ľudu
12 Áno, pozbieram ťa, Jakub, celého,
áno, zhromaždím zvyšok Izraela,
dám ich dokopy ako ovce v ovčinci,
ako stádo uprostred paše;
budú sa ozývať pre (množstvo) ľudí.
13 Pred nimi pôjde drvič,
prelomia bránu, prejdú ňou a vyjdú.
I pôjde pred nimi ich kráľ
a Pán v ich čele.
Hriechy kniežat
III. 1 Povedal som:
„Čujte, pohlavári Jakuba
a kniežatá Izraelovho domu,
či nie vy máte poznať právo?“
2 Nenávidíte dobro a milujete zlo,
sťahujete z nich kožu
a mäso z ich kostí.
3 Jedia mäso môjho ľudu;
sťahujú z nich kožu,
lámu im kosti
a kúskujú ako do hrnca,
ako mäso do kotla.
4 Potom budú kričať k Pánovi,
ale nevyslyší ich,
zakryje si v tom čase pred nimi tvár,
lebo hrešili svojimi skutkami.
Proti falošným prorokom
5 Toto hovorí Pán proti prorokom,
ktorí zavádzajú svoj ľud,
ktorí, ak majú zubami čo hrýzť,
volajú: „Pokoj!“ -
proti tomu však, čo im nedá nič do úst,
ohlasujú vojnu.
6 Preto budete mať noc bez videnia,
budete mať temnotu bez veštby,
nad prorokmi slnko zapadne
a zatemnie sa deň nad nimi.
7 I budú sa hanbiť jasnovidci,
červenať sa budú veštci
a všetci si zahalia bradu,
pretože niet Božej odpovede.
8 Ale ja som naplnený silou,
duchom Pána, právom a chrabrosťou,
aby som oznámil Jakubovi jeho hriech
a Izraelu jeho zločin.
Záhuba Siona
9 Čujte toto, pohlavári Jakubovho domu
a kniežatá domu Izraelovho,
ktorým sa hnusí právo
a všetko rovné krivia,
10 ktorí krvou budujú Sion
a Jeruzalem hriechom.
11 Ich pohlavári súdia za úplatok,
ich kňazi učia za plácu,
ich proroci veštia za peniaze,
pritom sa opierajú o Pána a vravia:
„Či nie je Pán medzi nami?
Nepríde na nás nešťastie!“
12 Preto pre vás
zorú Sion ako pole,
Jeruzalem bude zboreniskom
a chrámový pahorok bude zalesnenou výšinou.
B. Mesiášske proroctvá
Mich4
Sláva Siona
IV. 1 Na konci dní:
bude upevnený vrch Pánovho domu
na temene vrchov
a vyčnievať bude nad pahorky
i budú sa naň hrnúť ľudia.
2 Prídu mnohé národy a povedia:
„Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov,
do domu Jakubovho Boha,
nech nás poučí o svojich cestách
a budeme kráčať jeho chodníkmi.“
Lebo zo Siona vyjde náuka
a Pánovo slovo z Jeruzalema,
3 Rozsudzovať bude medzi početnými kmeňmi
a naďaleko naprávať mocné národy,
takže si z mečov ukujú radlá,
zo svojich kopijí viničné nože.
Národ proti národu nezdvihne meč
a nebudú sa viac priúčať boju.
4 Každý bude sedieť pod svojím viničom
a nerušene pod svojím figovníkom,
lebo prehovorili ústa Pána zástupov.
5 Lebo všetky národy putujú,
každý v mene svojho boha,
my však putujeme v mene Pána,
nášho Boha, na večné veky.
Záchrana
6 „V ten deň, hovorí Pán,
zhromaždím kuľhavých
a pozbieram roztratených
a tých, ktorých som trestal.
7 Z kuľhavých urobím zvyšky
a z ustatých mocný národ“
a Pán bude nad nimi panovať
na vrchu Sion odteraz až naveky.
Utrpením k spáse
8 A ty, veža stáda, pahorok dcéry Siona,
k tebe príde, vkročí
predošlé vladárstvo,
kráľovstvo dcéry Jeruzalema.
9 Teraz však, prečo tak kričíš?
Či nie je v tebe kráľ?
Či zahynul tvoj poradca,
že sa ťa zmocňujú bôle sťa rodičky?
10 Zvíjaj sa a namáhaj,
dcéra Siona, ako rodička,
lebo teraz vyjdeš z mesta
a budeš bývať na poli.
Pôjdeš do Bábelu,
tam ťa vyslobodí,
tam ťa vykúpi Pán
z ruky tvojich nepriateľov.
11 Teraz sa však zhromaždia proti tebe
mnohé národy.
Budú vravieť: „Znesvätiť ho!
Nech sa nám oko nadíva na Sion!“
12 Lenže oni nepoznajú Pánove myšlienky
a nechápu jeho rozhodnutie,
že ich zhromaždil ako snopy na humno.
13 Hor’ sa a mláť, dcéra Siona,
lebo tvoj roh spravím železným
a kopytá ti kovovými urobím,
že rozdrvíš mnohé národy
a zasvätíš Pánovi ich korisť
a ich bohatstvo vládcovi celej zeme.
14(5,1) Narob si množstvo zárezov:
hradbu postavili proti nám,
palicou udierali
sudcu Izraela po tvári.
Vladár z Betlehema
V5. 1(2) A ty, Betlehem, Efrata
primalý si medzi tisícami Júdu;
z teba mi vyjde ten,
čo má vládnuť v Izraeli
a jeho pôvod je odpradávna,
odo dní večnosti.
2(3) Preto ich vydá až do času
keď rodička porodí,
a zvyšok jeho bratov
sa vráti k synom Izraela.
3(4) Vstane a bude pásť silou Pánovou
a velebou mena Pána, svojho Boha;
budú si bývať, lebo teraz sa zvelebí
až do končín zeme.
4(5) On bude pokoj
Keď príde Asýr do našej krajiny
a vkročí do našich palácov,
postavíme proti nemu sedem pastierov
a osem vedúcich ľudí.
5(6) Budú pásť mečom krajinu Asýrov
a čepeľou krajinu Nimróda.
On vyslobodí od Asýra, keď príde do našej krajiny
a keď vkročí na naše územie.
Zvyšky Jakuba
6(7) Zvyšok Jakuba bude
uprostred mnohých národov
ako rosa od Pána,
ako kvapky dažďa na tráve,
ktoré nečakajú na človeka
a nedúfajú v syna človeka.
7 Zvyšok Jakuba bude (medzi národmi)
uprostred mnohých národov
ako lev medzi zvieratami lesa
a ako levíča v stádach oviec,
ktoré, keď vkročí, šliape a trhá,
že niet toho, kto by vyslobodil.
8 Vyvýši sa ti ruka nad tvojich protivníkov
a všetci tvoji nepriatelia zahynú.
Bez výzbroje a bez modlárstva
9 „A v ten deň - hovorí Pán:
vyhubím tvoje kone z tvojho stredu,
vynivočím tvoje vozy,
10 vyhubím mestá tvojej krajiny,
zrúcam všetky tvoje pevnosti.
11 Vyhubím ti čarodejstvá z ruky
a viac nebudeš mať veštcov.
12 Vyhubím tvoje obrazy
i tvoje pomníky z tvojho stredu,
že sa viac nebudeš klaňať
dielu svojich rúk.
13 Odbúram ašery z tvojho stredu
a vynivočím tvoje mestá.
14 V hneve a zápale sa vypomstím
na národoch, ktoré neposlúchajú.“
C. Výčitky nevďačnému národu
Mich6
Spor Pána s Izraelom
VI. 1 Počujte, čo hovorí Pán:
„Vstaň, súď sa pred vrchmi
a kopce nech počujú tvoj hlas!“
2 Čujte, vrchy, Pánov spor,
i pevné základy zeme,
lebo Pán má spor so svojím ľudom,
s Izraelom sa bude pravotiť.
3 „Ľud môj, čo som ti urobil?
A čím som ti bol na ťarchu? Odpovedz mi!
4 Veď som ťa vyviedol z egyptskej krajiny,
z domu otroctva som ťa vykúpil
a postavil som ti na čelo
Mojžiša, Árona a Máriu.
5 Ľud môj, spomeňže si,
čo zamýšľal moabský kráľ Balak
a čo mu odpovedal Balám, Beorov syn,
od Setimu až po Galgalu,
aby si poznal láskavé skutky Pánove.“
Pravá nábožnosť
6 „S čím mám predstúpiť pred Pána,
skloniť sa pred Bohom výsosti?
Mám prísť pred neho s celopalmi?
S jednoročnými teliatkami?
7 Či má Pán záľubu v tisícoch baranov,
v desaťtisícoch potokov oleja?
Či mám dať svojho prvorodeného za svoj hriech,
plod svojho lona za zločin svojej duše?“
8 Oznámili ti, človeče, čo je dobré
a čo žiada Pán od teba:
iba zachovávať právo, milovať milosrdenstvo
a pokorne chodiť so svojím Bohom.
Súd nad Jeruzalemom
9 Čuj ! Pán volá k mestu -
a spása tým, čo sa boja tvojho mena!
„Počúvajte prút a toho, čo ho ustanovil.
10 Ešte je oheň v dome zločinca:
zločinné poklady a mizerná zmenšená efa.
11 Či ospravedlním, keď je váha bezbožná
a vo vrecku sú falošné závažia?
12 Jeho boháči sú plní násilia,
jeho občania hovoria klamstvo
a jazyk v ich ústach je lesť.
13 Nuž aj ja ťa začnem udierať,
nivočiť pre tvoje hriechy.
14 Budeš jesť a nenasýtiš sa,
vnútro ti ostane prázdne.
Čo uchytíš, nezachrániš,
a čo zachrániš, odovzdám meču.
15 Budeš siať, ale žať nebudeš,
budeš šliapať olivy,
no nepomažeš sa olejom,
i mušt, no víno piť nebudeš.
16 Zachovával si predpisy Omriho
a všetky skutky Achabovho domu,
kráčal si podľa jeho rád,
aby som z teba púšť urobil
a z tvojich obyvateľov výsmech;
budeš niesť posmech národov.“
Všeobecná skazenosť
VII. 1 Beda mi, lebo som ako oberač ovocia,
ako keď sa paberkuje vinica:
niet strapca na zjedenie,
ranej figy, ktorú by mi duša žiadala.
2 Nábožný vymizol z krajiny
a priameho niet medzi ľuďmi,
všetci sliedia po krvi,
druh na druha sieťou poľuje.
3 Na zlo majú znamenité ruky:
knieža - požaduje,
sudca - za odmenu
a mocnár vyslovuje túžbu svojej duše,
ktorá je zhubná.
4 Najlepší z nich je ako tŕň,
priamy ako bodliak.
Deň tvojich strážcov,
tvoje navštívenie prichádza,
teraz príde ich zrútenie.
5 Neverte blížnemu,
nedôverujte priateľovi
pred tou, ktorá odpočíva v tvojom lone,
stráž závoru svojich úst.
6 Lebo syn opovrhne otcom,
dcéra sa postaví proti matke,
nevesta proti svokre,
každému sú nepriateľmi jeho domáci.
7 Ja však budem hľadieť na Pána,
dôverovať budem v Boha svojej spásy;
môj Boh ma vyslyší.
Povýšenie Siona
8 Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja,
ak som padol, vstanem,
ak sedím vo tme,
Pán je mojím svetlom.
9 Znesiem Pánov hnev,
lebo som zhrešil proti nemu,
kým sa ujme môjho sporu
a prisúdi mi právo,
vyvedie ma na svetlo,
uvidím jeho spravodlivosť.
10 Uvidí to moja nepriateľka
a pokryje ju hanba;
tú, ktorá mi hovorila:
„Kde je Pán, tvoj Boh?“
Moje oči budú na ňu hľadieť,
vtedy ju pošliapem ako blato ulice.
Pohania prídu k Sionu
11 Prichádza deň, keď budú stavať tvoje múry;
v ten deň sa rozšíri hranica.
12 V ten deň prídu k tebe
od Asýrska, od miest Egypta,
od Týru až po Rieku
a od mora k moru, od vrchu k vrchu.
13 Zem však bude spustošená
pre jej obyvateľov,
pre ovocie ich skutkov.
Prosba Siona k Pánovi
14 Pas svoj ľud svojou berlou,
svoje dedičné stádo,
ktoré býva osamelé v hore
uprostred Karmelu;
nech spasú Bášan a Galaád
ako za dávnych dní!
15 Ako v dňoch, keď si vychádzal
z egyptskej krajiny,
ukážem mu zázraky.
16 Národy uvidia a zahanbia sa
napriek všetkej svojej sile,
položia si ruku na ústa,
uši im ohluchnú.
17 Budú lízať prach ako hady,
ako zemeplazy;
so strachom prídu zo svojich skrýš
k Pánovi, nášmu Bohu;
budú sa triasť a obávať sa teba.
Duchovná obnova
18 Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš hriechy
prejdeš ponad vinu zvyškov svojho dedičstva?
Jeho hnev netrvá večne,
lebo má záľubu v zľutovaní.
19 Zase sa zmiluje nad nami,
zmyje naše hriechy
a do morských hlbín zahodí
všetky naše viny.
20 Preukáž vernosť Jakubovi,
milosrdenstvo Abrahámovi;
ako si sa zaprisahal našim otcom
od pradávnych dní.
